Súľov okrem nekonečných lezeckých možností poskytuje priestor aj pre nenáročnú turistiku. Výlet na Súľovský hrad patrí medzi časovo aj kondične nenáročnú turistiku, vhodnú aj pre deti, ktoré sa na nej určite nebudú nudiť.

Začíname na parkovisku a po zelenej naberáme rýcho výškové metre. Miestne bukové lesy majú ráno úžasnú atmosféru, vzduch vonia po hubách. Z prvej vyhliadky smerom na západ vidieť dedinu Jablonové s kopčekmi, ktoré ju obklopujú. Na ďalšej vyhliadke už vidno aj začiatok skalného hrebeňa, ktorý budeme traverzovať. Po krátkom klesaní prichádza samotný traverz v západnom úbočí Súľovského hradu. Niekoľko skalných výšvihov je priistených železnými kruhmi a na jednom mieste aj rebríkom.

Čítaj ďalej »

Aj vy ste počuli, že v Priedhorí je „nejaký nový sektor“ a neviete sa dopátrať kde je a aké sú tam cesty? Tak tu je zopár dúfam užitočných informácií.

Čítaj ďalej »

Najvyššia andezitová stena na Slovensku, ktorá ponúka špecifický typ lezenia po lištách v kompaktných platniach i kútoch s výborným trením. Vďaka svojej výške stena ponúka viacdĺžkové lezenie, ale nájdu sa aj jednodĺžkové cesty od 20 do 40 metrov. Pôvodný tatranský charakter lezenia po vlastnom istení posledné roky nahrádza športový charakter preistenia ciest borhákmi a nitmi. Tento fakt určite pripieva k väčšej bezpečnosti ako aj popularite oblasti. Najväčšie klasiky však stále ostávajú s minimom starých kruhov a skôb, takže na svoje si prídu aj vyznávači tohto typu lezenia.
Obtiažnosť ciest sa tu pohybuje od 5. do 8. stupňa UIAA, výnimku tvoria Delírium (9), Sci-fi (10-) a Hitparáda 70.rokov pokračuje (10-/10). Dosýta si tu teda zalezú hlavne šestkový a sedmičkový lezci. Stena je orientovaná južne a v letných mesiacoch je tu na lezenie pekelne teplo. Čítaj ďalej »

Dňa 22.5.2014 som na Hrádku stretol dvoch ľudí, ktorí sa ma pýtali či viem, že sa nachádzam v ťažobnom priestore (!!). Keď som pochopil, že si nerobia žarty, opýtal som sa či vedia, že sa nachádzajú na chránenom území. Odpoveď: ťažobná oblasť bola vraj skôr ako vyhlásenie chráneného územia a preto platí, že to je ťažobná oblasť (vitajte na Slovensku). Prečo to píšem? Vyzerá to tak, že mašinéria v tichosti pokračuje. Prosím každého, kto má možnosť získať akékoľvek bližšie informácie, nech tak urobí. Petícia, ani vyjadrenia starostov evidentne nezastavili aktivity okolo plánovanej ťažby. Čítaj ďalej »

K turistike v dnešnej dobe neodmysliteľne patria turistické palice, pomáhajú nám či už pri výstupoch, ale aj zostupoch. Zlepšujú nám komfort chôdze, znižujú namáhanie chrbtice a hlavne zaťaženia kĺbov a svalov nôh. Kedysi, keď som bol mladší, považoval som ich za zbytočný komfort, ale postupom času som zistil, že by nemali chýbať v základnej turistickej výbave. Dočítal som sa, že nás používanie paličiek mení z dvojnohých a štvornohých a okrem toho sa zistilo meraniami, že paličky znižujú zaťaženie kolenného kĺbu o 20 až 30 percent v číslach to je asi 250 ton počas celodennej túry. Na rovine za hodinu odľahčíme kĺby o 13 ton a pri stúpaní, či klesaní o 34 ton, to znamená, že sa aj neskôr unavíme. Turistické paličky používam už skoro 20 rokov a skúsenosti s nimi ma viackrát viedli k tomu, že som na ne zanevrel a znovu sa k nim vrátil…dokonca som bol svedkom toho, ako boli priamo počas túry turistom zahodené so slovami: “ja sa na to môžem….!“ Hádajte prečo? Čítaj ďalej »

Zima bola pre mňa skvelá. Príjemné teploty a žiadny sneh mi hrali do kariet. Mohol som si robiť minivýjazdy na Končitú, popoliezať na lokálnom andezite bez lana a tak udržiavať kontakt so skalou aj mimo sezóny. Ako však teplá zima začala pozvoľna prechádzať do teplej a príjemnej jari, začali lezecké žilky ožívať aj v Andrejovi a na mobil mi 2x týždenne prišla od neho smska, čo a kde preliezol. Spoločný výjazd začal byť len otázkou času. Odpoveďou na ňu sa v krátkom slede stali tri pekné akcie na Sekaniny, do Priedhoria a na obľúbený Hrádok. Čítaj ďalej »

Som typ človeka, ktorý čelovku využíva takmer denne. Nie, že by som denne vyrážal na dlhé pochody do prírody, po ľadovci, alebo skalné bigwally. To nie, ale na používanie tohto malého zázraku som si už naozaj zvykol. Okrem klasického využitia v prírode a pri kempovaní človek potrebuje každú chvíľu nájsť niečo na povale, pozrieť sa poriadne pod kapotu auta, narúbať večer drevo (nepýtajte sa ma, prečo som to neurobil za svetla), ísť skontrolovať žumpu, alebo čističku, nasadiť vypadnutú narážaciu maticu zo zadnej strany bouldrovky a ďalších minimálne 1000 + 1 vecí. Osobne preferujem malé ľahké univerzálne čelovky s dostatočným výkonom. HL22 teda presne zodpovedala mojim požiadavkam. Pôvodne som chcel spraviť porovnávací test s čelovkou iného výrobcu, no nakoniec som od toho upustil. V tomto prípade by to nemalo vôbec význam. HL22 je síce cenovo porovnateľná, ale výkonom je to úplne iná liga, úplne iné ihrisko, úplne iný šport. Čítaj ďalej »

Bouldering na Slovensku je ešte v plienkach. Stále v úzadí popri tradičnom a športovom lezení, ale postupne sa táto disciplína dostáva viac a viac do povedomia lezeckej verejnosti a získava si stále väčší počet priaznivcov. Schválne píšem lezeckej verejnosti, pretože štandardná verejnosť asi nikdy nepochopí čudákov, čo chodia do lesa s matracom na chrbte a potom sa tam liepajú na každý väčší balvan. Asi najvýraznejšími postavami na domácej scéne sú Tomáš Greksák a bratia Švubovci, ktorí pravidelne vyhrávajú domáce súťaže a občas sa mihnú na nejakom tom svetovom pohári. O popularizáciu boulderingu u nás sa za posledný čas asi najvýznamnejšou mierou pričinil Oli Vysloužil so svojou webovou stránkou venovanou výlučne tomuto druhu lezenia boulder.sk. Tí, ktorí ešte stále nemajú úplne jasno v tom, čo ten bouldering vlastne je, ale aj tí ktorí chcú vidieť a vedieť viac o boulderingu na Končitej, prosím Čítaj ďalej »

Vysoká vyrastá z hlavného hrebeňa Tatier medzi Gankom a Ťažkým štítom, nad Dračou a Rumanovou dolinkou a Ťažkou dolinou. Oba jej vrcholy sú takmer rovnako vysoké, juhovýchodný (JV) je len o pár centimetrov vyšší ako severozápadný (SZ). Medzi nimi sa nachádza výrazná Štrbina vo Vysokej, z ktorej na juh do Dračej dolinky spadá Centrálny žľab Vysokej – najľahší a v zime najvyužívanejší prístup k obom vrcholom. Čítaj ďalej »

Ako som už avizoval pred pár týždňami, pustili sme sa do spolupráce s britskou značkou Trekmates a preverili sme niekoľko ich produktov. Jedným z dôvodov je rozrastajúca sa sieť distribútorov tohto výrobcu na Slovensku. Bol to pre nás tak trochu krok do neznáma, nakoľko s Trekmates nikto z testujúcich v minulosti nemal žiadnu skúsenosť. Po dôkladnom preverení produktov smelo konštatujem, že táto značka sa u nás medzi turistami môže stať veľkým hitom. Za veľmi rozumnú cenu totiž dodstávate absolútne funkčné výrobky z najkvalitnejších materiálov a v niektorých prípadoch dokonca s doživotnou zárukou. Takýto krok si môže výrobca dovoliť naozaj len v prípade, že je o kvalite vyhotovenia svojich produktov presvedčený na plnej čiare. Čítaj ďalej »