Po trošku poetickejšie pojatom prvom zápise o Končitej tu na našich stránkach nadviažem ďalším textom a fotografiami. Verím, že článok, ktorý práve čítate prinesie viac svetla ako tmy a viac odpovedí ako otázok. Pripravil som krátku reportáž o tomto turisticky aj lezecky zaujímavom mieste, pričom prvá časť bude zameraná viac na tie prechádzky v prírode a tá druhá, ktorá bude nasledovať za krátky čas ukáže viac lezenia, presnejšie boulderingu. Táto téma sa v súčasnej dobe stáva o to aktuálnejšou, že v tesnej blízkosti tejto oblasti môže byť zahájená ťažba andezitu. Rád by som preto prispel k informovanosti a ukázal Vám, čitateľom, ľuďom, turistom, lezcom, mladým, starším, deťom, skrátka všetkým, aký poklad sa to v lesoch na hornej Nitre ukrýva. Čo to vlastne tá Končitá je? Čítaj ďalej »

Budíček o pol tretej, obložené chlebíčky na raňajky, posledná kontrola batohu, hviezdna nočná obloha. Presun na dohodnuté miesto mi na ceste spestruje safari v podobe líšok, laní, srnca a jedného macka. O pol piatej sa prehadzujem k Rasťovi do auta a v trojici vyrážame smer Tatry. Čítaj ďalej »

Po júlových i prvých augustových dňoch horúčav, keď je človeku najlepšie pri vode alebo s nohami namočenými v lavóri so studenou vodu, prišlo vytúžené krátke ochladenie. A s ochladením prišiel aj mejlík od kamarátky z hôr i do nepohody Zuzky. Tá si utrela z čela pot a k meninám si nadelila darček – zdolať Baranec /2 184/, tretí to najvyšší vrchol Západných Tatier, ktorý samostatne vyčnieva z hlavného hrebeňa a tvorí dominantu Liptova. Čítaj ďalej »

Balkán. Časť Európy, ktorá nie je turistami až tak vyhľadávaná, nie je v ponuke každej cestovnej kancelárie, ale napriek tomu má svojimi prírodnými skvostami a zákutiami naozaj čo ponúknuť.
Bosna a Hercegovina, krajina s drsnou minulosťou, skúšaná vojnovými konfliktmi. Územie niekoľkých tvári s očarujúcou prírodou a podmanivými zátišiami na pozadí voľne sa povaľujúcich plastových stôp dnešnej civilizácie a psích gangov.
Keď som sa dozvedela, že táto krajina bude na deväť mesiacov mojim dočasným domovom, napriek tomu, že som netušila, čo ma čaká, v hĺbke duše som sa tešila. Tešila som sa na každú voľnú chvíľu a príležitosť objaviť kútik tohto sveta. Čítaj ďalej »

Posledné dva októbrové týždne roku 2012 som mal možnosť stráviť vo Vysokých Tatrách. Hoci som išiel sám, veril som, že stretnem partiu podobne mne zmýšľajúcich ľudí a tatranské chodníky a štíty nebudem brázdiť sám. A takisto pivo či horec, alebo aj aj, po túre chutí lepšie v kruhu známych ako samotnému. Tak bolo i učinené. Predpoveď počasia sa javila veľmi optimisticky, pravé babie leto. Neostávalo teda nič iné, len vyraziť v ústrety najmenším veľhorám sveta. Čítaj ďalej »

Keďže najvýchodnejšiu časť Slovenska za účelom turistiky navštívi len málokto, tak OZ Hikers zorganizovalo turisticko-poznávací zájazd do tohto malebného kúta našej republiky. Ako hlavný organizátor sa osvedčil Jaro Čierňava, tak my budeme len radi, keď aj naďalej bude vyvíjať takéto aktivity. Zájazd sa konal v termíne 5.7-8.7.2012 a ako sa stáva už pomaly tradíciou, tak opäť sme využili služieb dopravcu SAD Prievidza s vodičom Milanom Buzekom, ktorý sa znovu osvedčil aj v kritických situáciách. Čítaj ďalej »

Krátky popis jednej dlhšej túry v Západných Tatrách – hrebeňom Otrhancov.

.

.

.

.

Čítaj ďalej »

Je piatok podvečer, krátko po pol piatej. Vystupujem z autobusu a mierim k dohodnutému miestu stretnutia. Mávanie rúk obdaleč ma však núti zmeniť smer. Krátke zvítanie sa s kamarátmi, tri „b-vitamíny“ na úvod a môže sa ísť na to. Čítaj ďalej »

Napriek nepriaznivej predpovedi počasia na Bielu sobotu sme sa s Jarom Č. rozhodli, že sa vyberieme na prvú akciu z plánovaných podujatí OZ Hikers tohto roku. O pol siedmej vyrážame z Trenčína, smer Ružomberok. Predpoveď počasia našim meteorológom na našu radosť štandardne nevychádza, tak aj naše odhodlanie zdolať Veľký Choč narastá. Prichádzame do Ružomberka, kde sa k nám pridáva Kristián a postupujeme smer Lúčky. V Lúčkach priberáme ďalších aktérov výstupu Dášu, Juraja a Maťu. Čítaj ďalej »

Ani som nemusel do Andreja dlho dobiedzať mojim: „poďme do Tatier kým je takto pekne“. Podľahol relatívne rýchlo a na dôvažok vybral aj celkom peknú túru. On už síce na Baranci bol, ale v rámci svojej kondičnej prípravy sa „obetoval“ a vybehli sme spolu na kopec, ktorý môžno považovať za symbol Liptovského Mikuláša. Čítaj ďalej »