Tím Hikers

Kalendár podujatí

Návštevná kniha

Tím Hikers
Kalendár podujatí
Návštevná kniha

Niekoľko slov o nás, o našom vzťahu a postoji k horám.

V tejto časti môžete nájsť pripravované podujatia jednotlivými členmi nášho tímu.

Ak by ste nám chceli len tak niečo všeobecné odkázať, môžete učiniť tu.

máj 17 2007

Prechod Veľkou Fatrou – alebo človek mieni, príroda či počasie mení!

Autor

Prechod Veľkou Fatrou - alebo človek mieni, príroda či počasie mení!

Už týždeň pred očakávaným začiatkom prechodu Veľkej Fatry avizovali „rosničky“ dlhodobejšie predpovede počasia na deň odchodu, sobotu /05.05.2007/ zlé počasie. Toto sa nanešťastie aj vyplnilo. Vtedy, keď to človek najmenej potrebuje, tak to našim meteorológom skutočne vyjde! „Vďaka“ pán IĽKO!!!

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
Dátum :
05.-07.05.2007
Organizátor :
Súkromne
Čas pochodu /1. deň/ :
3 hod.
Prevýšenie :
550 m
Výstup na Borišov /2. deň/ :
20 min.
Prevýšenie :
210 m

Slovo dalo slovo a tak volíme plán „B“. Výstup na Chatu pod Borišovom z Liptovských Revúc. Autobusom z Ružomberka sa dostávame cez Biely potok, Liptovskú osadu až do Vyšných Revúc (720 m). Musím samozrejme podotknúť, že od rána husto prší. Z Vyšných Revúc vyrážame smerom k sedlu Ploskej (1390 m) popod Čierny kameň (1479 m). Po čase prestáva husto pršať, ale namiesto toho mrholí a začína fúkať prudký studený vietor. Vrchol Ploskej (1532 m) si samozrejme nemôžeme dovoliť vynechať. Na základe našich skúseností odporúčame radšej prechod cez Ploskú, ako použiť značkovaný traverz severným hrebeňom. Časovo je to takmer rovnaké a výhľady /hoci sa žiadne nekonali/ sú z vrcholu Ploskej nádherné. Do chaty, po približne troch hodinách pochodu, však namiesto pôvodne ohlásených 23 ľudí prichádzajú len štyria (členovia hikers tímu). Časť neprichádza pre avizovanú maximálnu obsadenosť chaty a ostatní odriekajú hneď ráno kvôli počasiu. Chvíľu nám to trvá, kým sa „aklimatizujeme“ a konečne si obliekame niečo suché. Samozrejme nás víta skvelý chatár a kamarát Stanko Arendáš s osadenstvom chaty, Pištom, Dankou, Ajitom a Kubíkom.

Nielen kvôli krásnej prírode, ale aj kvôli tomuto skvelému kolektívu z „Borišovskej chaty“ nás to láka na „Borišov“ sa opätovne vracať. Je to skutočne jeden z posledných horských rajov Slovenska. Po čase na chatu takisto z Vyšných Revúc prichádzajú Stanúšik, Zuzka, Martinka a Marián. Veľmi sa tešíme ich príchodu /borovička s horcom na privítanie/ a počúvajúc cez „integrované FM rádio MP3 playera“ hokej /Slovensko – Česko 3:2 a nálada je hneď lepšia/ tajne dúfame, že v nedeľu sa počasie „umúdri“ a splníme tak nedeľný plán : Chata pod Borišovom – Kráľova studňa, hotel a späť.

Lenže ani v nedeľu /06.05.2007/ sa počasie nechce vylepšiť. Od rána husto prší, viditeľnosť je minimálna. Tak si nedeľný deň po výdatných raňajkách /skvelá praženica, párky, pivko…/ krátime kartami, hrou scrabble a piesňami v doprovode gitary v podaní mojej osoby. Úspech zožína najmä Borišovská hymna : ! „Ne/skromne“ podotýkam, že som jej autorom :-). Nakoniec nás svojím príchodom prekvapuje Hany. Vyrazila z ďalšieho možného smeru výstupu na Chatu pod Borišovom, od Havranova. Keďže sa nám už nechce stále sedieť v chate na zadkoch, za slabšieho mrholenia predsa len vyrážame v popoludňajších a podvečerných hodinách aspoň na okolité kopce : Borišov (1509,5 m), Šoproň (1370 m) a Javorina (1327 m), z čoho posledné dva menované ležia na centrálnom hrebeni Veľkej Fatry. Podvečer nás čaká ďalšie milé prekvapenie, príchod Sašky a Riša z Necpalskej doliny /opäť jedna z možných trás príchodu na Chatu pod Borišovom/. Hneď nám je samozrejme veselšie /nielen tým že prišli…/, aj v takom zlom počasí. Ďalší deň a hlavne noc je teda za nami aj s dvoma nočnými výstupmi Majkyho na Borišov. Jeden uskutočnený pred polnocou, druhý po polnoci aj s dvoma novými priateľmi z Českej republiky.

V pondelok /07.05.2007/ sa zobúdzame do hmlistého počasia, čo znamená len jedno v okolí Ploskej, a to, že nastáva inverzia. Hmla postupne klesá do dolín a na horách sa ukazuje pekné počasie. Tak aj je, veď treba ísť späť domov. Nasleduje rozlúčka s chatárom, záverečné foto a zostup. Všetci okrem mňa sa vydávajú Necpalskou dolinou, kde ich čaká 11 km dlhá „asfaltka“, ale je to vždy lepšie ako 22 km dlhá Ľubochnianska dolina :-)! Ja sa rozhodujem opačným smerom cez Ploskú, popod Čierny kameň do Revúc a Ružomberka.

Na záver mi neostáva nič iné len konštatovať, že príroda je krásna v každom počasí, len ju nesmieme podceňovať!

Rád by som sa poďakoval všetkým, ktorí sa zúčastnili tejto akcie hikers tímu aj napriek nepriazni počasia, hoci mohli pohodlne sedieť v teple domova, ale súdržnosť a priateľstvo a najmä láska k prírode a horám predsa len zvíťazila!

FOTOGALÉRIA K PODUJATIU

HORÁM ZDAR!

Nie je možné pridať komentár.