jún 27 2011

Glockner express

Autor

Glockner-express_2011
Po dvoch mesiacoch čakania na počasie konečne sedíme v aute smer Vysoké Taury a dúfame, že predpoveď na najbližšie dva dni sa nebude mýliť. V trojčlennej zostave si to šinieme nedeľným, upršaným Rakúskom po A2-ke smer Graz-Villach-Lienz-Kals, až konečne krátko po 13tej parkujeme pri Lucknerhause. Tlačíme niečo do hláv, potom veci do batohov. Dnes je pred nami len 850 výškových metrov na chatu, takže nie je dôvod sa ponáhľať.

So slnkom nad nami a „veľkým zvonom“ pred nami vyrážame po prašnej ceste hore údolím Kodnitztal. Pred Lucknerhutte si dávame pauzu, ale vietor nás rýchlo vyprevádza ďalej, oblaky nad nami rozháňa ešte rýchlejšie. Za chatou pokračujeme popri ľadovcovej rieke príjemným chodníkom, ktorý sa s narastajúcou nadmorskou výškou stáča doľava. Hlasným pískaním dáva o sebe vedieť aj miestna mnohopočetná fauna. Pohodovým tempom po vyše dvoch hodinách prichádzame na „Štrúdelhute“.

Priestranná a účelne riešená trojpodlažná chata ponúka ako jedna z mála v Alpách možnosť nabrať si zdarma pitnú vodu z kohútika. Všetky informácie a oznamy sú tu v nemčine, ale s personálom sa dá bez problémov dohovoriť po anglicky. Po nahlásení sa sa skladáme v „lágri5“, dopĺňame sily aj tekutiny. Večer ešte skúmame okolie chaty, ja si vybieham spraviť pár veterných fotiek pod Fanotkogel, odkiaľ vidno celý Glockner-masív ako na dlani. Nakoľko v chate je zakázané používať otvorený oheň, skúšam za chatou uvariť na plyne vodu na čaj na výstup. V silnom vetre sa mi to ani po 20-minútovom skúšaní nedarí, a tak kupujem za 2,5€ liter v bufete chaty. Po zbalení útočných batohov si prebytočné veci odkladáme v uzamykateľných skrinkách na prízemí a s budíkom na pol piatu zarovno západom slnka zalíhame pod deky.

Ráno je obloha úplne čistá, a tak po rutinných rituáloch za svitania opúšťame chatu. Po súťovom chodníku sa zakrátko dostávame na ľadovec Kodnitzkees, ktorého povrch je ešte zmrznutý. Začína nepríjemne fúkať tak sa dlho nezdržujeme a po vyzbrojení a naviazaní sa vyrážame po vyšľapanej stope. Relatívnu rovinku strieda pri úpätí južnej steny Glocknerov celkom výživný výšvih na Kampl, kde firn strieda skala. Ďalej cesta vedie po krátkej ferate, ktorou už postupujeme samostatne. Táto končí pri Erzherzog-Johann-Hutte, kde si už pri lúčoch slnka dopriavame krátky oddych.


Po Kleinglocknerkees vystupujeme slnkom zmäknutým terénom pod žľab na „malý zvon“. Cestou stretávame aj schádzajúcu dvojicu miestnych borcov v krátkych rukávoch, hoci pocitová teplota vzhľadom na vietor nie je vysoko nad nulou. Konečne sme pod žľabom, tu sa terén dvíha asi do štyridsaťstupňového sklonu. Badám hneď prvý problém, ktorým nie je ani tak samotný svah, ale lanové družstvá nad nami. Dve napravo vystupujúce, ugrofínsky hovoriace sa evidentne moc neponáhľajú, tak ich začíname obiehať. Keď sme asi v polovici, badám zostupovať družstvo priamo nad nami. Síce v mačkách ale s palicami v rukách už na prvý pohľad nepôsobia isto, a keď prvému újde noha, neváham a traverzujem na druhú stranu. Tu, aj keď si treba prešľapať stopu aspoň nehrozí strhnutie dobre živeným jedincom. Žľab končí úzkym miestom na hrane rebra, po ktorom sa ďalej pokračuje vpravo až na „malý vrchol“. Prechádzame ho tesne pred príchodom ďalšieho zostupujúceho družstva. Vyššie má terén vôbec najstrmší sklon a dá sa tu istiť o oceľové tyče, pri jednej takej sa vyhýbame ďalším zostupujúcim. Na ďalších už nečakáme  a zrýchleným tempom sa im vyhýbame až na vrcholovom hrebeni Kleinglockneru.

Na obe strany sa razom otvárajú úchvatné výľady a pred nami, čoby kameňom dohodil, čnie samotný vrchol. Na ceste k nemu treba ešte prekonať poslednú prekážku – ostré sedlo medzi „malým“ a „veľkým zvonom“. Na obe strany je to kvalitná strmina, už chápem čo to znamená „zlyžovať Pallaviciniho“. Ostáva vyliezť krátky mixový terén, kedy nohy zaberajú do snehu a ruky si užívajú príjemne vyhriatu skalu. Razom sa predo mnou vynára najznámejší vrcholový kríž v Rakúsku a 360-stupňová panoráma, ktorú nemožno opísať slovami – jednoducho dokonalý okamih. Je takmer bezvetrie, paradoxne sme tu sami a užívame si to plnými dúškami.

Na rad prichádza tá náročnejšia časť dňa – zostup. Do sedla istím z kruhu, sám potom zlaňujem. Tu ma nachvíľu zdržiava poľské dievčenské družstvo, ale aspoň mám čas v kľude zbaliť lano. Na Kleinglockneri sa dohadujeme ako budeme ďalej postupovať pri zostupe. Môj návrh zlaňovať sa nestretáva s pochopením ostatných. Po pár metroch zliezania však vybaľujem lano, ktoré som kvôli tomuto bral práve 60metrové. Dve dĺžky som zlanil cez tyče a dve cez kruhy na skalách v žľabe, čo vrele odporúčam hlavne kvôli urýchleniu zostupu. Doba už celkom pokročila a z ranného firnu bola už teraz kaša, takže cesta na Adlersruhe bola hlavne o tom nezapadnúť po kolená do mokrého snehu.

Pred chatou si dávame obed a ja opäť míňam „dvepäťdesiat“ na liter vody, lebo dva čo som mal v batohu už padli za smäd. Pri zostupe po ferate mám „šťastie“ a musím sa vyhýbať štyrom družstvám vodcov s klientami. Cez ľadovec dolu to už ide rýchlo a po vyše siedmych hodinách sme opäť na „Štrúdelhute“.

Vyzliekame goráče aj medzivrstvy, dopĺňame sily a pribaľujeme veci, čo sme si tu odložili. Dlho sa nezdržujeme a pokračujeme v ceste dolu. Až teraz ma dobieha vrcholová eufória, ktorá mi vlieva do nôh síl ako keby som bol čerstvo oddýchnutý. Na Lucknerhutte si po zaujímavej konverzácii s chatárom dávam pohár veľmi dobrej a osviežujúcej ovocnej šťavy. Parkovisko je na dohľad a my po vyše deviatich hodinách pochodu zhadzujeme veci pri aute. Ešte povinné „osvieženie“ v potoku a plný dojmov z nádherného dňa vyrážame späť na Slovensko.

FOTOGALÉRIA K PODUJATIU

HORÁM ZDAR!

Share Button

12 komentárov pre “Glockner express”

  1. Mikodňa 21 mája 2015 čas 12:25

    Rakusky Glockner je masaker 🙂 toto leto ho planujem zdolat ….aj tu je nadherny zaber nanho
    video

  2. Miroslavdňa 08 júla 2011 čas 11:22

    skvelý článok…

  3. gabdňa 07 júla 2011 čas 11:42

    Ahoj Martin.
    Potešila nás Tvoja odozva. Tak nech je k Tebe hora rovnako žičlivá ako k Andrejovi a spol. Veľa šťastia a pekné zážitky. GG je pekná hora. 🙂

  4. majkydňa 07 júla 2011 čas 11:25

    Grossglockner je fajn vrchol, osobne som bol v roku 2009 tiež zo Sanchotour-om a veľká spokojnosť. Podrobnejšie info. A počasie počas výstupu tiež fantastické.

  5. martindňa 07 júla 2011 čas 10:30

    Ano, presne ten trojlistok som myslel 🙂

    Tak ste ma dnes hikersaci namontovali s tymi fotkami, ze som si objednal Grossglockner so Sanchotour nabuduci tyzden! tesim sa uz teraz 😛

    Mozem vam poslat aj fotky z toho Krivana, dajte email 🙂

  6. &rejdňa 07 júla 2011 čas 06:48

    Ahoj Martin, tým „niekym“ si asi myslel trojlístok na tejto fotke. Som rád, že sa fotky páčia, treba si odsledovať počasie a potom môžete vidieť tieto scenérie naživo, čo je 100 a jedna 😉

  7. martindňa 06 júla 2011 čas 21:00

    Krasna tura, krasne fotografie! tiez sa tam chystam uz dlho ale nevychadza 🙂 tak aspon cez Vase fotografie. Inak sme sa stretli s niekym od hikers na Krivani v zime, dvaja chalani a jedna baba ste boli, my dvaja chalani. Pozdravujeme vas!

  8. karabasterdňa 06 júla 2011 čas 06:53

    😀 dobre živený jedinec !!

  9. &rejdňa 04 júla 2011 čas 17:24

    Peco vzhľadom na to aký je to vykričaný kopec tam bolo veľmi málo ľudí. A to počasie bolo aké bolo, veď sme naň aj pekne dlho čakali.

  10. pecodňa 01 júla 2011 čas 16:03

    Ludí ako na Rozsutci,ale to počasie ,,PLECH,,

  11. Kláradňa 27 júna 2011 čas 21:05

    Ten „koláčik“ musí byť velikáááánsky, veď chlapci zaiste riadne vyhladli.
    Aj ja sa pripájam ku gratulantom.

  12. gabdňa 27 júna 2011 čas 16:16

    paráda! môžem chystať koláčik 🙂

Trackback URI | Kanál RSS

Pridaj komentár