Západná stena Lomnického štítu je jednou z najkrajších stien na akých Vám v Tatrách môže spočinúť zrak. Stojac pod touto masou kompaktnej žuly v sebe objaví pokoru snáď každý smrteľník. Stránky kníh, časopisov a internetových blogov sú plné zápiskov a fotiek cesty, ktorá presne stredom pretína Západnú Lomnicu. Hokejka má svoje pevné miesto v histórii nášho horolezectva a napriek tomu, že dnes už zďaleka nejde o tak cenený výkon ako tomu bolo v minulosti, stále ponúka úžasné dobrodružstvo a skutočne krásne a rozmanité lezenie v dokonalej stene. Pritiahla k sebe aj mňa a tak mám teraz možnosť zdieľať svoje dojmy a pár fotiek. Vitajte v Hokejke. Čítaj ďalej »

Jednoznačné vysvetlenie vzniku názvu tohto štítu neexistuje. Prvá z hypotéz hovorí o tom, že ho takto pomenovali Kelti, ktorí žili v karpatských končinách. V ich reči “furka” znamenalo ostrý. Druhá, pravdepodobnejšia hypotéza hovorí o “frkotajucom”, kaskádami stekajúcom potoku, z ktorého sa názov preniesol na dolinu i štít. “U” sa do názvu dostalo len chybnou traskripciou alebo nesprávnou výslovnosťou. Čítaj ďalej »

Prvú písomnú zmienku o výstupe z roku 1793 zanechal anglický prírodovedec a cestovateľ Robert Townson. Spolu s Hansom Grossom vystúpali JZ hrebeňom cez Kolový priechod a zostup viedli popri štôlňach opustených medených baní SV hrebeňom do Kopského sedla. Čítaj ďalej »

Ak plánujete dovolenku v Chorvátsku na Makarskej v oblasti blízko Živogošče a nevydržíte celý čas fungovať len pri hladine mora… Čítaj ďalej »

Je najvyšším vrcholom v južnej rázsoche vybiehajúcej z Popradského Ľadového štítu, nad Batizovskou a Štôlskou dolinou. Názov Končistá dostal vrchol podľa svojho špicatého, ostrého tvaru, ktorý ho charakterizuje pri pohľade z juhu z kotliny. Na vyššom južnom vrchole sa nachádza zaujímavý balvan v tvare konskej hlavy alebo nákovy, na ktorý sa ako prvému podarilo vyliezť Viktorovi Lorencovi okolo roku 1880. Zaujímavosťou v spojitosti s Končistou, je fakt, že bola posledným cieľom národnej vychádzky slovenských vlastencov pred pádom habsburskej monarchie v auguste 1918. Jej voľba namiesto tradičného výstupu na Kriváň mala ochrániť účastníkov pred zákrokom polície. Čítaj ďalej »

“Táto plošina nazývaná Pamer je taká dlhá, že ju nemožno prejsť ani za dvanásť dní. Hory sú tu také vysoké, že pri ich vrcholoch nevidno nijakých vtákov. Niet tam ani zveri, pretože si nenájde potravu. Ešte podivuhodnejšie je to, že pre riedky vzduch ani oheň rozložený na vysokej hore nehorí tak jasne a nevydáva také teplo, ako na nižšie položených miestach. Varené jedlo sa tu dá len veľmi ťažko pripraviť.” Čítaj ďalej »

Názov štítu je odvodený od plesa, ktoré Dávid Frölich už v roku 1644 vo svojom zemepisnom diele spomína ako Pflocksee – Kolové pleso. Jeho pôvodný okrúhly(kolový) tvar však v priebehu storočí zdeformovali skalné zosuvy zo severných žľabov Kolového štítu. Výstup cez Malú Zmrzlú dolinu nie je technicky náročný, aj orientáciu uľahčuje množstvo postavených mužíkov. Opatrný treba byť hlavne na pilieri pri vodopádoch(spodok bez reťazí) a v traverze. Čítaj ďalej »

Nenáročná túra na výhľady bohatý vrchol v hlavnom tatranskom hrebeni. S ohľadom na predpovedané 30-tky sme vyrážali z T.Polianky pred šiestou. Vo Velickej sme okrem filmárskej techniky pri plese obzerali aj strmé steny Gerlachovského masívu i Granátovej steny. Prvé davy ľudí sme stretali až na zostupe k Sliezskemu domu, kde práve dobiehali účastníci horského krosu Gerlach. Ako to celé vyzeralo viac napovie galéria. Čítaj ďalej »

Segment čeloviek zažíva v posledných rokoch podobný trend ako na prelome tisícročí zažívali mobilné telefóny – zvyšovanie výkonu a zmenšovanie rozmerov. Medzi poprednými značkami v tomto nezaostáva ani Fenix, ktorý pre rok 2015 uviedol na trh model HP12. Keďže značke dôverujem už niekoľko rokov, rozhodol som sa otestovať tento model na trojtýždňovej expedícii v Pamíre. Čítaj ďalej »

Dionýz Kuráň (* 16. marec 1971, Považská Bystrica – † 22. december 2012, Malý Kežmarský štít) bol slovenský horolezec a dlhoročný slovenský reprezentant v tomto športe. Takto Vám odpovie wikipédia, keď sa jej na Dina Kuráňa opýtate. Osobne som ho nepoznal a ani nikdy nestretol, ale jeho meno a najmä odkaz ktorý zanechal na skalách, v mysliach a pamäti lezcov a horolezcov, skrátka v histórii slovenského lezenia cítim veľmi výrazne. Dino bol a stále je pojem. Zanechal za sebou hlbokú brázdu v podobe množstva prelezov a preistených ciest. Ak ste niekedy liezli cestu od Dina, asi dáte za pravdu ďalšiemu z citátov, ktorý som si od wiki požičal: “Jeho cesty sa stali známe nielen tvrdou klasifikáciou, ale aj psychickou náročnosťou s minimom istení.” Vyliezť niektorý z jeho počinov som si predsavzal už dávnejšie, ale až v momente, keď som na jar vyliezol svoj prvý 7A boulder (zodpovedá 8 UIAA, resp. niečo viac) som si povedal, že nadišiel ten správny čas vyskúšať Dinovu krásnu 7+ku na Priedhorí. Jej názov je veľmi výstižný a pristane ceste i jej autorovi: Legenda Čítaj ďalej »