Po júlových i prvých augustových dňoch horúčav, keď je človeku najlepšie pri vode alebo s nohami namočenými v lavóri so studenou vodu, prišlo vytúžené krátke ochladenie. A s ochladením prišiel aj mejlík od kamarátky z hôr i do nepohody Zuzky. Tá si utrela z čela pot a k meninám si nadelila darček – zdolať Baranec /2 184/, tretí to najvyšší vrchol Západných Tatier, ktorý samostatne vyčnieva z hlavného hrebeňa a tvorí dominantu Liptova. Zuzka sa s darčekom chcela podeliť a tak som jej pozvanie prijala, i keď mi „srdce pišťalo“ po hrebeni Roháčov. Ten by však ťažko zdolal Zuzkin doprovod – hafan Alan.
Alan bol riadne vybavený na vysokohorskú turistiku špeciálnymi vakmi, v ktorých si sám niesol na chrbte svačinku a vodu a bol teda plnohodnotným členom našej výpravy. Cestou v Martine sme vyzdvihli kamarátku Tinku a skupina troch horaliek a psíka vyrazila smerom do Žiarskej doliny. Zvolili sme si trasu po žltej, z ústia Žiarskej doliny cez Holý vrch /1 715/.
Z parkoviska za HS sme po asfaltke krátkym stúpaním zabočili vpravo do lesa. Chodníkom priamo a potom v strmých serpentínach sme sa dostali na zvažnicu a z nej priečne doprava, znovu do smrekového lesa. Stálym stúpaním sme vyšli na hrebeň Starej stávky /1 299/ a odtiaľ k prvým kosodrevinám. Svieži ranný vzduch po nočnom ochladení a svieže tempo nášho štvrnohého priateľa nám rezko ukrajovali zdĺhavý pochod lesom. S veľkou radosťou sme privítali otvorenie priestoru na hornej hranici lesa. Na Holom vrchu, kde je umiestnený rozcestník a informačná tabuľa sme „zabivakovali“. Bezoblačné počasie nám dovoľovalo kochať sa nádhernými výhľadmi na liptovskú kotlinu, Liptovskú Maru, na horizonte Nízkymi Tatrami, rozoznávali sme Kráľovú hoľu, Veľký Fatranský Kriváň a človek zatúžil mať krídla….
Z hrubého vrchu chodník pokračoval ďalej sutinovým chodníkom s kosodrevinou a neskôr prešiel do alpínskych lúk plných chránených i bežných kvetov. Lúky sú známe svištími kolóniami, čo postrehol i náš sprievodca Alan a nemohol odtrhnúť oči od neďalekej nory. Pre istotu si ho Zuzka držala „nakrátko“, ak by sa náhodou chcel zoznámiť s obyvateľmi nory. Výhľady sa nám črtali vpravo na Trnoveckú dolinu a nad ňou sa týčiaci Malý Baranec. Chodník potom prešiel do sute a tou až na vrchol Baranca, na ktorom sa týči mohutný vrcholový obelisk so smerovníkmi. Možno neznesiteľné horúčavy v predošlé dni a jednodňové zhoršenie počasia spôsobili, že na vrchole bolo len zopár turistov, čomu sme sa potešili. Kľud a pohoda vládli široko ďaleko, nad nami na oblohe i v našej duši. Baranec je jeden z mála vrcholov na Slovensku, z ktorého je možnosť kruhových výhľadov na naše najkrajšie horstvá. Krásna viditeľnosť dovoľovala sa kochať výhľadmi na Smutné sedlo, Tri kopy, Hrubú kopu, Baníkov, Príslop, Jalovecké sedlo. V diaľke sa týči Pachoľa, Salatín, na severe Plačlivô a Ostrý Roháč, na východe Hrubý vrch, Jakubiná a v diaľke Bystrá, ktorá je so svojimi 2 248 m najvyšším vrcholom Západných Tatier. Na horizonte sa týči majestátny Kriváň a okolité mohutné štíty V.Tatier. S rešpektom vnímame prudké žľaby, spadajúce na rôzne strany Baranca. Človek ticho vstrebáva tú krásu a cíti pokoru voči prírode. Keď sa naše oči nasýtili, ozval sa prozaicky i žalúdok. Ideálne počasie nám dovolilo v pohode si posedieť a oddýchnuť. Medzi tým náš Alanko poňal náš výlet aj ako ekologickú akciu a začal nám zvlákať plechovky od poživatín, ktoré šikovne ponachádzal v štrbinách balvanov. Mali však jednu chybu, boli prázdne a tak iné nezostávalo, len odpad zniesť do dolín. K autu na parkovisku sme sa vrátili tou istou cestou ako nahor a náš krásny zážitok sme zakončili ovlažením nôh v potoku a so želaním, tráviť takéto „meninové“ dni čo najčastejšie.
Klára

FOTOGALÉRIA K PODUJATIU

Trackback URI | Kanál RSS