máj 23 2014
Hrádok stále ohrozený ťažbou !
Dňa 22.5.2014 som na Hrádku stretol dvoch ľudí, ktorí sa ma pýtali či viem, že sa nachádzam v ťažobnom priestore (!!). Keď som pochopil, že si nerobia žarty, opýtal som sa či vedia, že sa nachádzajú na chránenom území. Odpoveď: ťažobná oblasť bola vraj skôr ako vyhlásenie chráneného územia a preto platí, že to je ťažobná oblasť (vitajte na Slovensku). Prečo to píšem? Vyzerá to tak, že mašinéria v tichosti pokračuje. Prosím každého, kto má možnosť získať akékoľvek bližšie informácie, nech tak urobí. Petícia, ani vyjadrenia starostov evidentne nezastavili aktivity okolo plánovanej ťažby.
Zďaleka nielen lezci, ale všetci turisti, milovníci prírody a generácie ľudí pre ktorých je táto časť Slovenska domovom a všetky generácie, ktoré prídu po nás by takýmto nehanebným skutkom prišli o kus svojej krajiny. Nie je prievidzská kotlina už dosť zdevastovaná? Chemička, elektráreň, bane. Životné prostredie tu dostalo tak na frak, ako málokde. Som optimista a verím, že celý tento nezmysel nakoniec neobstojí v boji so zdravým rozumom a láskou k prírode. Prikladám aspoň pár fotiek zo včerajšieho (22.5.2014) výjazdu na Hrádok. Teplota: asi milión stupňov celzia. Cesta: Špina (7+) – názov cesty je čisto náhodný 🙂
FOTOGALÉRIA K PODUJATIU
HRÁDKU ZDAR!
Páni z článku si asi myslia, že ťažobná oblasť tam bola ešte skôr ako samotný Hrádok, nie? …
Schválne si pozrite na nete koľko stoja andezitové platne a šlapáky do záhrady…je to brutálny biznis 🙁
Trochu som za posledné dni snoril po informáciách a zistil som, že problém je s nastavením zákona. Stačilo by upraviť jediný paragraf, na základe ktorého by v minulosti vyhlásený dobývací priestor po určitom čase, alebo následných krokoch (ako napríklad vyhlásenie chránenej krajinnej oblasti) skrátka prestal byť „dobývacím priestorom“. Na základe legislatívy ešte niekedy z doby kamennej, resp. hlbokej totality ostáva status dobývacej oblasti bez zmeny. Druhá možnosť by bola prideliť nejakú výnimku. Chcelo by to, aby sa na to pozrel právnik. Dľa môjho názoru by to zmenou zákona, alebo udelením výnimky išlo urobiť rýchlo a hladko. Problém je, že politici riešia „doležitejšie veci“ a nie to, kde ľudia budú chodiť oddychovať, aby im tu z toho všetkého nepreskočilo. Tu je ešte jedna citácia:
„Dobývací priestor sa v súlade s § 25 ods. 3 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „banský zákon“) určuje na dobývanie výhradného ložiska určitého nerastu alebo skupiny nerastov.
Dobývací priestor „Bystričany“ bol určený rozhodnutím Ministerstva stavebníctva SSR č. 3346/IO Be/Li z 21.1.1974 na dobývanie ložiska andezitu. V dobe určenia dobývacieho priestoru „Bystričany“ (ďalej len „DP Bystričany“) platil zákon č. 41/1957 Zb. o využití nerastného bohatstva v zmysle ktorého, ak bolo rozhodnuté, že ložisko nevyhradeného nerastu je vhodné na priemyselné dobývanie, tak sa takéto ložisko považuje za výhradné ložisko. Táto možnosť vyhlásiť ložiská nevyhradených nerastov za výhradné ložiská bola prenesená aj do § 7 pôvodného znenia banského zákona, z ktorého sa v priebehu jeho novelizácie vypustila ale dobývacie priestory, ktoré boli do doby tejto zmeny banského zákona určené, ostávajú naďalej výhradnými ložiskami (§ 43 ods. 5 banského zákona).
Výhradné ložiská predstavujú nerastné bohatstvo, ktorého vlastníkom je v zmysle Ústavy Slovenskej republiky (Článok 4) a banského zákona (§ 5 ods. 5) Slovenská republika. Slovenská republika, ako vlastník nerastného bohatstva prostredníctvom orgánov štátnej banskej správy určí dobývací priestor organizácii, ktorá je oprávnená vykonávať banskú činnosť a ktorá je povinná zabezpečiť racionálne využitie výhradného ložiska v tomto dobývacom priestore. Pod racionálnym využívaním výhradných ložísk sa rozumie ich dobývanie a úprava a zušľachťovanie vydobytých nerastov. Práve z toho dôvodu, aby táto podmienka zabezpečenia racionálneho využívania výhradného ložiska bola dodržaná, je organizácia, ktorá má určený dobývací priestor, povinná vypracovať plán otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska v tomto dobývacom priestore (§ 32 ods. 1 banského zákona).“
Aby nakoniec ta firma neprisla s kompromisnym navrhom: ked tu nemozeme tazit, dajte nam na tisic rokov na prenajom pozemok kde postavime turisticku chatu aby sme mohli zarabat na lezcoch 🙂 Necudoval by som sa..
„hľadať iné riešenie využitia výhradného ložiska v DP „Bystričany“.
Za prípravou k dobývaniu výhradného ložiska (andezitu) v dobývacom priestore „Bystričany“ stojí firma VSK a.s., Spišská Nová Ves:
„Aktuálne organizácia VSK a.s. analyzuje doteraz zozbierané a zistené skutočnosti týkajúce sa povolenia a výkonu banskej činnosti a po ich vyhodnotení určí, či bude v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie ďalej pokračovať alebo bude hľadať iné riešenie využitia výhradného ložiska v DP „Bystričany“.“