„Kombinácia stravných lístkov a hotovosti resp. platobnej karty nie je možná!“; „Načo ti je ten tanier, no načo ho chceš?!“; „Môžem dostať k jedlu šalát?“ „Postupujte! Šaláty si naberte sami pri pokladni!“ Aj takéhoto vľúdneho správania sa milej pani v priebehu pár minút v samoobslužnej reštaurácii v Starom Smokovci som mal tú česť byť svedkom počas dvojtýždňového rehabilitačného pobytu vo Vysokých Tatrách, presnejšie v Tatranských Zruboch. Zrejme kombinácia tepla v kuchynskom bloku, tepla vonku a takmer prázdnoty v jedálenskej časti spôsobila, že gastronomické popoludnie je ešte umocnené teatrálnym hystericko-afektovaným prejavom. Čítaj ďalej »

Zhadzujem na zem batoh a prvý krát sa zdanlivo zblízka môžem zadívať na bielu hradbu dvíhajúcu sa predo mnou. Chuchvalce mrakov vytvárajú na žiarivobielom plátne sivé tiene, ktoré oku sťažujú rozoznať už aj tak nevýrazné detaily. Niekde tam medzi trhlinami sa kľukatí chodníček do druhého tábora, ktorý skôr tuším ako naozaj vidím. Nad tým všetkým, na rozhraní bielej a modrej, sťa skalná ostroha dominuje samotný vrchol. Absencia akejkoľvek mierky nedáva šancu reálne odhadnúť jeho vzdialenosť ani výšku. Tak toto je tá Strecha sveta?!. Čítaj ďalej »

Ako nástupca modelu HP25 má okrem väčšieho svetelného výkonu pridanú aj možnosť nabíjania akumulátora v batériovom púzdre, a tiež indikáciu stavu jeho kapacity. Tieto dve vychytávky mi doteraz v čelovkách Fenix síce nechýbali, ale bol som celkom zvedavý na ich praktický prínos. Rovnako som bol zvedavý na využiteľnosť dvoch hlavných reflektorov(na blízko a do diaľky) namiesto jedného. Čítaj ďalej »

Trasa: Kašová – chata Lysec – Grúň – Lysec – Poľka – Medzijarky – Kašová. Modrá prešliapaná lyžiarmi aj pešiakmi, žltá v hornej polovici hojne rozlyžovaná. Cez zvážnicu pod Poľkou sú padnuté dva stromy. Viac galéria namiesto slov.

Čítaj ďalej »

Musím sa priznať, že k tomuto testu som sa chvíľu odhodlával. Nie preto, že by som si na tento netrúfal, bolo to skôr tým, že už čelovku (nielen) od FENIXu vlastním a som spokojný. Pýtal som sa sám seba k čomu by mi bola ďalšia? Nakoniec ale zvíťazila zvedavosť. Po krátkom prehliadnutí základných údajov som nadobudol pocit, že ide o niečo ako „vlajkovú loď“ a už som nedokázal odolať. Pred testom som zámerne neštudoval porovnania s inými modelmi, ani detailné technické parametre. Chcel som na všetko prísť sám. Pri spätnej kontrole som zistil, že som pri teste odolnosti možno aj trochu hazardoval, ale nakoniec všetko dopadlo dobre. Lepšie povedané, viac než dobre. Čítaj ďalej »

Západná stena Lomnického štítu je jednou z najkrajších stien na akých Vám v Tatrách môže spočinúť zrak. Stojac pod touto masou kompaktnej žuly v sebe objaví pokoru snáď každý smrteľník. Stránky kníh, časopisov a internetových blogov sú plné zápiskov a fotiek cesty, ktorá presne stredom pretína Západnú Lomnicu. Hokejka má svoje pevné miesto v histórii nášho horolezectva a napriek tomu, že dnes už zďaleka nejde o tak cenený výkon ako tomu bolo v minulosti, stále ponúka úžasné dobrodružstvo a skutočne krásne a rozmanité lezenie v dokonalej stene. Pritiahla k sebe aj mňa a tak mám teraz možnosť zdieľať svoje dojmy a pár fotiek. Vitajte v Hokejke. Čítaj ďalej »

Jednoznačné vysvetlenie vzniku názvu tohto štítu neexistuje. Prvá z hypotéz hovorí o tom, že ho takto pomenovali Kelti, ktorí žili v karpatských končinách. V ich reči „furka“ znamenalo ostrý. Druhá, pravdepodobnejšia hypotéza hovorí o „frkotajucom“, kaskádami stekajúcom potoku, z ktorého sa názov preniesol na dolinu i štít. „U“ sa do názvu dostalo len chybnou traskripciou alebo nesprávnou výslovnosťou. Čítaj ďalej »

Prvú písomnú zmienku o výstupe z roku 1793 zanechal anglický prírodovedec a cestovateľ Robert Townson. Spolu s Hansom Grossom vystúpali JZ hrebeňom cez Kolový priechod a zostup viedli popri štôlňach opustených medených baní SV hrebeňom do Kopského sedla. Čítaj ďalej »

Ak plánujete dovolenku v Chorvátsku na Makarskej v oblasti blízko Živogošče a nevydržíte celý čas fungovať len pri hladine mora… Čítaj ďalej »

Je najvyšším vrcholom v južnej rázsoche vybiehajúcej z Popradského Ľadového štítu, nad Batizovskou a Štôlskou dolinou. Názov Končistá dostal vrchol podľa svojho špicatého, ostrého tvaru, ktorý ho charakterizuje pri pohľade z juhu z kotliny. Na vyššom južnom vrchole sa nachádza zaujímavý balvan v tvare konskej hlavy alebo nákovy, na ktorý sa ako prvému podarilo vyliezť Viktorovi Lorencovi okolo roku 1880. Zaujímavosťou v spojitosti s Končistou, je fakt, že bola posledným cieľom národnej vychádzky slovenských vlastencov pred pádom habsburskej monarchie v auguste 1918. Jej voľba namiesto tradičného výstupu na Kriváň mala ochrániť účastníkov pred zákrokom polície. Čítaj ďalej »