Cesta pohodlným autobusom z Prievidze do cieľovej oblasti Tragoß-Oberort 793 m trvala so zastávkami v Bánovciach, Trenčíne, Bratislave a jednou v Rakúsku na nemenovanom odpočívadle celkovo 8 hodín. Cestu nám Maťo spríjemnil hrou na harmonike na odpočívadle, obvyklým bingom a podrobným výkladom o priebehu výstupovej trasy. Po príchode na parkovisko nad dedinou Tragoß-Oberort sme sa po krátkej prestávke na prezlečenie a naraňajkovanie vydali popri dvoch čarokrásnych jazerách Pfarrerteich a Kreuzteich na túru.

Počasie, ktoré bolo už skoro ráno slnečné, predznamenalo poriadne teplý deň, čo sa napokon aj naplnilo. Začiatok našej túry bol vedený lesom po úbočiach Schaltenbergu. Výstupová trasa viedla po červenej turistickej značke (mimochodom akej inej farby by mohla byť?). Turistický chodník miernym stúpaním kopíroval množstvo zvážnic a spojovacích chodníkov pričom ich pomerne dosť skracoval. Takto sme postupne vystúpili až do horského sedla k usadlosti Hiesslegg 1154 m. Tu sme mali prvú prestávku, ktorá slúžila najmä na vyzlečenie ďalších vrstiev oblečenia a doplnenie dôležitých tekutín. Následne sme pokračovali stále v miernom stúpaní pričom sme prešli až na východný okraj masívu Trechtling. Po opustení poslednej zvážnice sme vošli do riedkeho lesa a potom prišiel strmý chodník, pri ktorom sme sa niektorí zadýchali. Takto sme vystúpili až na okraj náhornej planiny, kde sa vynorili prvé krásne výhľady do doliny. Tiež sa tu na oblohe preháňalo niekoľko vetroňov, nakoľko fúkalo, mali asi ideálne podmienky. Tu sme mali ďalšiu prestávku. Ďalej sme pokračovali mierne zvlneným chodníkom po širokej planine pričom sa postupne zmenil aj terén na skalnatý, ktorý začal pripomínať terén v našich Tatrách.

Na najvyšší bod našej trasy Hochturm 2081 m viedla okrem turistického chodníka aj skratka, ktorú sme neváhali využiť hoci bola strmšia a náročnejšia. Na vrchol sme postupne prichádzali individuálne aj po skupinkách. Na vrchole, ako inak, je kríž a vrcholová kniha. Nasledovala tradičná prestávka na vrchole spojená so slnením a spoločným vrcholovým fotením. Po asi hodine strávenej na vrchole sme zahájili zostup južným úbočím cez pár skalných rázsoch až postupne do trávnatých pasáží.

Do sedla Laming stl. 1677 m sme zostupovali chodníkom v kosodrevine. Zostup nám spríjemnilo aj množstvo firnovísk, ktoré sme každý zvládli svojim osobitým štýlom (po zadku apod.). Chodník viedol aj okolo dvoch poľovníckych chatiek, ktoré pripomínali naše salaše, boli však zatvorené. Údolie, ktorým sme zostupovali sa postupne rozširovalo a začali sme aj výrazne strácať nadmorskú výšku. Širokou zvážnicou a neskôr aj po asfaltke sme prechádzali okolo 3 horských jazier, ktoré majú spoločný názov Grunner see. Napokon sme postupne prichádzali na parkovisko k autobusu. Nasledovala obligátna tombola, v ktorej sa mi podarilo vyhrať pol litra domácej hruškovice.

Nasledoval presun domov, pri ktorom väčšina pospávala s pocitmi uspokojenia so svojim výkonom a unavení náročnou trasou i teplom. Ostatní mohli sledovať známy český film „Jak vytrhnout velrybě stoličku“. Po príjemne strávenom sobotnom dni v prekrásnych horách rakúskych álp sa teším na ďalšie podujatie, ktoré absolvujem s CK Rokošport už čoskoro.

FOTOGALÉRIA K PODUJATIU

‚

HORÁM ZDAR!