Tím Hikers

Kalendár podujatí

Návštevná kniha

Tím Hikers
Kalendár podujatí
Návštevná kniha

Niekoľko slov o nás, o našom vzťahu a postoji k horám.

V tejto časti môžete nájsť pripravované podujatia jednotlivými členmi nášho tímu.

Ak by ste nám chceli len tak niečo všeobecné odkázať, môžete učiniť tu.

apr 26 2011

Skialpovanie po ľadovci Dachstein

Autor

Skialpovanie po ľadovci Dachstein

Konečne voľný víkend“, povedali si Marek s Mišom. Zavolali mne a v sobotu ráno (16.apríla 2011) sme už sedeli v aute a mierili na Dachsteingletscher. Pôvodný zámer bol vyraziť v piatok ráno, ale vzhľadom na počasie a pracovné povinnosti sme sa rozhodli isť v sobotu. Cestu z Bratislavy do Ramsau am Dachstein sme urazili do štyroch hodín. Auto sme odstavili na parkovisku v Turlwand-e a na ľadovec sme sa vyviezli lanovkou. Hore na Hunerkogel-li (2700) nás privítalo chladné počasie a sneh. Plán bol jednoduchý. Na lyžiach vystúpiť pod úpätie Dachsteinu a potom feratou hore na vrchol.

Tak sme nahodili pásy na lyže a batohy na chrbty a vyrazili. Cesta popod Dachstein je upravovaná ratrakom. Z nej sme po chvíli odbočili a začali stúpať k úpätiu Dachsteinu. Tu sa už terén stával prudším a prudším. Traverzovanie hore najviac ocenil Marek, ktorému sa pri každej otočke zaborili paličky až po rukoväť do snehu, pretože mal na koncoch paličiek malé krúžky. Hrdinsky to však zvládol aj s mojimi uštipačnými poznámkami za jeho zadkom. Pod feratou sme sa nasúkali do sedákov, pripli feratové sety, nasadili mačky a prilby a vydali sme sa na vrchol. Pôvodne som si chcel mačky nasadiť iba v „prípade potreby“ ale bolo dobre, že som napodobnil chalanov a nasadil si ich už dole. Cesta hore nebola náročná. Po čase sa lano stratilo v snehu a ľade čo som veľmi neocenil, keďže som bol lenivý a čakan som nechal pripnutý na batohu. Práve v týchto hluchých miestach som ocenil mačky na nohách. Ale dalo sa to hravo zvládnuť aj bez čakanov, čo nám dokázali dvaja miestni „sekáči“ síce s mačkami na nohách, ale s batohmi na chrbte s pripnutými lyžami. Pôvodne som si myslel že to chcú zlyžovať, ale asi bolo málo snehu. Feratka na vrchol je krátka a ak sa Vám nikto nepletie pod nohy, tak sa dá hore vystúpiť pomerne rýchlo. Hore nás čakalo mlieko, takže sme si spravili pár fotiek, do úst som si vysypal totálne rozdrvenú horalku a išli sme späť. Cestou dolu som nechtiac pustil trochu snehu ktorý skončil Mišovi priamo za golierom za čo ma odmenil pohľadom, ktorý hovoril za všetko. Pod feratou sme stretli partiu Slovákov z Turian. Tak sme pokecali, dali si bechera a vyrazili zjazdom do ďalšieho cieľa – Simony hűtte. Zjazd bol super až na tú hmlu okolo. Ale nakoniec sme našli tyčové značenie a už hore spomínanú ratračku po ktorej sme prišli až na chatu. Tam sme boli prví hostia a chatár. Na moju otázku, či sme prví hostia sa tak divne na mňa pozrel. Pookrial až po tom, čo mu Mišo povedal, že máme zajednané ubytko. Chata je inak veľmi pekná, izby pekné a čisté, troj – štvor posteľové, postele vcelku dlhé s dvomi dekami a vankúšom. Počiatočný puch, ktorý tam bol sa buď vytratil alebo sme si zvykli. Ubytovali sme sa a išli na večeru – polievka a špagety. Potom sme si dali pivko a prebrali všetky možné aj nemožné témy. A čuduj sa svete na večeri sme stretli ďalších dvoch krajanov. Pred spánkom sme ešte dorazili becherovku a pospali. Teda okrem Mareka, ktorý počúval čo som si mrmlal zo sna a potom nad ránom naháňal po izbe nejaké myšky či čo.

Ráno nás privítalo neskutočne krásne počasie a raňajky, ktoré ma celkom prekvapili. Švédske stoly. Výber síce nebol veľký (šunka, syr, džem, maslo, horúca voda na čaj alebo kávu, mlieko a nejaké cereálne veci), ale mne to postačilo úplne. Mišovi síce ten celozrnný chleba nešiel dolu krkom, ale keď máte hlad tak zjete aj klince. Našim ďalším cieľom bolo zlyžovať nejaký pekný žľab, alebo niečo v okolí. Nakoniec sme zvolili variantu vystúpiť späť po ratračke, tam nechať batohy a zlyžovať naľahko stredom ľadovca smerom k Simony hűtte. Výstup späť trval cca 2 hoďky a lyžba dole iba 5 minút. Ale lyžovačka úžasná. 15 cm prašanu na tvrdom základe, žiadne trhliny a slniečko. No paráda. Okolo druhej sme dorazili späť na lanovku, dali si gulášik a potom dole na parkovisko a domov.

Pár užitočných detailov:

  • Lanovka na Hunerkogel – 3O EUR (hore aj dole),
  • Chata – cca 37 EUR (jedna noc + večera + raňajky) – ale so zľavou alpenverein,
  • Pivo – asi do 5 EUR,
  • Objednať ubytko je nutné lebo chata otvára iba keď je pekné počasie,
  • Vjazd k lanovke je spoplatnený. Pri výjazde sa platí (asi 6 EUR) alebo sa preukážete lístkom z lanovky,
  • Gulášová polievka na lanovke Hunerkogel – 5,50 EUR,
  • Zobrať si na feratu čakan a aj 2O m nejakého tenšieho lana neuškodí.

FOTOGALÉRIA K PODUJATIU

HORÁM ZDAR!

6 komentárov pre “Skialpovanie po ľadovci Dachstein”

  1. gabdňa 29 apr 2011 čas 07:39

    Fakt dobréé. Na Dachsteine som bola, ale bez lyží. Toto podľa vydareného článku, ktorý ma aj pobavil a aj podľa fotiek musela byť vydarená akcia..tíško závidím 😉

  2. Miňodňa 28 apr 2011 čas 13:08

    a v článku som zabudol poďakovať za fotografické umenie Miša a aj Mareka a hlavne úsilie Miša pri ťahaní toho obrovského foťáku vďaka ktorému sú také krásne fotky 🙂

  3. marekdňa 28 apr 2011 čas 11:41

    aj bolo super…, rad by som nieco podobne spachal aj buduci vikend 6-8. maj

  4. majkydňa 28 apr 2011 čas 09:50

    Fotky sú jednoducho skvelé!

  5. Zuzanadňa 27 apr 2011 čas 10:00

    Mne sa aj tá jedna páči, len komentár od Miňa tam chýba.
    “ Marek, vezmeš si ma?“ 🙂
    Fakt je to romantické…

  6. karabasterdňa 27 apr 2011 čas 08:15

    Miňoooo !! Vďaka za článok 🙂 Mal by si prispievať častejšie, si ma za rána dobre pobavil. Oceňujem anglický humor, aj informačnú hodnotu článku. Už sa teším na fotky (verím, že budú).
    Peter.

Trackback URI | Kanál RSS

Pridaj komentár