Všetko začalo tým, že Filip musel zrušiť jeden zájazd s CK Rokošport z rodinných dôvodov a rozmýšľal, že keď už má niečo zaplatené a nemôže tam ísť, presunie sa na iný zájazd. Spolu sme hľadali, čo by časovo a cenovo približne sedelo a našli sme posledný tohtoročný zájazd, takú „oddychovku“ – Adršpašské skaly a Krkonoše na tri dni. Zapáčilo sa nám to a tak som sa prihlásila aj ja. Potom sme sa dozvedeli, že ide aj Ľuboš. Čítaj ďalej »

Príjemný víkend strávený v Nízkych Tatrách pre mňa začína na Prievidzskej autobusovej stanici. Tu najskôr chvíľu bojujem o miesto na parkovanie, potom sa chvíľu obzerám, že kde to ten Lubošš aj s Gabikou sú a o ďalšiu chvíľku sa s nimi už bratám a vítam. Vyrážame smer Liptovský Mikuláš. Poslušne hlásim, že počas našej cesty do LM sa nič zvláštneho nestalo. Čítaj ďalej »

S veľkou radosťou vyberám z pod postele sedák, feratový set a ostatné prepotrebnosti, ukladám to všetko do batoha a teším sa na svoju prvú tohtoročnú feratku. Veď už aj bolo na čase. Teším sa samozrejme aj na našu Hikerstlupu, v celkovom počte 5. V zastúpení Lubošš, Mojo, Luboš, Lukáš – ktorý sa nedávno vrátil zo sídla mýtických bohov – z gréckeho Olympu a ja. Čítaj ďalej »

Keď som sa prvýkrát dopočul o tom, že by som mal stráviť začiatok septembra v Grécku, tak som veru nebol veľmi nadšený. Nesedelo mi to ani s prácou, a ani s termínmi v škole. Našťastie som ale nemal na výber a do Grécka som jednoducho ísť musel. Moje nadšenie však začalo rásť, keď som sa dozvedel, že hneď nad naším letoviskom Katerini-Paralia sa týči bájny Olymp. Ešte na Slovensku som za Ľubošovej pomoci začal zbierať informácie o tom ako to s tým Olympom vlastne je. Čítaj ďalej »

Deň prvý: Stredohrot

Prostredný hrot (2441 m) alebo Stredohrot, ako ho volá horský vodca Janko Peťo, domimuje nad Téryho chatou, na ktorej sme strávili pekné dva dni a noci. Výstup na vrchol je záležitosť prekonania strmých kamenistých svahov, v niektorých miestach s takmer nulovou možnosťou istenia v prípade pádu, čo horskí vodcovia nemajú moc v láske. Preto vrchol nie je tak navštevovaný ako ostatné a na vrchol vystúpi približne tak jedna výprava za týždeň. Čítaj ďalej »

Malokarpatský maratón

Cesta hrdinov SNP. Je to Slovenská turistická trasa, ktorá vedie cez celé Slovensko z Dukelského priesmyku na hrad Devín pri Bratislave. Práve v deň výročia SNP, teda 29. augusta sme sa rozhodli osláviť toto výročie prechodom v Malých Karpatoch v dĺžke 43,5 km s celkovým stúpaním 1480 m a klesaním 1330 m. Vďaka prejdenej vzdialenosti sme pomenovali túto akciu ako Malokarpatský maratón. Východiskovým bodom bola obec Častá, kde bol zraz účastníkov. Našim cieľom bola Bratislava-Kamzík. Čítaj ďalej »

Po dvoch rokoch, čo som nebol na Slovensku, ma osud zavial na vedecký kongres do Viedne a tak sa mi opäť naskytla možnosť zavítať domov a objaviť mnou doposiaľ neobjavené krásy slovenských hôr. Spoločnosť mi robila sestra Táňa a jej manžel Maroš. Rozhodli sme sa vystúpiť na najvyššie vrcholy oboch častí Nízkych Tatier – Kráľovu Hoľu a Ďumbier. Čítaj ďalej »

Po úspešnom výstupe na Lomnický štít v roku 2006 mi nedala spávať myšlienka pokračovať vo výstupoch na ďalšie tatranské štíty a naplniť tak myšlienku vystúpiť na tri najvyššie tatranské štíty tzv. „Tatranskú trilógiu“. Tým najviac preferovaným a asi aj najviac vyťaženým tatranským štítom je Gerlachovský štít, nazývaný tiež Gerlach. Čítaj ďalej »

„Nie vrchol, ale cesta je cieľom„. Týmito slovami končí Maťo /vedúci našej expedície/ dňa 20.júla 2008 úspešnú expedíciu ELBRUS 2008, ktorej sa zúčastnilo 58 skvelých ľudí vrátane piatich členov HIKERS tímu. Rozhodnutie absolvovať uvedenú expedíciu padlo na jeseň 2007. Uhradením podujatia to však neskončilo, naopak, práve začalo. Nasledovali prípravy vo forme obstarávania potrebnej výstroje a výzbroje, kondičnej prípravy v našich a zahraničných horách, sprevádzanej i zraneniami a vyvrcholili zbalením cca. 35 – 40 kg batožiny každého člena rozdelenej do veľkého batoha, malého batoha a príručnej tašky na cestu. Čítaj ďalej »

Stránky: 1 2 3 4

„To snáď nie. Tak toto je asi začiatok aj koniec mojej klettersteigovej kariéry.“ To boli moje prvé myšlienky keď som uvidel cieľ našej cesty za ďalším (mojim prvým) ferratovým dobrodružstvom. Už spomínaným cieľom našej cesty boli Ennstalerské Alpy v Štajersku, kde sa nachádza banícke mestečko Eisenerz a dve ferraty – Kaiser Franz Joseph Klettersteig (D) a Rosslochhöhlen Klettersteig (D/E), ktoré sme úspešne zdolali. Čítaj ďalej »