Rok sa takmer s rokom stretol a Tatranská náruč nás opäť vrúcne víta. Počas posledných dvoch májových týždňov, kedy na Slovensku kraľujú enormne horúce dni, sa snažíme nájsť chladnú útechu v spomínanej náruči pozostávajúcej z neskrotných štítov a vrchov, obšírnych dolín, hýrivej fauny a plachej flóry…

Po rokoch 2012, 2014 a 2017, kedy som na podobný dvojtýždňový rehabilitačný pobyt vycestoval celkom sám, sa podarilo pomocou komunikácie, zdravého rozumu a plánovacieho procesu dosiahnuť takmer nemožné. Ľubošš, ďalej náš priateľ z prostredia hôr Stano a ja (Majky) dňom 21. mája 2018 začíname nefalšovaný tatranský turisticko-ozdravno-liečebno-rehabilitačný pobyt. Na pár dní medzi nás prikvitol i Filip, ale ten svoju brilantnú úlohu zohrá až v ďalšom dejstve.

Pozorný čitateľ si určite už všimol, že sa vyskytujeme v našich Tatrách v čase sezónnej uzávery. Nám to však totálne nevadí, pretože v pláne máme turisticky pôsobiť i v krajine, ktorej symbolom sa stal inštalatér s nemožnosťou okamžite vykonávať svoju vysoko sofistikovanú a plnohodnotne kvalitnú prácu vstupom do bezzubej organizácie, z ktorej ostali už len písmená E a Ú.

Trasa č. 1, utorok, 22. máj 2018

Tatranské Zruby – Nad Zrubami – Velická Poľana – Sliezsky dom – Tatranská Polianka

A tak sme teda začali turisticky pôsobiť. Na rozohriatie klasika vo forme ľahkého výstupu k architektonickému skvostu Vysokých Tatier – Sliezskemu domu. Prvé nastúpané metre absolvujeme za príjemného slnečného počasia. Keď si však dožičíme krátky spočin na Velickej Poľane, naše pohľady sú upriamené smerom od Gerlachu cez Poľský hrebeň na Východnú Vysokú, postupne sa obaľujúc do chmúrnych daždivých oblakov. Prvé dažďové kvapky nás pohladia priamo pred Sliezskym domom, na krúpy sa chechtáme už spoza okna, v ctihodnej spoločnosti relevantného komunikačného prostriedku – horcovej borovičky. Dážď sa pominul, horec tiež a tak nasleduje zostup do Tatranskej Polianky asfaltkou. Prečo po asfaltke? Lebo to vysvetlím neskôr.

Trasa č. 2, štvrtok, 24. máj 2018

Popradské pleso, zast. TEŽ – Popradské pleso – Sedlo pod Ostrvou – Odbočka na Vyšné Hágy – Vyšné Hágy

Po dni voľna stráveného v galérii Tricklandia v Starom Smokovci, kde sme našli náš tretí či štvrtý rozmer, a následnom konzíliu s našim dobrým priateľom Ľubošom B. pri kalíšku horca, opäť derieme podrážky turistickej obuvi. Dva dni dozadu sme zvládli túru do výšky 1670 m na Sliezsky dom, dnes naše ambície posúvame vyššie, konkrétne do 1966 m vysokého sedla pod Ostrvou. Skorší budíček, po ňom presun vláčikom TEŽ zo Zrubov na Popradské pleso a odtiaľ už len po svojich. Po asfaltke na Popradské pleso kráčame sami, nikde navôkol ani živej duše. Cítiť, že turistická sezóna ešte nie je oficiálne otvorená. Pri plese našim telám dodáme potrebnú energiu vo forme raňajok z vlastných zásob, chvatný pohľad na serpentíny pred nami a už krok strieda ďalší a ďalší. Nenáhlivým tempom sme do hodinky v sedle a o ďalšie dve minútky stojím na 1984 m vysokej Ostrve. Úsek Sedlo pod Ostrvou – Ostrva vedie mimo značených turistických trás. Možno ho legálne absolvovať iba v sprievode horského vodcu, alebo v sprievode inštruktora vysokohorskej turistiky (KST, SVTS) a po absolvovaní kurzu v jednej z uvedených organizácii. Trošku absurdnosť. Ale v našej krajine bilboardov nič nemožné. Zo sedla máme v pláne pokračovať na Sliezsky dom po magistrále a odtiaľ známou asfaltkou do Tatranskej Polianky. Pri TIM Odbočka na Vyšné Hágy Ľubošš pod bolestivým jarmom svojich kolien navrhuje zostup po žltej značke do Vyšných Hágov. Súhlasím. Jednak sa nechceme deliť, dvojak tento úsek je po novom vyhláškou OÚ Prešov celoročne sprístupnený. Zrejme z dôvodu významnej turistickej hodnoty. Prdlajs. Odporný a navyše protivný zostup. Takmer celou cestou sa nám pod nohy pletú kamene a korene stromov. Kto prvý zakopne a padne na hubu, vyhráva. Skutočne rozumnejšie je radšej pokračovať takmer po rovinke na Sliezsky dom v trvaní približne hodinku a odtiaľ dole, aj keď po asfaltke.

Trasa č. 3, pondelok, 28. máj 2018

Bystre pri Zakopanom – Murowanica – Kuźnice – Chata Murowaniec – Czarny staw Gąsienicowy – Przeł Karb – Kościelec – Zielony staw – Chata Murowaniec – Bystre pri Zakopanom

Opúšťame tatranské chodníky našej krajiny a našu pozornosť zameriame, rýdzo slovensky fokusujeme na turistické vzácnosti Tatier v krajine, s ktorou zdieľame severnú hranicu a odležanú brazílsku kuracinu. V trojčlennej zostave (Ľubošš, Stano a ja) ráno s úderom šiestej hodiny začíname automobilový presun do Zakopaneho. Po príchode k nám okamžite štartujú operátori parkoviska. Celodenné parkovanie 6 €. Dáme desinu, vrátia 4 éčka originálne. Potešilo. Síce len na chvíľu. Samotnú túru zoficiálnime úhradou vstupu do TPN (5 złotych/osoba, my 5 €/3 osoby, mohli nám na parkovisku vydať veru zloté…). Noc predtým výdatne popršalo a tak na začiatku túry dolinou Jaworzynka si užívame hru slnečných lúčov dopadajúcich na lúčne kvety, stromy, drevené senníky, ktorej výsledkom je úchvatná scenéria stúpajúceho oparu. Zhruba po dvoch hodinách stúpania si pohovieme na chate Murowaniec. Z tejto chaty je možnosť vidieť panorámu Orlej Perći. Krvný obeh podporíme jedným Okocimom (platba kartou), ktorého energiu zo žíl postupne uvoľníme smerom k Czarnemu stawu Gąsienicowemu. Tu sa naše cesty prvý krát rozdelia. Ľubošš pozvoľne začína zostup k autu, ja a Stano mašírujeme serpentínami do sedla Karb a odtiaľ vpred na 2155 m vysoký Kościelec. Samotný výstup je vedený strmými skalnými platňami bez akýchkoľvek umelých istiacich pomôcok. Miestami sa vyskytujú klzké úseky. Priamo pod vrcholom je nutné zapnúť pohon hornej i dolnej nápravy. Celkovo sa jedná o plnohodnotný turistický zážitok umocnený hĺbkou obidvoch častí doliny Gąsienicowej a súčasne i obšírnymi rozhľadmi na všetky svetové strany od Zakopaneho, cez Giewont, Červené vrchy, Kasprov vrch, Svinicu, hradby vrchov Orlej Perći, medzi ktorými pretŕčajú vrcholy Vysokých Tatier. Počas zostupu do sedla Karb sa naše cesty druhý krát rozdelia. Stano má okrem dobrej nálady aj kondíciu navyše a tak zdynamizuje svoj krok, stihne vybehnúť do Svinického sedla a k tomu pridá ešte výstup na Svinicu. Úctyhodný výkon. Ja zo sedla Karb zostúpim k Zielonemu stawu a druhou časťou doliny Gąsienicowej cez chatu Murowaniec zbehnem do Zakopaneho. Nakoniec sa všetci traja stretneme pri aute a vrátime sa späť na našu rodnú hrudu.

Trasa č. 4, utorok, 29. máj 2018

2 útočné tímy, 1 sólo výstup = 3 rôzne trasy

Navnadení pondelkovým úspechom a mojou ochotou znovu šoférovať do Zakopaneho vytvoríme, opäť po slovensky vykreujeme plán na dnešný deň. Do zostavy z predchádzajúceho dňa pribudne Martina a Filip. Filip je tu s nami od soboty a predchádzajúce dni zodpovedne strávil vysokohorskou prípravou. Krátko po šiestej opäť smer Zakopane. Idea vyraziť presne o šiestej nevyšla, ako aj, keď ide s nami osoba ženského pohlavia :-). Po zaparkovaní, uhradení parkovného sa rozdelíme na 2 tímy a jedného sólistu. Stanovou s Martininou koncepciou je výstup cez chatu Murowaniec do sedla Zawrat a odtiaľ kurz na Orlu Perć. Stihli prejsť značnú časť až kým za zadkami nepočuli a nevideli hromy a blesky. Ľubošš sa vyvezie lanovkou na Kasprov vrch. V hlave má osnovu výstupu na Svinicu a návrat späť na Kasprov vrch. Zvládnuté bez straty desiatky. Ja a Filip sa vydáme do doliny Kondratowej s následným výstupom do Przeł pod Kopa Kondracką, kde sa napojíme na veľmi príjemnú hrebeňovku Červených vrchov s úmyslom stretnúť sa s Ľuboššom na Kasprovom vrchu. Naša túra, a nielen táto dnešná, sa dajú charakterizovať ako oku i duši lahodiace čaro v objatí pôvabu a krás májových, po zime prebúdzajúcich sa Tatier.

FOTOGALÉRIA K PODUJATIU

Trackback URI | Kanál RSS