“Největší částí věna, vloženého člověku do kolébky, je vždy ona nesmírná touha po zápase s časem a vzdáleností. Jít dál a víš – to je vždy prvním závazkem nás všech, kdož nastupujeme do šlépějí svých odcházejících otcú.”

Antonín Veverka

Pamätám si tie časy, keď som pri čítaní knižky Volanie divočiny od Jacka Londona ako malý sníval o dobrodružných cestách do vzdialených zemí, ďaleko od všetkého. Pamätám si tie časy, keď som pri sledovaní dokumentárnych a prírodopisných filmov sníval, ako niekde na brehu jazera sledujem purpurový západ slnka trblietajúci sa na hladine, rozčerenej slabým vetríkom, v zajatí nebotyčných končiarov so snehovou čiapočkou odetých do podvečerných farieb a plný vzrušenia uvažujem nad tým, čo ma tam hore čaká… Pamätám si tie časy, keď som v snoch bičovaný prudkým vetrom stál niekde na vrchole a plný bázne sa kochal pohľadom na tú neskutočnú scenériu, ktorá mi pripomenula, aká nádhera nás všade vôkol obklopuje a aký maličký v skutočnosti som. Pamätám si… Akoby to bolo včera… Čítaj ďalej »

Už v roku 2004, kedy som prvýkrát navštívila Nepál, ma táto úžasná krajina uchvátila a navždy si ma získala. Nielen pre prekrásne a najvyššie veľhory, akými Himaláje nesporne sú, ale získala si ma hlavne pre jej jedinečnosť, zvlášnosť a ľudí. Túžim sa tam znovu vraciať, preto som ani chvíľu nezaváhala, keď som dostala ponuku Nepál znovu navštíviť. Cieľom našej „mini“ expedície pod vedením Janka Matláka s účastníkmi: Vlado Švancár, Emo Sekelský, Ján Peťo, Peťo Steler a Klára Špaňová, bol trek okolo Dhaulágirí /8.167 m/, ktorá je najzápadnejšou nepálskou osemtisícovkou v horskej skupine Dhaulágirí Himal a lezecký výstup na Dhampus Peak /6.035 m/, nachádzajúci sa v jej blízkosti. Čítaj ďalej »

24. júla 2010 sa nám s Marekom podarilo vystúpiť na najvyšší vrchol Kaukazu, Ruska aj Európy. Nasledujúce riadky približujú tento deň tak, ako som ho videl a prežil.

Aj keď je predpoveď počasia 50na50 sme rozhodnutí: v noci dáme prvý pokus o vrchol. Toto rozhodnutie v zápätí spúšťa horlivý proces príprav – topíme sneh, varíme čaj do termosiek a zvažujeme čo ešte zbaliť na výstup. Medzitým sa husto rozsnežilo a steny stanu rýchlo oťažievajú. Na rad konečne prichádza aj výdatná večera: maďarský guľáš a lečo s klobásou ako hlavné chody, slepačia s cestovinou a chlebom ako dorážka. Jeme na striedačku z jedného ešusu, vodu treba šetriť na raňajkové menu. Dobre natlačení pokračujeme balením a popri tom aj striasaním stále novej nádielku snehu. Keďže sme pred zalezením do stanu nezabudli znovu-napnúť šnúry, ktoré ho kotvia, zalíham do spacáku bez obáv o to, či to na nás celé nespadne. Vrámci šetrenia energie do neho tiež dávam aj termosky, telefón, foťák a veci, ktoré si ráno oblečiem. Topánky mám taktiež v stane, prikryté vrchnou vrstvou oblečenia a vypchaté ponožkami. V hlave si rekapitulujem posledné minúty, virtuálne si nacvičujem ranný scenár sekundu po sekunde. Z okolitých stanov je ešte stále počuť ruch vrcholových príprav. Čítaj ďalej »

“Nie vrchol, ale cesta je cieľom“. Týmito slovami končí Maťo /vedúci našej expedície/ dňa 20.júla 2008 úspešnú expedíciu ELBRUS 2008, ktorej sa zúčastnilo 58 skvelých ľudí vrátane piatich členov HIKERS tímu. Rozhodnutie absolvovať uvedenú expedíciu padlo na jeseň 2007. Uhradením podujatia to však neskončilo, naopak, práve začalo. Nasledovali prípravy vo forme obstarávania potrebnej výstroje a výzbroje, kondičnej prípravy v našich a zahraničných horách, sprevádzanej i zraneniami a vyvrcholili zbalením cca. 35 – 40 kg batožiny každého člena rozdelenej do veľkého batoha, malého batoha a príručnej tašky na cestu. Čítaj ďalej »

Stránky: 1 2 3 4

Na zájazde v rakúskych Alpách v októbri minulého roku som sa od Maťa Nemčeka dozvedel, že v ďalšom roku, tzn. 2008 bude organizovať expedíciu na Kaukaz v zimnom období. Nakoľko Kaukaz v zime neokúsil ani on sám, zaujala aj mňa táto ponuka zažiť veľkú neznámu a preto som neváhal zúčastniť sa tohto podujatia. Čítaj ďalej »

Stránky: 1 2 3 4