Zimné Tatry sú rovnako nádherné ako v lete. Preto sme neváhali a opäť sme si naplánovali túru do týchto končín. Je sobota 16.2.2008, 5:30 ráno a ja (Fidžo) a Ľubošš dobiehame na vlak v Ružomberku, ktorý smeruje ďalej na východ. Vo vlaku už sedí Majky a Jožko, ktorí nastúpili v Púchove a v Považskej Bystrici.

Nálada je dobrá, počasie horšie. Debatu o možných lavínach radšej ani nerozvíjame, lebo v „kupéčku“ s nami sedí jeden z „bratov Čechov“, aby sme mu to náhodou neprivolali :-). Ale poďme späť k realite. Vystupujeme v Poprade a 20 minút na to nám odchádza električka do Starého Smokovca. Obliekame sa do teplého, lebo vonku je poriadna fujavica a okolo 11 stupňov po nulou.

Vystupujeme v Starom Smokovci, budovu stanice takmer nevidíme. Vyrážame aj napriek nepriazni počasia. Majky s Jožkom popri koľajniciach vedúcich na Hrebienok. Ja s Ľuboššom sa chceme odviezť lanovkou a „ušetriť“ nejaké tie sily. Pri okienku nám však tetuška ukazuje na nápis, že lanovka z technických príčin nepremáva. OK. Nezostáva nám nič iné ako ísť po vlastných, aspoň sa zahrejeme. Kráčame po zasneženej „asfaltke“ a neustále sa musíme vyhýbať off-roadom, na ktorých ako blázni hore dole lietajú ukrajinskí turisti.

Na Hrebienku si dávame krátku pauzu a pokračujeme ďalej, že „sa uvidí“ ako sa bude vyvíjať počasie ďalej. Po ceste k odbočke na Rainerovu chatu sa fotíme a pózujeme Majkymu. Prichádzame ku križovatke ciest do Veľkej a Malej studenej doliny a zrazu počujem zozadu: „Póóózóór!“ Otáčam sa a vidím ako sa za mnou rúti snežný skúter Horskej záchrannej služby. To je tým, že cez „Windstoperku“, ktorú mám stiahnutú až na uši, skoro nič nepočujem (odporúčam).

Narýchlo odskakujem nabok, aby som uvoľnil cestu. Záchranári o kúsok ďalej zastavujú a pripravujú sa na akciu, onedlho dofrčí ďalší skúter aj so psom. Dobiehame ich a zisťujeme, čo sa deje. Vo Veľkej studenej doline dvaja horolezci, muž a žena prečkali v nepriazni počasia celú noc a sú na pokraji života. Neskôr (večer) sa z médií dozvedám, že boli len 30m od hranice lesa. Keby sme sa nezdržovali na Hrebienku a fotením, tak ich pravdepodobne nájdeme medzi prvými. Ako iste viete, žena svoj boj o život v Kežmarskej nemocnici prehrala. Záchranári nám odporúčajú neísť ani na Zbojníčku, ani na Térynku, maximálne po hranicu lesa, lebo hrozia lavíny. Hneď mi prišiel na rozum text piesne : „Říkala mi: Počúvaj, príď do Smokovca, vyjdeme si Zubačkou hore do kopca. Do hôr musíš naozaj dobré čižmy mať, v Tatrách môže voľačo strašného sa stať. Ľudia robia kraviny, podceňujú lavíny. Desať pivek urazia, do hôr pešo vyrazia. Vydajú sa do diaľky, na nohách len sandálky, lavína sa zrazu utrhne, fíhá, v sandáloch jej nikto nezdrhne.“

„Čižmy“ sme mali dobré, ale „pokúšať šťastie“ sa nevypláca. Tak sme záchranárom popriali veľa šťastia a dali na ich radu a odbočili doprava smerom na Zamkovského chatu. Prešli sme popri krásne zamrznutom vodopáde a využili sme nosičskú skratku a raz dva sme boli na „Zamke“. Tu sme sa posilnili dobrou kapustovou polievkou a zohriali teplým čajom. Keďže počasie bolo stále zlé, rozhodli sme sa tak, že Majky a Jožko sa prejdú po hranicu lesa (vyšli asi do 1600m) a ja s Ľuboššom pôjdeme pomaly dole na Hrebienok a do Smokovca. Asi po 2 hodinách sa stretávame v Smokovci, kde nám chalani referujú o stave počasia v Malej studenej doline. Vidiac trčiace cencúle z ich obočí je nám jasné, že dnes by to nešlo. Bola zlá viditeľnosť, silný vietor, sneženie, ľad a zima. Aj napriek nepriazni počasia akcia bola skvelá, práve preto, lebo sme nesedeli doma. Ďakujem, Luboššovi, Majkymu a Jožkovi za to, že si našli čas a mali chuť šliapať aj v takomto počasí. Na záver musím konštatovať len jedno, tie kopce a hory nám určite neujdú, budú tam aj keď bude lepšie počasie, len my už tu nemusíme byť, preto s počasím opatrne!

FOTOGALÉRIA K PODUJATIU

‚

Česť pamiatke horolezkyni, ktorá v ten deň v Tatrách prišla o život!