Tím Hikers

Kalendár podujatí

Návštevná kniha

Tím Hikers Kalendár podujatí Návštevná kniha

Niekoľko slov o nás, o našom vzťahu a postoji k horám.

V tejto časti môžete nájsť pripravované podujatia jednotlivými členmi nášho tímu.

Ak by ste nám chceli len tak niečo všeobecné odkázať, môžete učiniť tu.

aug 25 2008

Členovia Hikers tímu dvakrát na vrchole Gerlachovského štítu

Autor

Členovia Hikers tímu dvakrát na vrchole Gerlachovského štítu

Po úspešnom výstupe na Lomnický štít v roku 2006 mi nedala spávať myšlienka pokračovať vo výstupoch na ďalšie tatranské štíty a naplniť tak myšlienku vystúpiť na tri najvyššie tatranské štíty tzv. „Tatranskú trilógiu“. Tým najviac preferovaným a asi aj najviac vyťaženým tatranským štítom je Gerlachovský štít, nazývaný tiež Gerlach. Pri zvažovaní rôznych variant, ako vystúpiť na tento magický vrchol sa zdal najvhodnejším a najjednoduchším spôsobom nocľah na Sliezskom dome a absolvovanie výstupu s horským vodcom. Pri napĺňaní tejto myšlienky som oslovil Filipa, ktorý samozrejme neodmietol ponuku vystúpiť spoločne na najvyšší vrchol našej krajiny. Tak nasledovalo objednanie ubytovania na Sliezskom dome a začal som pre nás hľadať horského vodcu, ktorý by nám pomohol naplniť náš sen výstupu na Gerlach.

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
Dátum :
16.-17.08.2008
Organizátor :
Súkromne
Doprava :
Vlastná na Sliezsky dom
Oblasť :
Vysoké Tatry
Stúpanie :
985 m
Čas výstupu :
3,5 hod.
Klesanie :
985 m
Čas zostupu :
2,15 hod.
Ubytovanie :
Sliezsky dom
Jedlo a voda :
Vlastné zásoby,
Sliezsky dom
Horský vodca :
Ing. Ján Peťo
Mapa :
VKÚ HARMANEC,
Vysoké Tatry, č.2,
M 1:25000

Pri výbere horského vodcu som využil internet, kde som narazil na dostatočnú ponuku horských vodcov ponúkajúcich služby svojim klientom. Nemal som žiadnu špeciálnu požiadavku alebo kritérium pri výbere horského vodcu. Pri prehľadávaní ponúk horských vodcov na internete som sa napokon rozhodol osloviť Ing. Jána PEŤA. Pri tomto rozhodovaní zavážila skutočnosť, že Janko je okrem licencovaného horského vodcu súčasne profesionálnym členom horskej záchrannej služby (náčelník strediska lavínovej prevencie v Jasnej). Kombinácia horského vodcu a súčasne horského záchranára znamenala pre mňa kombináciu absolútnej profesionálnej spoľahlivosti. Pôvodne sme mali dohodnutý výstup na Gerlach tzv. „Martinovou cestou“. Je to hrebeňový výstup na vrchol Gerlachu vedúci z Poľského hrebeňa. Výstup „Martinovou cestou“ je pomerne náročným výstupom a v prípade nepriaznivého počasia aj dosť nebezpečným a komplikovaným. Nakoľko predpoveď počasia už niekoľko dní pred našim výstupom bola nepriaznivá, bolo nutné postupne meniť stratégiu výstupu. V pláne bolo ešte niekoľko variant výstupu, no tie sa napokon v deň výstupu zúžili na jednu jedinú a tou bol výstup „normálkou“ tzn. „Velickou próbou“ na vrchol a zostúpiť „Batizovskou próbou“.

Deň prvý. Sobota 16.08.2008

V prípade, ak ste ubytovaní na Sliezskom dome, raňajky sa podávajú formou bufetového stolu už od 5:00 ráno práve kvôli ubytovaným hosťom, ktorí v skorých ranných hodinách odchádzajú na Gerlach s horskými vodcami. Tak to bolo aj v našom prípade. Po raňajkách len krátke prípravy a cca. 05:45 vyrážame na vrchol Gerlachu. Vyrazili sme ako jediná skupina, hoci ich bolo pripravených tak 6 až 8, no horskí vodcovia zvažovali do poslednej chvíle, či vôbec ísť, nakoľko predpoveď počasia nebola skutočne dobrá. Podľa predpovede mal do Tatier doraziť studený front a okolo 12:00 bola podľa predpovede na pláne búrka.

Vyrážame v ústrety vrcholu v štvorčlennej skupine. V čele Janko, náš horský vodca, potom Georgij, náš bulharský priateľ, ktorý sa k nám pridal a napokon my dvaja s Filipom. Janko nasadzuje svižné tempo z dôvodu rýchleho dosiahnutia vrcholu pred avizovaným zhoršením počasia okolo obeda. Ťažké Filipove ranné vstávanie a problémy s jeho žalúdkom neveštili nič dobré, čo sa nakoniec aj potvrdilo po približne 300 výškových metroch vzdáva výstup s tým, že dnes by to asi nezvládol. Musím sa priznať, že tiež sa necítim najlepšie. Nohy ako z olova a ťažoba na žalúdku z neskorej večere, čoho následkom som prebdel celú noc mi nedávajú veľa optimizmu pred ťažkým výstupom. Tiež zvažujem, ako ďalej, či to neotočím, ale rozhodujem sa rýchlo musím ísť ďalej, čo ak sa takáto šanca už nikdy nenaskytne. Je mi ľúto Filipa, že nemôže pokračovať. No ako sa napokon ukáže ešte v ten deň vďaka skvelému Jankovmu prístupu a odrieknutí jedného z klientov, dostáva Filip ešte druhú šancu na nedeľné výstupové repete.

Pokračujeme ďalej už po chodníku, ktorý nie je značkovaný, no kedysi bol značkovaným chodníkom až na Gerlach. Keď však v jednom roku zahynulo na Gerlachu až 11 turistov, značkovaný chodník kompetentní zrušili. Vo výške približne 1980 m sme pod stenou Velickej próby a začíname si nasadzovať úväzky, prilby a naväzujeme sa na lano. Prvý približne 20 metrový úsek je dosť exponovaný, no zaistený, podobne ako je tomu na nám známych ferratách. Potom sa striedajú úseky, ktoré sú vyslovene „choďákom“ s miestami s miernym lezením. Počasie zatiaľ drží je polooblačno, no fúka silný nárazový vietor máme čo robiť, aby sme sa udržali na vlastných nohách. Po dosiahnutí sedielka nad Kotlom v nadmorskej výške 2425 m začína pre mňa osobne asi najkrajší úsek celého výstupu. Je to traverz predstavujúci technické lezenie. Traverz vedie cez Lavínovú lávku a traverzuje Kotlový štít 2601 m. Podľa Jankovho vyjadrenia tento traverz horskí vodcovia nemajú príliš radi, nakoľko tu nie sú žiadne umelé istiace prostriedky a tak jediným istením je omotanie lana okolo previsujúcej skaly. Nie je čas ani na oddych, počasie sa začína kaziť, zbiehajú sa oblaky a v duchu sa modlím, aby nás nezastihla nejaká búrka. Zisťujeme, že sa napokon za nami vydala len jedna skupina s horským vodcom a všetky ostatné išli Batizovskou próbou na vrchol i dole.

Je to podľa vyjadrenia Janka v zlom počasí bezpečnejší variant výstupu než, aký sme zvolili my, nakoľko vo Velickej próbe je horolezec v otvorenom skalnom teréne ponechaný v prípade zlého počasia na pospas osudu. Asi 200 m pod vrcholom začínam mať toho skutočne dosť, ešte že Gerlach nie je vyšší. Sme na vrchole. Je sobota 16.8.08, 09:15 hod. Rozoznávam známy vrcholový kríž. Je tam tiež osadená tabuľka s názvom vrcholu s uvedenou nadmorskou výškou a novinkou je vrcholová kniha, ktorú tam len pre pár dňami osadil Peter Šperka. Na vrchole nemám takmer žiadne emócie asi preto, že mám toho dosť a je zlé počasie. Na vrchole sme asi len cca. 5 minút. Začína pršať, obliekame nepremokavé vrstvy, ešte nejaké vrcholové foto a nastupujeme na zostup do Batizovskej próby. Našťastie neprší vytrvalo, sú to len prehánky v trvaní niekoľkých minút. Zostup je presne ako som počul a čítal ešte náročnejší ako výstup, hlavne v dolnej časti próby je viac exponovaných úsekov. Skaly sú dosť vlhké, miestami po nich steká voda, snažíme sa vyberať stupy a úchyty tak, aby sme predišli nejakému pádu. Darí sa nám to a približne o 11:00 zostupujeme do Batizovskej doliny, kde po krátkej prestávke na občerstvenie smerujeme k Batizovskému plesu a odtiaľ ešte cca. 40 minút po magistrále na Sliezsky dom. Prichádzam na izbu, mám toho skutočne dosť, výstup hoci len normálkou je slušnou zaberačkou. Nasvedčujú tomu aj slová ďalšieho vodcu, ktorý s nami zostupuje po magistrále, ktorý rozpráva že minulý týždeň jedného klienta zvážali záchranári HZS vrtuľníkom z Batizovskej próby a iného dokonca znášali na nosidlách až na Sliezsky dom. Veru neradno nič podceniť a človek musí byť celý čas koncentrovaný na každý krok, stup či úchyt. Tiež som nadobudol skúsenosť, že Gerlach je orientačne veľmi náročným vrcholom a bez dokonalej znalosti výstupovej i zostupovej trasy je veľkým hazardom pokúšať osud na vlastnú päsť.

Deň druhý. Nedeľa 17.08.2008

Ráno vstávame a ideme na raňajky, pripravujem sa na odchod zo Sliezskeho domu a Filip zase na výstup. Viem, že sa mu nechce, no hecujem ho, aby šiel a dal do toho všetko. Lúčim sa s Jankom a tiež s Filipom, ktorému potriasam rukou a želám veľa síl a energie do úspešného výstupu. Tu odovzdávam slovo Filipovi, aby Vám popísal svoj výstupový deň.

Budíček som mal o 05:45, aby som stihol aj raňajky, keďže moja výstupová partia (chlapi z Banskej Bystrice) Michal so synom Martinom a Juraj mali vývoz na Sliezsky dom až na 6:30, skôr sa totiž bohužiaľ nedalo. Ale myslím si, že to bolo dobre, lebo oproti sobote sa vonku ukazovalo slniečko a čistá obloha takmer bez oblakov. Náš horský vodca ešte pre istotu „nazrel“ do našej izby, či už vstávam :-). Obliekol som sa a spolu s Ľubošom sme sa naraňajkovali a potom keď odcestoval zo Sliezskeho domu, som čakal na svoju „partiu“ pred hotelom. Inak musím pochváliť vedenie hotela, skutočne teraz izby vyzerajú pekne, sú vynikajúco prerobené.

Konečne sa stretávame a niečo tesne pred 07:00 vyrážame. Obchádzame Velické pleso a takisto ako predošlý deň náš horský vodca Janko vyberá trasu „Velickou próbou“ hore a „Batizovskou próbou“ dole. Prechádzame ponad Velický vodopád a teší nás, že bude krásne počasie, ktoré aj bolo, čomu som veľmi rád. Takže niekedy sa žalúdočné problémy skutočne hodia, veď vďaka nim som mal možnosť vystupovať na najvyšší vrchol Karpát za pekného počasia. Výhoda pekného počasia spočíva pri tomto výstupe najmä v tom, že človek má možnosť si krásne vychutnať Tatry v celej svojej kráse. Myslím, že trasu dokonale opísal už Ľuboš, takže ja sa skôr zameriam na iné veci. Pri výstupe často fotíme, pretože sa nám naskytla nádherné scenéria ako „bojovala“ tlaková níž s tlakovou výšou. Bolo krásne vidieť ako sa hmla plazí Velickou dolinou a tesne pod rázsochou Gerlachu sa rozplýva, jednoducho nádhera. A ďalej ako široko ďaleko v Tatranskej kotline nie je nič len rozliate mlieko, alebo krásne biele more, treba to určite zažiť. Veľmi technicky náročná trasa to nebola, len človek sa musí mať stále na pozore, či nepadajú skaly, alebo aby sa nepošmykol a podobne, ale na tento prípad je tu potom lano, na ktorom všetci spoločne podľa starého porekadla :“jeden za všetkých…“ si vedia navzájom pomôcť v prípade pádu. Veď aj vďaka tomu podľa slov nášho vodcu od r. 1996 (ak som si to dobre zapamätal) boli pri výstupe na Gerlach skutočne len malé úrazy. Traverz Kotlového štítu bol veľmi zaujímavý, hlavne keď vidíte ako sa pomaly približujete k samotnému vrcholu Gerlachu. Výborný pocit. A potom ani neviete ako sa ocitnete na vrchole…..bez slov, človek len mlčí a hltá, doslova nasáva očami krásu hôr, okolitých štítov a dolín okolo seba respektíve len pod sebou….je to neopísateľný pocit……skutočne nádhera!

Niekoľko vrcholových snímok, samozrejme krátke osvieženie jedlom a vodou a už pomaly schádzame dole do Batizovskej doliny. Opatrne a pomaličky, je tu dosť možností ako spadnúť až dole. Ale nakoniec sa nám podarí šťastne zísť. Som rád, že hoci som vystupoval s dovtedy pre mňa neznámymi ľuďmi, bola medzi nami perfektná atmosféra a priateľské správanie, presne ako to má byť, keď ste s niekým na jednom lane, takže ďakujem chlapcom z BB! Ďalej by som rád spomenul, že je dobré, keď ste s niekým v prírode, kto ju aj pozná a to bol prípad nášho skvelého vodcu, ktorý má na to dokonca školu, takže nám o každej rastlinke čo sme mohli vidieť niečo povedal. Ďalej nasledoval zostup Batizovskou dolinou a cez Tatranskú magistrálu späť na Sliezsky dom a potom odchod domov. Určite tento výstup hodnotím ako jeden z najkrajších, ktorý som kedy absolvoval! Vrelo odporúčam!

Na záver nášho dvojdenného úspešného výstupu na Gerlach by sme sa radi obaja poďakovali Jankovi Peťovi. Vďaka jeho vysoko profesionálnemu prístupu k vedeniu výstupu sme sa cítili v každom okamihu bezpečne a vedeli sme, že sme v dobrých a skúsených rukách. Jankove rady a pripomienky k našej technike, spôsobu lezenia a pod. počas celého výstupu určite obohatili naše malé horolezecké skúsenosti. Napokon sa mi nedá nespomenúť aj Jankov skvelý ľudský prístup k nám. Počas celého výstupu sme totiž nemali pocit, že sme klientmi horského vodcu, ale že lezieme s kamarátom, ktorého poznáme už pekne dlho, a to si ceníme asi najviac. Dôkazom našej maximálnej spokojnosti je skutočnosť, že plánujeme v najbližšej dobe výstup na Ľadový štít pod Jankovým vedením.

FOTOGALÉRIA K PODUJATIU

HORÁM ZDAR!

Zdieľať:

Nie je možné pridať komentár.