Tím Hikers

Kalendár podujatí

Návštevná kniha

Tím Hikers Kalendár podujatí Návštevná kniha

Niekoľko slov o nás, o našom vzťahu a postoji k horám.

V tejto časti môžete nájsť pripravované podujatia jednotlivými členmi nášho tímu.

Ak by ste nám chceli len tak niečo všeobecné odkázať, môžete učiniť tu.

sep 10 2007

Grossglockner – strecha Rakúska

Autor

Grossglockner - strecha Rakúska

Grossglockner, majestátna dominanta národného parku Vysoké Taury, hora, ktorá je veľkou výzvou priaznivcov vysokohorskej turistiky, hora, ktorá tvrdo trestá i malú chybu, sa stala na prelome augusta a septembra „pod taktovkou“ cestovnej kancelárie Rokošport ďalším cieľom člena hikers teamu, Majkyho. V nasledujúcich odstavcov sa dozviete, ako to všetko dopadlo.

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
Dátum :
29.08.-02.09.2007
Organizátor :
CK Rokošport
Doprava :
2x MINIBUS
Výstup ku chate
Erz. Johann Huette
Čas výstupu :
8 hod.
Stúpanie :
2163 m
Výstup na Grossglockner
Čas výstupu :
2,5 hod.
Stúpanie :
347 m
Zostup do kempu
Čas zostupu :
7 hod.
Klesanie :
2510 m
Ubytovanie :
Kemp v Heiligenblute,
Erz. Johann Huette
Jedlo a voda :
Vlastné zásoby, možnosť
stravy na chatách
i v kepme, horské pramene
Mapa :
KOMPASS NP Hohe
Tauern,
Kartenblatt Mitte :
Grossglockner,
1:50000

Streda, 29.08.2007. Hoci sa Slovensko sa zobúdza do sviatočného dňa, skvelá partia sedemnástich vyznávačov vysokohorskej turistiky je pohodlne usadená v dvoch komfortných Peugeot-och, ktoré majú namierené do národného parku Vysoké Taury, konkrétne do horskej dedinky Heiligenblut v údolí Mölltal, v Rakúsku. Starú známu trasu od Bratislavy cez Graz, Klagenfurt, Villach, Spittal an der Drau, Obervellach, Winklern a Heiligenblut absolvujeme s niekoľkými „cik-pauzami“ za oblačného počasia i výdatného dažďa, ktorý nám určite nevylepšuje náladu. My však veríme, že počasie nám bude priať. Prvou zaujímavosťou, ku ktorej robíme veľmi krátku túru je vodopád Jugfernsprung wasserfall, pár kilometrov pred Heiligenblut-om. Po dorazení do výborne vybaveného kempu, postavení stanov, vybalení našich „kredencov“ sa zúčastňujeme výrobnej porady s cieľom dozvedieť sa, čo nás čaká ďalší deň. Počas porady sa podáva pivko, prípadne iné zásoby liehovín, domácej, alebo inej výroby.

Štvrtok, 30.08.2007. Ráno nás víta chladné a oblačné počasie. Tento deň chceme využiť na výstup na nejaký z blízkych výhľadových vrcholov na Grossglockner. Rozhodujeme sa pre Schareck /2606 m/, ktorý okamžite premenúvame na známu zelenú filmovú postavu, Schreck. Postupne vyrážame po skupinkách, každá si ide vlastnou cestou. Naša skupinka to vezme doľava od Heiligenblut-u, cez Hohe Wand a Gipperkapelle. Tu však začína silno pršať, tak náš výstup končíme v Kasereckalm Schaukäserei /1910 m/, takisto premenovaný na ľahko zapamätateľný „Kreščak“, nachádzajúci sa pri Grossglockner Hochalpenstrasse – vysokohorskej platenej cesty spájajúcej Heiligenblut a Ferleiten. Tu začíname utrácať prvé eurá, chceme predsa ochutnať miestne špeciality. Akonáhle dážď slabne, vydávame sa späť do kempu. Po príchode opäť výdatne prší. Hlavnou témou večernej výrobnej porady je internetová predpoveď na nasledujúce dva dni, kedy máme v pláne hlavný cieľ – dvojdňový výstup na Grossglockner. Predpoveď je veľmi sľubná.

Piatok, 31.08.2007. Rakúski meteorológovia majú pravdu! Ráno je krásne slnečné i keď veľmi chladné. Po výdatných raňajkách a zbalení nevyhnutných vecí, o 09:00 zahajujeme presun linkovým autobusom smerom ku Glocknerhaus-u po Grossglockner Hochalpenstrasse. Tu začína naša túra až ku chate Erzherzog Johann Huette /3451 m/. Pôvodný plán, trasa Hofmannsweg, vedúca cez údolný ľadovec Pasterze, najväčší ľadovcový jazyk Východných Álp, a cez ďalší ľadovec Hofmannskees až ku chate je zmenená z dôvodu veľkého množstva trhlín na ľadovci Hofmannskees. My teda začíname okružnú túru popri priehrade Marganitzenstausee cez štrbinu Stockerscharte /2442 m/ ku Chate Salmhuette /2638 m/. Počasie je stále pekne slnečné. Od chaty sa dostávame vysokohorským chodníkom cez Hohenwartkees k prvému ťažšiemu úseku, ktorým je prekonanie štrbiny Hohenwartscharte /3182 m/. Daný úsek je však veľmi dobre zaistený kramľami i fixnými lanami, takže žiaden problém. Odtiaľto ku chate Erz. Johann Huette to už nie je ďaleko, trasa vedie chvíľu okrajom ľadovca Hofmannskees, k slovu teda prichádzajú mačky a cepíny. Záverečný úsek ku chate je vedený skalnatým terénom. V chate sme všetci ubytovaní v jednom „lágri“, typickým pre väčšinu vysokohorských chát. Jedno i dvojposchodové postele vybavené dekami a vankúšom, izba je obložená drevom. Všade je čisto, osadenstvo je veľmi fajn a nám takisto príde fajn teplý čaj, polievka i vynikajúca štrúdľa po takmer celodennom šliapaní.

Sobota, 01.09.2007. Celú noc silno fúkalo a snežilo, teplota klesla na -5 °C. Plánovaný čas výstupu odkladáme o hodinu, na 08:00. Počasie sa za ten čas vôbec nezmenilo, takže padá jasná voľba, ideme! Naviazaní v troch lanových družstvách, stúpacie železá pripnuté na topánkach, prilby na hlave, cepíny v rukách. Hoci stúpame tzv. „normálkou“, nadmorská výška a dĺžka výstupu vyžadujú dobrú kondíciu a skúsenosť z vysokohorského exponovaného terénu. Za stáleho vetra, sneženia a slabej viditeľnosti postupujeme najprv po ľadovci, potom skalnato-snehovým terénom cez Kleinglockner až na vrchol. Štrbina medzi Kleinglockner-om a Grossglockner-om je zaistená fixnými lanami, odtiaľto je trochu vidieť známy žľab Pallavicini. Po prekonaní tohto zaisteného úseku je to na vrchol naozaj už len kúsok a tak po cca 2,5 hodinách stojíme šťastne na vrchole. Navzájom si gratulujeme i pripíjame na úspešný výstup, filmy i pamäťové karty fotoaparátov zachytávajú radostné okamihy. Viditeľnosť z vrcholu nie je žiadna, začíname zostupovať. Zostup je vedený tou istou trasou, znepríjemnený drzým až arogantným rakúskym vodcom jedného lanového družstva, ktorý sa tlačí popri nás v úzkej štrbine. Vzniká mierny chaos, laná sa križujú. Nakoniec však šťastní, živí a zdraví slávime úspech na chate. Zostup do kempu absolvujeme opäť cez Hohenwartscharte, chatu Salmhuette a údolím Leitertal, ktoré je známe najväčším výskytom svišťov v Alpách i kvitnúcim plesnivcom. Je to asi pravda, svište nám doslova pózujú a z každej strany na nás pískajú. Úspešný deň končíme príjemnou oslavou v reštaurácii v kempe, ako pozornosť podniku dostávame rakúsky „Schnaps“. Spať ideme okolo 02:00 hod.

Nedeľa, 02.09.2007. Ráno náš čaká nepríjemné balenie, spoločné záverečné foto, výmena adries, telefónov a môžeme teda „flying home“. Cestou späť ešte prekonáme Katschbergský priesmyk, východnú hranicu národného parku Vysoké Taury a vo večerných hodinách šťastne prichádzame na Slovensko.

Na záver si dovoľujem vyjadriť srdečné poďakovanie Maťovi a Kike z CK ROKOŠPORT za perfektný zájazd, za výborné sprievodcovské služby a organizáciu, ostatným účastníkom zájazdu za super náladu a atmosféru, keďže sa nevyskytol absolútne žiaden problém alebo konflikt.

FOTOGALÉRIA K PODUJATIU

HORÁM ZDAR!

Zdieľať:

Nie je možné pridať komentár.