Na tento výlet som sa obzvlášť tešila, pretože pri lyžovaní človek vynakladá námahu cestou dolu kopcom. Po vygúglení si tohto strediska už rozhodnutie, či ísť práve sem, nenechalo na seba dlho čakať. 108 km zjazdoviek, 19 lanoviek, výška snehu 190 cm, lyžovanie z nadmorskej výšky 3.212 m.n.m. a nespočetné množstvo freeride zón pre náročných. Čítaj ďalej »

Prvý zdokumentovaný názov tohoto vrcholu – Meeraugspitze – pochádza z roku 1853. V doslovnom preklade znamenal „štít Morského oka“. Terajší názov Rysy pochádza z goralského rysy, čo je pomenovanie pre čiary, ryhy či štrbiny, ktoré sú viditeľné pri pohľade zo severu na vrchol Rysov a tiež na severné steny Mengusovských štítov. Tieto žľaby sú často i v lete zasnežené a tak sa vynímajú na tmavom žulovom podloží skalných stien. Nemá teda nič spoločného s rovnomennou mačkovitou šelmou. Pred 1. svetovou vojnou ich dokonca propagovali pod názvom tatranské Rigi, pre ich široký výhľad.

Ráno si dopriavame dlhší spánok a vstávame až o šiestej. Prvý pohľad von oknom dáva tušiť, že dnes si opäť užijeme UV žiarenia do sýtosti. Po hodine obvyklých ranných rituálov sa vezieme smer Štrbské pleso. Na parkovisku sme dnes skasírovaný ako prvý. Poučení z predchádzajúceho dňa balíme aj snežnice/lyže, čo nám neviem prečo trvá nezvykle dlho. Následkom toho sú zmrznuté ruky, ktoré musím  hodne dlho rozcvičovať. Miňo obúva lyže hneď na začiatku, my si vykračujeme stále napešo. Pod Triganom už kúria celkom slušne, tak zhadzujeme čo sa dá. Cestou k Popradskému plesu stretáme len skupinu nastupujúcu do žľabu na Patriu. Čítaj ďalej »

Vyrážame o šiestej ráno z Prievidze, cestou berieme Miňa, ktorý sa rozhodol aj pre skialpovú variantu a okolo 9.30 parkujeme na Troch studničkách (1140 m.n.m). Zdola odhadujeme výšku snehovej pokrývky na predpokladanej trase výstupu. Veľa sa ho tu teda nevysypalo. V pásme lesa tak do 20 cm, kosodrevina nie je na tom o nič lepšie. Sneh v žľabe je zrejme iba naviaty z priľahlých hrebeňov.  Čítaj ďalej »

Od pondelku 10.01.2011 týždeň pôsobil vo Vysokých Tatrách hikers team v zložení Miňo, Majky a Ľubošš. Lyžiarske svahy, vysokohorské chaty boli pre nás už pripravené a podľa neoverených informácii sa už aj chladil horec. Bolo to vcelku ťažké :-), ale nakoniec všetko dobre dopadlo!!! Ako? Čítaj ďalej »

Predpoveď počasia na predĺžený víkend nebola nič moc, oteplenie a dážď – v januári! A tak pod heslom „teraz alebo keď naprší a uschne“ som sa rozhodol ísť načerpať trochu energie do našich ešte zasnežených hôr.

V konečnom počte dva kusy sme sa nemuseli viazať na žiaden pevne stanovený čas, a tak sme rovnomerne nabalení začali šľapať až na poludnie. Už z diaľky bolo jasne vidieť ostrú šedosivo-bielu hranicu. Za ňou nás už vítala krajina odetá do bieleho páperia. Oblaky letiace nám nad hlavami predznamenávali „svižný vánok“, ktorý nás čaká na hrebeni. Zvuk vetra opierajúceho sa o koruny stromov pripomínal zvuk prelietajúcej stíhačky. Proste pohodička ako má byť.

Čítaj ďalej »

V tejto recenzii, alebo skôr popise osobných skúseností s týmto produktom, nejde o prezentáciu technických dát a parametrov – tie je možné nájsť na stránke výrobcu (linka pod textom). Ide o subjektívny dojem z tohto lana. Skúsim po lopate pretlmočiť každému, kto by zvažoval kúpu tohto produktu, čo sa mi na ňom páči a čo nie. Čítaj ďalej »

Tohtoročný tradičný Štefanský výstup na Kľak bol poznamenaný veľmi chladným, hmlistým a veterným počasím, keď ortuť teplomera dosiahla -12°C. Z výhľadov tentokrát nebolo nič. To však neubralo na tradične dobrej nálade, dochutenej špecialitkami domácich páleníc :-), ktoré výborne poslúžili ako tekuté svetre. Farby OZ Hikers hájil Majky, štandardne s členmi OZ Trekker. Čítaj ďalej »

Po dlhšej dobe sa ukázal pekný víkend tak sme si vybehli na prechádzku do Vrátnej doliny. Od Výťahu sme si to strihli popod lanovku do Snilovského sedla s medzipristátím na terase hornej stanice. V samotnom sedle sme okrem prvých sklialpinistov stretli aj stádo medveďov, z ktorých sa nakoniec vykľuli psy 😯 . Teploty sa po celý deň pohybovali okolo príjemných -10°C, vietor fúkal len miestami. Dohľadnosť bola cca 130 km a z vrcholu bolo vidno aj Tatranský Kriváň. Cestou späť sme si ešte odskočili na Chleb a po výstupovej trase sme sa vrátili späť na parkovisko. Čítaj ďalej »

V deň konania výročného snemu OZ Hikers sme sa s Karabasterom vybehli pozrieť na stav snehu v Tatrách. Vyrážali sme zo Starého Smokovca smerom na Hrebienok, ďalej popri zjazdovke až k vyhliadke. Celý čas nám prevaľujúca sa hmla nedovoľovala výhľady aké tento kopec poskytuje za jasného počasia. Všetko sa zmenilo od cca 2000 m.n.m., kedy sa šedá okolo nás zmenila na jasnomodrú a my sme si mohli užívať slnečné lúče a aj tú trochu snehu. Toho tiež s narastajúcou nadmorskou výškou pribúdalo a na vrchole ho bolo už pekne nad členky. Panoráma ktorá sa nám otvorila bola nemalou odmenou za vynaloženú námahu. Čítaj ďalej »

Dolomity úspešné už po druhý krát. Nadšenie z minulého roku z nás nevyprchalo a tento krát sa ku nám pridali okrem členov hikers tímu aj “civilisti”. Cieľom našej výpravy bola nádherná skupina Brenta, ktorá je od centrálnych dolomitov tak trochu bokom. Krásou za nimi však v žiadnom prípade nezaostáva. Cestou do Brenty sme sa ešte na jeden deň zastavili aj neďaleko Cortiny, ale o tom už nižšie v texte. Čítaj ďalej »