Pred pár hodinami som sa vrátil domov, vybalil všetky veci, umyl sa a pozerám fotky z predošlých 2 dní. Emócie žiadne. Tie hlavné už prehrmeli v sobotu ráno keď sme šťastne dorazili do ciela nočného pochodu Bratislava – Sološnica. Teraz je to pocit ďalšieho “odfajnkuteho” zážitku. Neviem čo prežívajú ostatní zučastnení, verím, že zlé sa stráca v diaľke a vyplavuje sa to príjemnejšie. …a o čom to vlastne hovorím? Nuž poďme na to : Čítaj ďalej »

Po dvoch náročných dňoch na Dome, dni oddychu pri kartách a noci špeciálnych vizuálnych efektov, stojíme ráno pred rozhodnutím čo ďalej. Citeľne sa ochladilo a cez prevaľujúcu sa oblačnosť badať koľko pripadlo čerstvého snehu. Na vážnejší výstup teda môžeme rovno zabudnúť. Z pripraveného menu teda rýchlo vyberáme niečo ľahšie ale o to výhliadkovejšie – Rimpfischhorn.

Čítaj ďalej »

Po návrate z Alphubelu si dopriavame deň voľna a konsolidujeme sily v kempe Attermänze. Hlavne teplá sprcha z nás rýchlo zmýva únavu, a tak už večer kujeme plány na ďalší kopec. Predpovede veštia dva dni pekného počasia, čo je pre náš plán viac než dostačujúce. Úmysel je jasný: vystúpiť na siedmy najvyšší vrchol Álp (podľa UIAA), najvyšší vnútrozemný vrchol Švajčiarska, DOM. Majestátne sa týčiaci dominantný vrchol skupiny Mischabel čnie tri kilometre nad dolinou Mattertal. Samotný fakt, že smerom hore vedie len cesta po vlastných, je už samo osebe výzva, ktorej nemožno odolať. Preto ešte v ten večer volám na chatu a rezervujem nám tri miesta na nasledujúcu noc. Čítaj ďalej »

V termíne 29.10.-01.11.2011 zorganizovalo OZ Hikers opäť po roku autobusový zájazd, ktorého cieľom bolo tento krát pohorie Šumava, nachádzajúce sa najmä v južnej časti Českej republiky. K presunu na Šumavu sme opäť ako pred rokom pri zájazde do Krkonôš využili služby SAD Prievidza a tiež už nášho osvedčeného vodiča Milana Buzeka. Predpokladám, že to nebude len môj názor, ale musím vyjadriť maximálnu spokojnosť s autobusovým zabezpečením cesty i s prístupom a ústretovosťou nášho vodiča a kamaráta Milana. Čítaj ďalej »

Nachádza sa tu viac ako polovica alpských štvortisícoviek, z tých najvyšších až tri štvrtiny. Ostré, ľadovcami tvarované štíty týčiace sa nad hlbokými údoliami. To je Wallis. Keď som túto scenériu videl prvý krát, ešte som nevedel, aký raj mám pred očami. Až keď som si to po čase uvedomil, padlo okamžité rozhodnutie, a tak sa zrodila akcia, ktorú vám priblížia nasledujúce riadky.

Za prvý a zároveň aklimatizačný kopec sme si vybrali miestnu klasiku – Alphubel. Po 16tich hodinách v aute prichádzame spolu so súmrakom do Taschu a úzkou cestou ďalej pokračujeme až do Ottafe. Čítaj ďalej »

Vždy keď idem do hôr v ktorých som ešte nebol tak sa teším, ale kdesi v hĺbke sú aj tie obavy, že „čo ak hora ukáže svoju zlú tvár“. A tak to bolo aj keď som sa vybral na Mont Blanc.

Čítaj ďalej »

Keďže som ešte neprebádal oblasť Malých Karpát, tak práve Malokarpatský maratón bola ideálna príležitosť spoznať toto malebné pohorie. Termín tohto tradičného podujatia bol sice trošku posunutý na 1.10.2011, ale o to krajšie zážitky sme mali z jesennej prírody. Počasie nám vyšlo fantastické, ale to už také býva na akciách, ktorých sa zúčastňujem ja osobne. Čítaj ďalej »

Piatok, blížila sa polnoc a ja som sa po vyčerpávajúcej práci ukladala na spánok s vidinou, že si ho konečne užijem, pretože týždeň bol hektický, s bezsennými nocami. Vtom som si spomenula na telefonát od kamarátov, ktorí sa chystali v sobotu na Prostredný hrot vo Vysokých Tatrách. Ponuku som odmietla, bola som príliš unavená na to, aby som sa donútila vstať o pol štvrtej ráno. A za všetko, čo nasledovalo, môže zapnuté rádio a predpoveď počasia, ktorá bola už niekoľko dní vynikajúca a ideálna na hory. Po necelej hodine spánku som ešte za tmy, pod hviezdnou oblohou poslušne čakala s batohom na kamarátov, smer Tatry….. Čítaj ďalej »

Ešte vo štvrtok som nevedel, či sa mi podarí odísť. Ale nápor práce som zvládol, na piatok zobral voľno a potom už len 4,5 hoďky Jarovým autom do krásnej prírody v Zádielskej doline. Tam nás už na terase chaty čakal zvyšok partie, grilované klobásky od Ivky, pohárik domácej od Luba a Peťo a Renatka. Čítaj ďalej »

Po dvoch mesiacoch čakania na počasie konečne sedíme v aute smer Vysoké Taury a dúfame, že predpoveď na najbližšie dva dni sa nebude mýliť. V trojčlennej zostave si to šinieme nedeľným, upršaným Rakúskom po A2-ke smer Graz-Villach-Lienz-Kals, až konečne krátko po 13tej parkujeme pri Lucknerhause. Tlačíme niečo do hláv, potom veci do batohov. Dnes je pred nami len 850 výškových metrov na chatu, takže nie je dôvod sa ponáhľať.

Čítaj ďalej »