Ak duša človečia pohladiť potrebuje, všetkými zmyslami a kanálmi telesnej schránky vstrebať silu do seba, tú ktorou ju len matka Zem môže obdarovať, nech cíti sa pozvaná v akúkoľvek dobu na miesto, ktorého čaro slovami opísať aj tak je nemožné. Na Končitej je pekne aj keď pekne nie je. Tu nehrá rolu počasie, ani žiadne iné slovo obsiahnuvšie v sebe čas. Snáď len často, to áno. Navštíviť ju tak často, ako sa len dá. Vstúpte na miesto, ktoré by elfovia hrdo pokladali za jednu zo svojich kráľovských metropol.

Prastará bučina sa snúbi s kamennými mestami a čarovnými miestami tak prirodzene, že človeku v jeho malosti samému sa žiada pridať svoju vlastnú krv, aby splynúť mohol tu so všetkým čo ho obklopuje celkom a načisto.

Končitá ako by vlastným hlasom k Tebe prehovárala…

…všetko prichádza samo a prirodzene. Pochybnosti žitia sa vytratili už dávno. Stal si sa nástrojom a len sa z opodiaľ prizeráš ako je všetko presne tak, ako má byť.

Duša takou ľahkou stáva sa, že už ani telo k vzlietnutiu nie je jej prekážkou.

Ak raz ochutnáš jej vôňu a pohladíš naoko drsné a chladné krivky, bude Ťa volať k sebe svojich tichým spevom už navždy. A Ty ochotne sa podvolíš, pretože odtiaľ odídeš zakaždým bohatší ako si vstúpil. Nech už si z vonkajšieho sveta za ňou prišiel akýkoľvek z návštevy sa vracajúc budeš svietiť.

FOTOGALÉRIA K PODUJATIU

HORÁM ZDAR!

Trackback URI | Kanál RSS