jún 04 2012
Veľkofatranská magistrála
Je piatok podvečer, krátko po pol piatej. Vystupujem z autobusu a mierim k dohodnutému miestu stretnutia. Mávanie rúk obdaleč ma však núti zmeniť smer. Krátke zvítanie sa s kamarátmi, tri „b-vitamíny“ na úvod a môže sa ísť na to.
Chvíľu po piatej vyrážame po modrej cestou hore Ľubochňou. Pomerne dlhá asfaltka končí kúsok za poslednou chalupou. Krátka pauza na doladenie módnych doplnkov a už stúpame smerom k stožiarom vysokého napätia. Cesta končí, chodník nikde. Po krátkom pokuse vyšlapať to krovím hore, zahajujem traverz doprava. Dvadsať metrov a som na značke. Bujnejúca vegetácia asi zakryla odbočku, kde sa z cesty odpája chodník. Vychádzam z prítmia lesa do sedla. Chalani to prešliapali krovím a zakrátko vychádzajú tiež. Výhľady sa síce otvárajú, ale vedenia, ktoré tadiaľto prechádzajú kazia celkový dojem.
Prvý strmší výšľap začína v mieste kde sa chodník odpája z obslužnej cesty. Vnárame sa do lesa, ktorý pôsobí dojmom pravej divočiny. Chodník sa na mnohých miestach stráca pod vegetáciou. Strom krížom cez chodník preliezame každú chvíľu. Pod Tlstým dielom sa dostávame na lúku, z ktorej máme konečne nerušené výhľady do dolín i na Malú Fatru. Dlho sa nezdržiavame, nechceme aby nás tu zastihol súmrak. Opäť vchádzame do džungle. Občas bojujeme s flórou, chvíľami aj s obavami čo by sme mohli stretnúť za najbližšou zákrutou. Na Vyšnom Rudne sa nám naskytá parádna scenéria umocnená západom slnka. Ďalej už cesta vedie viacmenej lúkami na západných svahoch. Kúsok pred Príslopom križuje chodník voda vytekajúca z dvoch prameňov. Válovmi je tu z nich vytvorené žriedlo pre dobytok.
Po troch hodinách prichádzame skratkou na miesto kde plánujeme spať. Skratka bola síce dlhšia, ale o to náročnejšia. Pri ohni hodnotíme doterajší priebeh a všetci sa zhodujeme na tom, že je tu nádherne. Keďže vieme čo nás nasledujúci deň čaká, dlho neponocujeme a s poslednými lúčmi slnka ulíhame do spacákov. Zvuky nočnej divočiny vnímam len krátko, zaspávam v okamihu.
Predpovedaný ranný mráz sa nedostavil a tak si pri raňajkách užívame príjemný začiatok dňa. Vyrážame takmer presne o ôsmej, nie príliš skoro, ale ani neskoro na to, aby sme stihli večerný hokej. Zo sedla pod Príslopom sa miernym stúpaním dostávame na cestu, ktorá tu vedie z Veľkej a vracia sa späť do Šindoľnej doliny. Príjemná rovinka sa končí pri červenej šípke ukazujúcej doľava do strmého úbočia. Je to prvé z dvoch stúpaní na Chládkové, to druhé už miernejšie nás na konci odmenilo výhľadmi do Ľubochnianskej doliny. Krátky zostup do sedla a nasleduje výživné stúpanie na Kľak, počas ktorého obchádzame zvyšky snehu z poslednej zimy. Na vrchole si užívame 360-stupňové výhľady a dopravame si dlhšiu pauzu. Za Kľakom terén naberá pralesovitý ráz, veľa suchých aj popadaných stromov nám sprestruje putovanie. Chodník na mnohých úsekoch úplne mizne, našťastie nedávno obnovené značenie nám nedá zablúdiť.
Krátka pauza vo Svrčníckom sedle, míňame Široké a nastupuje tiahle stúpanie na Jarabinú. Slnko začína silnieť, zásoby vody rýchlo ubúdajú. Za doprovodu motorových píl míňame vrchol Jarabinej. Stretáme tu vôbec prvých (a zároveň posledných) ľudí v tejto časti hrebeňa. Popri suchom rúbanisku zostupujeme až kým nám cestu neskríži šípka s nápisom prameň. Asi po 200-metrovom traverze sa skladáme v príjemnom chládku pri drevenom válove s vodou. Vyhlasuje sa obedná pauza. Posilnení a napojení pokračujeme ďalej. Chvíľu sa ešte predierame ihličnatým lesom, o pár mínút zas šliapeme po členky v lístí. Míňame sedlo pod Kopou, krátke stúpavo-klesavé pasáže končia pod Malým Lyscom. Strmší úsek na vrchol zdoláva každý svojim tempom, teplo začína naberať na sile. Na vrcholovej lysine si dávame krátke leháro, hasíme smäd a kocháme sa panorámou. Zreteľne vidno úsek, ktorý nám ešte dnes treba prejsť, aj chata je čoby na dosah ruky.
Krátko klesáme k rázcestiu modrej a červenej, aby sme zas a znova mohli stúpať. Na Štefanovú je to našťastie len krátko a stále do kopca. Po krátkom rozjímaní nastupuje zostup do Štefanovského sedla, ktorý nám spestruje pekná skalná vyhliadka. V sedle svorne usedáme na ležiaci kmeň a konštatujeme, že už by sme tam aj mohli byť. Stúpanie na Javorinu aj vďaka nastupujúcej únave nemá konca. Na vrchole opäť leháro, likvidujú sa sladkosti aj zvyšky tekutín. Húpačka na Šoproň má pre zmenu lúčny charakter, a tak sa dá popri fučaní do kopca aj kochať výhľadmi. Ľudské hlasy v diaľke predpovedajú, že už sme takmer na chate.
Po 9-hodinovej vandrovke si sadáme pred chatou pod Borišovom k trom pollitrom a vychutnávame si skvelý koniec skvelého dňa. Zlatým klincom večera je hokejové víťazstvo nad bývalými federálnymi bratmi a následná slovensko-česko-poľská družba do neskorých hodín. Ráno o šiestej vyrážame na vrchol Borišova rozdýchať hustú atmosféru predošlého večera. Plánovaný východ slnka na vrchole sme síce prepásli, ale panoráma prebúdzajúcej sa krajiny je nám dostatočnou satisfakciou. Zakrátko sme späť na chate, ktorá sa práve začína prebúdzať. Keďže sa nám nechce čakať do ôsmej, kým otvoria bufet, varíme si vonku čaj a raňajkujeme z vlastných zásob. Krátko pred deviatou sa lúčime s chatou a naberáme kurz Ploská.
Na vrchole Ploskej štandardne fúka, preto sa dlho nezdržujeme a zostupujeme na Chyžky. Modrá obloha a pasúce sa ovečky dotvárajú pohodovú atmosféru. Pod Suchým vrchom krátko oddychujeme a za silnejúceho vetra stúpame na Ostredok. Nasledujúca časť hrebeňa po Krížnu je dosť nezáživná. S jednou prestávkou v závetrí sa zastavujeme až pod jej vrcholom, kde opúšťame magistrálu smer – Staré Hory.
Podľa pôvodného plánu sa vydávame cez Majerovu skalu, čo znamená zostúpiť 1200 výškových metrov. Krátko sa zastavujeme na vyhliadke, z ktorej okrem vzdušných výhľadov vidíme aj vzdialenosť, ktorá nám ešte ostáva do dediny. Keďže chceme stihnúť večerné hokejové finále, šliapeme do koní. A aj napriek bonusu, ktorý sme si pridali zlým odbočením, vchádzame do Starých Hôr s 10-minútovou rezervou na autobus.
Pár tipov na záver:
– pokiaľ nie ste masochisti, na úsek Ľubochňa-Borišov si zoberte dlhé nohavice
– voda z prameňov sa dá nabrať pod Príslopom a pod vrcholom Jarabiná. Pil som z oboch bez následkov
– niže sedla pod Príslopom je okrem prístrešku pri starej maringotke aj nová chatka, v ktorej podkroví sa dá prespať na matracoch. Podobná chatka je aj o zákrutu nižšie, odporúčam sa správať v nich ako ľudia, aby tu táto možnosť zostala aj do budúcna! Ak sa rozhodnete pre túto variantu nocľahu+druhá noc na chate, tak vám stačí zobrať len spacák.
– červená značka bola obnovovaná v r.2009 a na celej trase nie je s orientáciou žiaden problém
– úsek Ľubochňa-Borišov sme išli pohodovo cca 12 hodín (28km s vynechaním Kraľovianskej Kopy), v opačnom smere je to subjektívne asi o niečo ľahšie.
– celá popisovaná trasa má necelých 50km a 3000m prevýšenie
FOTOGALÉRIA K PODUJATIU
HORÁM ZDAR!
Ďakujeme za popis, určite to prejdeme.Krasne Slovensko
Jaj, aké ľúbivé.
ahojte,
chalani bomba,
nemyslela som si, ze ma este nieco v mojom stave (motivacia za polarnym kruhom zo zranenia, z ktoreho sa uz polrok zoskriabavam a naberam uz desiate kilo z tej povinnej necinnosti, ktoru som spoznala az teraz) nadchne a predsa, dakujem, danka
Nádherná je ta naša krajina !