Nádherné novembrové počasie nám dovolilo vystúpiť na vrchol Grossglockneru. Prístupových ciest pod Grossglockner je niekoľko. My sme išli cez Kals po ceste Kals an Grossglockner. Je to platená cesta ktorá ústi pri súkromnej chate. Ale nakoľko je mimo sezóny tak bola otvorená a bezplatná. Po prezlečení a zbalení veci sme vyrazili na chatu Stüdlhütte (2801 m.n.m). Hoci je chata v tomto období zatvorená, útočište nám poskytol veľmi luxusný winterraum, ktorý je platený „dobrovoľne“. Podľa inštrukcií dáte peniažky do obálky, obálku zalepíte, napíšete na ňu svoje meno a adresu a vhodíte do schránky. Vo vnútri na poschodí je cca 18 miest na spanie a dole kuchynka s prichystaným drevom a kachľami, v ktorých ale nikto nekúril.

Rozhodli sme sa, že pôjdeme na ľahko a všetky zbytočné veci necháme na chate, kde sa potom pre ne vrátime.

Vyrazili sme ráno krátko pred piatou cez ľadovec Teischnitz až pod nástupové miesto. Popisov lezenia cestou Stüdlgrat je veľa ale mne sa páčil ten na mape za chatou (mimochodom aj v slovenčine).

1. Ľadovec Teischnitz, nebezpečie ľadovcových trhlín, prechod cez ľadovec vždy iba na lane.

2. „Štart“, začiatok cesty, výška 3320 mnm. Od chaty cca 1,5 hod, obtiažnosť I, II+.

3. Miesto na raňajky, výška 3550 mnm. Od chaty 3,5 hod., obtiažnosť III. Pri prekročení stanoveného času ešte vhodné podmienky k otočeniu.

4. „Kanzel“ (Kazateľnica) 3580 mnm. Obtiažnosť III.

5. Štart (červený fľak), výška 3630 mnm. Obtiažnosť III+.  10 metrov istenia oceľovým lanom.

6. Hladká hrana, výška 3690 mnm. Obtiažnosť IV-.

7. „Malá platňa“, výška 3710 mnm. Obtiažnosť III+.

8. „Platňa“, výška 3730 mnm. Obtiažnosť III+.

9. Vrchol, výška 3798 mnm. Približný čas výstupu 5-6 hod. z chaty Studlhutte.

Zostup – normálkou cez Erzherzog Johann Hutte.

10. „Glocknerscharte“, výška 3750 mnm.

11. Eisteitl, výška 3700 do 3550 mnm. Mačky a istenie potrebné! Pri zlých poveternostných podmienkach sú možné problémy s orientáciou!

A teraz pár mojich postrehov. Výstupová trasa po ľadovci Teischnitz bola bez trhlín a myslím, že sa tam nikto nenaväzuje. Zvyšok cesty bolo pekné mixové lezenie. Treba však pozerať čo chytáte a kde stúpate lebo je tam možnosť zhodiť nejaké kamene. V ťažších a exponovanejších úsekoch je osadených mnoho istení a na jednom či dvoch miestach aj oceľové laná. Za dobrej viditeľnosti je orientácia jednoduchá. My sme celú cestu zvládli za 4,45 hod. Či sa istiť v ľahšom teréne už nechám na každého. Inak možností na vlastné istenie je tam veľa – pre tých, ktorí si chcú vyliezť čisto (a odporúčam zobrať aj slučky). Snehu nebolo veľa a stačil aj jeden čakan. Polovicu sme preliezli v mačkách a polovicu bez. Zostupovka bola v pohode ale ak sa vraciate na chatu Stüdlhütte treba si dať pozor, aby ste nezbehli po ľadovci moc nízko.

Takže na záver už len poďakovanie Peťovi a Stanovi a užite si fotogalériu.

FOTOGALÉRIA K PODUJATIU

Trackback URI | Kanál RSS