Je pol ôsmej a my zastavujeme na parkovisku v Podbanskom. Stojíme na začiatku chodníka, ktorý vedie na najvyšší vrchol Západných Tatier. Časový údaj na smerovníku hovorí o vyše šiestich hodinách, čo je pravdepodobne čas pri najhorších možných poveternostných podmienkach. Čítaj ďalej »

Prvý zdokumentovaný názov tohoto vrcholu – Meeraugspitze – pochádza z roku 1853. V doslovnom preklade znamenal „štít Morského oka“. Terajší názov Rysy pochádza z goralského rysy, čo je pomenovanie pre čiary, ryhy či štrbiny, ktoré sú viditeľné pri pohľade zo severu na vrchol Rysov a tiež na severné steny Mengusovských štítov. Tieto žľaby sú často i v lete zasnežené a tak sa vynímajú na tmavom žulovom podloží skalných stien. Nemá teda nič spoločného s rovnomennou mačkovitou šelmou. Pred 1. svetovou vojnou ich dokonca propagovali pod názvom tatranské Rigi, pre ich široký výhľad.

Ráno si dopriavame dlhší spánok a vstávame až o šiestej. Prvý pohľad von oknom dáva tušiť, že dnes si opäť užijeme UV žiarenia do sýtosti. Po hodine obvyklých ranných rituálov sa vezieme smer Štrbské pleso. Na parkovisku sme dnes skasírovaný ako prvý. Poučení z predchádzajúceho dňa balíme aj snežnice/lyže, čo nám neviem prečo trvá nezvykle dlho. Následkom toho sú zmrznuté ruky, ktoré musím  hodne dlho rozcvičovať. Miňo obúva lyže hneď na začiatku, my si vykračujeme stále napešo. Pod Triganom už kúria celkom slušne, tak zhadzujeme čo sa dá. Cestou k Popradskému plesu stretáme len skupinu nastupujúcu do žľabu na Patriu. Čítaj ďalej »

Vyrážame o šiestej ráno z Prievidze, cestou berieme Miňa, ktorý sa rozhodol aj pre skialpovú variantu a okolo 9.30 parkujeme na Troch studničkách (1140 m.n.m). Zdola odhadujeme výšku snehovej pokrývky na predpokladanej trase výstupu. Veľa sa ho tu teda nevysypalo. V pásme lesa tak do 20 cm, kosodrevina nie je na tom o nič lepšie. Sneh v žľabe je zrejme iba naviaty z priľahlých hrebeňov.  Čítaj ďalej »

Tohtoročný tradičný Štefanský výstup na Kľak bol poznamenaný veľmi chladným, hmlistým a veterným počasím, keď ortuť teplomera dosiahla -12°C. Z výhľadov tentokrát nebolo nič. To však neubralo na tradične dobrej nálade, dochutenej špecialitkami domácich páleníc :-), ktoré výborne poslúžili ako tekuté svetre. Farby OZ Hikers hájil Majky, štandardne s členmi OZ Trekker. Čítaj ďalej »

Dolomity úspešné už po druhý krát. Nadšenie z minulého roku z nás nevyprchalo a tento krát sa ku nám pridali okrem členov hikers tímu aj “civilisti”. Cieľom našej výpravy bola nádherná skupina Brenta, ktorá je od centrálnych dolomitov tak trochu bokom. Krásou za nimi však v žiadnom prípade nezaostáva. Cestou do Brenty sme sa ešte na jeden deň zastavili aj neďaleko Cortiny, ale o tom už nižšie v texte. Čítaj ďalej »

„Stojí vysoká, divá Poľana, mať stará ohromných stínov…„, ako ju mám uloženú v pamäti, zo Sládkovičovho Detvana, ale sopka? Pretože to bol cieľ nášho „hikersáckeho“ podujatia, pátrala som čosi o miestopise:
Poľana /1459 m/, s priemerom 20 km, patrí medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe a je najväčším sopečným pohorím na Slovensku. Uff, to som si vydýchla, že „vyhasnutá“. Čítaj ďalej »

Začína sa naše zimné dobrodružstvo v Malej Fatre. Vo Fačkovskom sedle sa ja a Ľubo stretávame s Andrejom a čakáme na Majkyho. Akciu začíname štartovacími plechovkami – nech je čo potiť 🙂 Čítaj ďalej »

Po nočnom pochode z Bratislavy do Sološnice v roku 2007 sme si povedali, že by to chcelo zopakovať. Podmienky by však mali byť viac zimné – viac snehu, nejaký mráz prípadne fujavica a ideálne by bolo v kombinácii so splnom mesiaca. Náhoda chcela, že termín padol na deň splnu a vyvíjajúce sa počasie sľubovalo veľa snehu, až sme z toho mali rešpekt. Aj podmienka nízkej teploty bola splnená (-5 °C). Na „štarte“ sme sa zišli piati (Miňo, Filip, Luboš, Luky a ja) a na poslednú chvíľu sa ohlásil telefónom ďalší záujemca Lukáš (čitateľ stránky Hikers). Samozrejme nás to potešilo a tak sme vyrazili šiesti. Čítaj ďalej »

Tak ako po každý rok, vlastne už od roku 1998 iba s jednoročnou prestávkou som sa opäť rozhodol stráviť niekoľko dní vo Vysokých Tatrách, v malebnej prírode obklopený vysokými horami. V roku 1998 som strávil vtedy ešte sám, dlhší pobyt vo Vysokých Tatrách a už vtedy som pochopil, že je lepšie byť s v horách spolu s iným človekom, s ktorým sa môžete podeliť s pocitmi a s láskou k horám, ktorá Vás napĺňa. Tak sa stalo, že po ďalšie roky sa pôsobiskom viacerých pobytov, akýmsi BC vo Vysokých Tatrách, stala pre nás Vojenská zotavovňa Tatranské Zruby, ktorá svojim prostredím, podmienkami a polohou ponúka ideálne možnosti vyžitia pre vysokohorských turistov. Postupne sme sa tak v rámci viacerých pobytov vystriedali Miňo, Majky, Filip a ja. Čítaj ďalej »

Skvelý nápad vycestovať do Švajčiarska, konkrétne do oblasti Walliských Álp s odvážnym cieľom vystúpiť na dominantu týčiacu sa nad malebným horským mestečkom Zermatt, 4478 m vysoký Matterhorn, sa začal rodiť v Marcelovej hlave po úspešnom výstupe na Grossglockner koncom mája 2009. Ja /Majky/ som samozrejme súhlasil. Miňa nebolo treba dvakrát prehovárať, Marcelov bratranec Ďuro bol k dispozícii okamžite. Krásu a jemnosť medzi túto drsnú štvoricu vniesla Marcelova manželka Evka, ktorá bez akejkoľvek ujmy prežila celých 2500 km medzi Miňom a Majkym na zadných sedadlách. Čítaj ďalej »

Stránky: 1 2