Tím Hikers

Kalendár podujatí

Návštevná kniha

Tím Hikers Kalendár podujatí Návštevná kniha

Niekoľko slov o nás, o našom vzťahu a postoji k horám.

V tejto časti môžete nájsť pripravované podujatia jednotlivými členmi nášho tímu.

Ak by ste nám chceli len tak niečo všeobecné odkázať, môžete učiniť tu.

jún 25 2009

Prechod hrebeňom Roháčov

Autor

Prechod hrebeňom Roháčov

Na túto akciu som sa tešil veľmi dlho, každú chvíľu som pozeral do kalendára a pozeral ako pomaly dni ubúdajú a pomaly, ale isto sa blíži naša novinka, lebo ako „Hikersáci“ sme spolu v tejto lokalite ešte neboli. Podľa ohlasov, pri voľbe Roháčov sme zistili, že určite patria medzi najobľúbenejšie pohorie na Slovensku aj pre niektorých z nás.

– Piatok, 19.06.2009 –

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
Dátum :
19.-21.06.2009
Organizátor :
OZ Hikers
Oblasť :
Západné Tatry
Deň prvý
Štart i cieľ :
Adamcuľa 1190 m
Stúpanie celkom :
1220 m
Klesanie celkom :
1220 m
Čas :
cca 6 hod.
Vzdialenosť :
13 km
Najvyšší bod :
Baníkov 2178 m
Deň druhý
Štart i cieľ :
Oravice 790 m
Stúpanie celkom :
585 m
Klesanie celkom :
585 m
Čas :
cca 4,7 hod.
Vzdialenosť :
13 km
Najvyšší bod :
Lúka v rezervácii 1300 m
Jedlo a nápoje :
Vlastné zásoby,
polpenzia vo
Ville Laura
Ubytovanie :
Villa Laura
Mapa :
VKÚ Harmanec č. 3,
Západné Tatry,
M 1:25000

Je piatok ráno. Ja prichádzam na benzínku v Ružomberku, kde ma už čaká predseda nášho OZ Ľubošš so svojím autom a vyrážame smer Zuberec. Navrhol som určite najkrajšiu cestu, cez Huty, popri Liptovskej Mare. Z diaľky sa vypína Sivý vrch a keď sa otočíme, vidíme pomaly celý hrebeň Nízkych Tatier, jednoducho nádhera. Zhruba 7:15 sme už v Zuberci pri penzióne Villa Laura a tu sa stretávame s ďalšími Hikersákmi: Gabikou, Jarom, Zuzkou a Klárou. Po vzájomnom zvítaní sa ubytujeme, vtedy si až prekvapene všímam, v akom penzióne sme sa vlastne ocitli. Všade čisto, útulne a všetko je aj vďaka rôznym dekoráciám do detailov dotiahnuté tak, aby sa tu človek cítil perfektne. Keď sme už všetci pripravení na túru, sadáme do dvoch áut a vyrážame smer Zverovka a ďalej do Roháčskej doliny na parkovisko Adamcuľa. Odtiaľto pokračujeme už po svojich za mierneho dažďa a aj preto zvažujeme to, kam vlastne pôjdeme. „Uvidíme, keď budeme na rázcestí k Roháčskym plesám“ uvažujeme nahlas. Veď dokiaľ neprší hustý dážď, tak sa to dá zvládnuť, najmä keď je teplo. Po 40-45 minútach rezkej chôdze prichádzame k bývalej Ťatliakovej chate a k Ťatliakovmu pliesku. Po krátkej prestávke pokračujeme po modrej a súčasne zelenej značke, kde si všímame nové tabule náučného chodníka Roháčske plesá a nové lavičky, či dokonca novú studničku. Jaro a Ľubošš na firne Prechádzame cez lavínovište tvorené už teraz firnom, ale naokolo vidno aj niekoľko polámaných stromčekov. Míňame odbočku k Roháčskym plesám a ďalej pokračujeme už len po modrej značke Smutnou dolinou až do Smutného sedla /1963 m/, kde sa rozhodneme najmä pre nestabilné počasie ako budeme ďalej pokračovať. Vďaka silnému vetru sa mraky roztrhali a preto navrhujem ostatným, aby sme pokračovali ďalej po hlavnom hrebeni smer Baníkov. Všetci súhlasia, tak pomaličky stúpame na Tri kopy /2136 m/. Tu si vychutnávame niekoľko úsekov s reťazami, ďalej cez Hrubú kopu /2166 m/ až na Baníkov /2178 m/. Celé nám to trvá zo Smutného sedla asi hodinu a trištvrte. Na hrebeni fúkal veľmi silný vietor a opäť sa začala obloha zaťahovať tmavými mrakmi, tak po vrcholovej fotke a výbornej vrcholovici od Kláry volíme ústup z hrebeňa cez Baníkovské sedlo /2040 m/.

Schádzame po žltej a zároveň zelenej značke Spálenou dolinou až k rázcestiu k Roháčskym plesám, kde ďalej pokračujeme po žltej. Tu míňame druhé rázcestie k Roháčskym plesám /1463 m/. A pripája sa tu modrá značka. Ďalej teda schádzame súčasne po modrej a žltej až kým sa nedostaneme k Roháčskym vodopádom. Potom chvíľu cez les a už sa ocitáme opäť v Roháčskej doline, kde nás čaká nepríjemná „asfaltka“. Bol som poučený z minulého víkendu a zostupu Jánskou dolinou (10 km po asfaltke), tak som si hneď zamenil vibramy za sandále. Onedlho sme boli pri autách a pohodlne sa odviezli k penziónu. Onedlho na to začalo pršať, tak sme boli radi, že sme absolvovali krásnu túru a nezmokli sme. Nasledoval zaslúžený relax v pohodlí penziónu pri pivečku a výbornej domácej strave, keďže sme mali polpenziu. Večer sme mali ešte nabitý program, po večeri sme mali veľmi zaujímavú prednášku o expedíciách v Himalájach, najmä o tých na Annapurnu, jednu z najťažších osemtisícoviek. Samozrejme spojené s premietaním filmu a fotografií samotným vedúcim poslednej Slovenskej expedície, naším výborným kamarátom Jankom Matlákom, za čo mu aj teraz dodatočne ešte raz ďakujeme.

Hlavným prekvapením večera bola obrovská kalorická bomba vo forme veľkej torty, upečenej k 1. výročiu fungovania a existencie OZ HIKERS, vďaka Gabike a Andrejovi, ktorý ju priviezol a jeho maminka perfektne upiekla. Ďakujeme! Ďalej večer pokračoval diskotékou a dobrou zábavou, to samozrejme musím pripomenúť, že už od večere medzi nás pribudol ešte Peťo a Evička, a samozrejme Andrej už so spomínanou výročnou tortou.

– Sobota, 20.06.2009 –

Zobúdzame sa do daždivého počasia. Nasledujú raňajky a debata, čo s dnešným dňom. Prichádza Majky a zostava je komplet. Traja z nás, sa rozhodnú aj napriek nie najlepšiemu počasiu na výlet, ostatní sme sa zhodli, že strávime čas v Meander parku v Oraviciach. Na rázcestí pri Oraviciach, na konci Blatnej doliny sa rozdeľujeme. Majky, Gabika a Klára pokračujú v pravo smer Bobrovecká dolina a my ostatní sa ideme zregenerovať a oddychovať do Meander parku. Na naše prekvapenie je tu dosť málo ľudí, tak sa vyblbneme na tobogáne, v morských vlnách, vírivkách, niektorí aj v saune. Celodenný lístok v takom počasí padol vhod. Nakoniec sa zhruba na tri hodiny k nám pripája aj trojica, ktorá zvolila túru. Ako na nej bolo? Tiesňavy Juráňovej doliny. Túra bola jednoducho skvelá. Keďže od ráno stále prší, silno zvažujeme, kam sa vlastne vyberieme. Nakoniec padá voľba, že to skúsime Juráňovou dolinou na Bobrovec /1658 m/. Uvidíme. Gabina, Klára a ja ideme naplniť turistickú hodnotu dnešného dňa, zvyšok sa ide mrožiť do meander parku. Jemný dážď sprevádza naše prvé kroky Bobroveckou dolinou. Pri roz……íku Suchá dolina, ústie /870 m/ nasledujeme žltú značku, ktorá nás dovedie k ústiu Juráňovej doliny /870 m/. Prší. Vadí? Nevadí. Gore, Sympa, hydro a kadejaký tex nech ukáže svoju kvalitu za tie prachy. Vychutnáme si tiesňavy Juráňovej doliny vyformované Juráňovým zurčiacim potokom, reťaze, drevené mostíky a divoké skalné útvary. Onedlho prichádzame k rázcestiu Umrlá /1000 m/ a tu : Prekvapenie v podobe zrušeného turistického chodníka. Veď na mape je! Vyznačenie zrušenia je čerstvé, do mapy staršieho vydania robíme korektúry. Ale aj tak ideme hore :-). Bohužiaľ zle odbočíme a asi po hodine stúpania sa ocitáme v teritóriu vysokej zveri a medvedíkov. Výsledky ich tráviacej sústavy sú neprehliadnuteľné. Označenie rezervácia a prísny zákaz vstupu na rázcestí Umrlá tam nie je pre nič za nič. Nasleduje zostup. V topánkach mám mokro… Aj my sa ideme meandriť.

Po okúpaní sa opäť vraciame do penziónu a keďže nás zajtra čaká už odchod domov, zvolili sme podľa ponuky majiteľov penziónu grilovačku. Výborné mäsko a hlavne veľa, až sme nevládali. Potom sme opäť zasadli všetci pred veľké plátno a pozreli sme si vynikajúci Majkyho film z minuloročnej expedície na Elbrus a potom ešte niekoľko prezentácií a fotiek z hôr a našich akcií. Náročný deň, plný relaxu sme samozrejme zakončili dobrou zábavou.

– Nedeľa, 21.06.2009 –

Po výdatných raňajkách a pobalení sa lúčime s majiteľmi a aj medzi sebou, niektorí cestujeme ďalej, tak vyrážame skôr. Ostatní máme viacej času, tak po ceste navštívime jednu z najkrajších a najzachovalejších národných kultúrnych pamiatok na Slovensku, Oravský hrad. Vstupné je 5 Euro/osoba. Nevšimnem si, že za kameru treba priplatiť extra ďalších 5 Euro, za foťák 3. Vypomstí sa mi to a som prísne pokarhaný sprievodkyňou, keď sa snažím zvečniť ako Fraňo Thurzo, ktorý získal Oravský zámok v roku 1556 od Václava Sedlnického za 18 338 zlatých už do trvalého vlastníctva /privatizér…/, stoloval a hodoval. Pokorne schovám foťák a tak už radšej neprovokujem a fotky interiéru si nájdem na všemocnom gúgli. Ale inak sa skutočne oplatí Oravský hrad navštíviť.

Čo dodať na záver? Úžasná akcia, spoznanie nových ľudí, miest. Ďakujem teda Gabike za výbornú organizáciu, Jankovi, Danke, Mirovi za starostlivosť o klientov, prístup k nim a najmä za výbornú kuchyňu. A samozrejme všetkým zúčastneným. Verím, že sa v októbri stretneme na tom istom mieste a vo väčšom počte aj na Silvestra 🙂

FOTOGALÉRIA K PODUJATIU

HORÁM ZDAR!

Zdieľať:

Nie je možné pridať komentár.