okt 12 2015

Expedícia na Strechu sveta – 1.časť: Pamír

Autor

Pamír

„Táto plošina nazývaná Pamer je taká dlhá, že ju nemožno prejsť ani za dvanásť dní. Hory sú tu také vysoké, že pri ich vrcholoch nevidno nijakých vtákov. Niet tam ani zveri, pretože si nenájde potravu. Ešte podivuhodnejšie je to, že pre riedky vzduch ani oheň rozložený na vysokej hore nehorí tak jasne a nevydáva také teplo, ako na nižšie položených miestach. Varené jedlo sa tu dá len veľmi ťažko pripraviť.“
Týmito slovami opisuje najvýznamnejšiu horskú sústavu Vysokej Ázie slávny cestovateľ Marco Polo v zápiskoch z roku 1298. Je to najstarší písomný doklad o treťom najvyššom pohorí sveta, rozprestierajúcom sa na území Tadžikistanu, čiastočne Kyrgyzstanu, Číny a Afganistanu.

Veľhorská sústava Pamíru nadväzuje na vrasové pásmo severného Hindukúšu, na východe prechádzajúce do vrasových sústav Himalájí, Karakoramu a Kchun-lunu. Pre svoju dĺžku 500km, šírku 400km a priemernú výšku štyritisíc metrov nad morom dostalo pohorie priliehavý názov Strecha sveta. Aj teplotné rozdiely sú neobyčajne veľké, zimy takmer arktické s mrazmi až do -50°C. Výška snežnej čiary sa pohybuje od 4350 do 5000 m.n.m. Veľmi nízka vlhkosť vzduchu s pomerne vysokou veternou činnosťou a výraznými tepelnými rozdielmi medzi dňom a nocou utvorili rozsiahle stepi a najmä na východe studené vysokohorské púšte. V údoliach na väčšine územia Pamíru okrem ostrovčekov jalovcových porastov nerastú nijaké stromy. Doliny sú však bohaté na alpské lúky, čím vyššie, tým pestrejšie sú farby vysokohorských kvetov.

Centrálna Ázia

Reliéf Pamíru na území Tadžikistanu je extrémne rozložený. Charakterizujú ho úzke, nesmierne hlboké doliny s bystinami, ostré, rozorvané, paralelne prebiehajúce hrebene, z ktorých stekajú mohutné ľadovce. Väčšina z nich patrí k alpínskemu typu, sú údolné a uzavreté karom. Najväčší z nich – Fedčenkov – dosahuje dĺžku 71 kilometrov a patrí k najmohutnejším na svete. Relatívne výškové rozdiely medzi dnami dolín a vrcholmi štítov sa pohybujú v rozmedzí 3000-4000 metrov. A práve tieto extrémne terénne podmienky boli podnetom, aby sa v oblasti západného Pamíru vybudovala horolezecká základňa, uznávaná a vyhľadávaná priaznivcami tohto športu z celého sveta.

Z knihy: Na Streche sveta, Vydavateľstvo Šport Bratislava 1986

Pik Komunizma, zdroj:wikipedia

Štít Ismaila Samaniho(Pik Komunizma) 7495m
je najvyšším štítom Tadžikistanu a bývalého Sovietskeho Zväzu, pomenovaný po Ismáílovi Sámáním, najväčšom perzskom emírovi z dynastie Sámán. Do roku 1928 bol zamieňaný so štítom Garmo(6600m). Keď sa v roku 1932 zistilo, že ide o dva rôzne vrcholy, bol premenovaný na Stalinov štít. V roku 1962 bol pri príležitosti výročia založenia Komunistickej strany premenovaný na Štít Komunizmu(Pik Kommunizma), pod ktorým je dodnes najbežnejšie známi. Terajší názov štítu vznikol v roku 1998.

Pik Lenina

Leninov štít(Pik Lenina) 7134m
nachádza sa v Trans-Alajskom hrebeni na hranici medzi Tadžikistanom a Kyrgyzstanom a je druhým najvyšším štítom oboch krajín. Bol objavený v roku 1871 a pomenovaný po prvom guvernérovi Turkestanu ako Pik Kaufmann. V roku 1928 bol premenovaný na počesť ruského revolucionára Vladimíra Iliča na Pik Lenina a až do roku 1933 bol považovaný za najvyšší bod v tadžickom Pamíre. V Tadžikistane bol v júly 2006 premenovaný na Štít Abú Alí ibn Síná (alebo Avicenov štít) po stredovekom perzskom filozofovi, lekárovi, politikovi a básnikovi. V Kyrgyzstane je stále oficiálnym názvom Pik Lenina, ktorý používa aj väčšina zvyšku sveta.

Pik Korzhenevskoj, zdroj:wikipedia

Štít Korženevskej(Pik Korzhenevskoj) 7105m
je tretí najvyšší štít Tadžikistanu a jeden z piatich štítov „Snežného leoparda“ na území bývalého Sovietskeho Zväzu. Pomenovaný je po manželke ruského geografa Nikolaja Korženevského, ktorý štít objavil v roku 1910. Prepisy: Korzhenevski, Korzhenevskoj, Korzhenievsky.

Karakoram Highway v Číne

Geografickou súčasťou Pamíru na východe je aj Kašgarský chrbát, ktorý je často nesprávne priraďovaný k pohoriu Kchun-lun. Prirodzenou hranicou medzi Pamírom a Kchun-lunom je totiž údolie rieky Yarkand a nie Čínsko-Tadžická hranica. Kašgarský chrbát leží v Číně v autonómnej oblasti Sin-ťiang a tiahne sa v dĺžke asi 100km medzi riekami Gezdarija a Taškurgan. Najvyššia časť hrebeňa s niekoľkými sedemtisícovými vrcholmi sa nazýva Kongur Shan. Nachádzajú sa tu najvyššie štíty Pamíru: Kongur I, Kongur II a Muztagh Ata.

Kongur Tagh, zdroj:wikipedia

Kongur Tagh(Kongur I) 7649m
je najvyšším vrcholom Kašgarského chrbta i celého Pamíru. Nachádza sa na západe Číny pri hranici s Tadžikistanom. Vďaka odľahlosti a vysokým okolitým štítom bol dlho skrytý pred európanmi, ktorí ho objavili až v roku 1900. Prekvapujúci je ale fakt, že prvý úspešný výstup na vrchol sa podaril štvorici Bonington, Boardman, Rouse a Tasker až v roku 1981! Pre samotný dvojvrchol je často udávaná aj výška 7719m, avšak GPS dáta viacerých expedícií sa približujú viac k hodnote 7649m. Vďaka vybudovaniu Karakoram Highway z Pakistanu do Číny je už dnes celé pohorie omnoho ľahšie prístupné.

Kongur Tiube, zdroj:wikipedia

Kongur Tiube(Kongur II) 7530m
sa nachádza v hrebeni Kongur Shan približne 10km západne od Konguru I. Jeho názov sa dá preložiť ako „Hora s bielou čiapkou“. Jeho náročnosť spočíva v strmých snehovo-ľadových svahoch(45°) a zložitom teréne vo vysokej nadmorskej výške. Za všetko hovorí fakt, že od prvovýstupu v roku 1956 dosiahlo jeho vrchol 10 expedícii.

Muztagh_Ata, zdroj:wikipedia

Muztagh Ata 7546m
znamená v miestnom ujgurskom nárečí doslova „Otec ľadových hôr“. Leží v Kašgarskom chrbte južne od Konguru. Patrí medzi ľahko dostupné sedemtisícovky aj vďaka blízkosti Karakoram Highway. Vďaka tomu, že leží blízko púšte Taklamakan tu prevláda suché a studené veterné počasie. Prvé pokusy o výstup sa datujú do roku 1894(Sven Heidin), avšak úspešní boli až Číňania s Rusmi v roku 1954 západným hrebeňom. Ten je dnes vďaka miernemu sklonu považovaný za normálnu výstupovú trasu. Kvôli množstvu snehu a pomerne jednoduchému terénu sa výstupy často vedú na lyžiach.

Share Button

Trackback URI | Kanál RSS

Pridaj komentár