„Konečne voľný víkend“, povedali si Marek s Mišom. Zavolali mne a v sobotu ráno (16.apríla 2011) sme už sedeli v aute a mierili na Dachsteingletscher. Pôvodný zámer bol vyraziť v piatok ráno, ale vzhľadom na počasie a pracovné povinnosti sme sa rozhodli isť v sobotu. Cestu z Bratislavy do Ramsau am Dachstein sme urazili do štyroch hodín. Auto sme odstavili na parkovisku v Turlwand-e a na ľadovec sme sa vyviezli lanovkou. Hore na Hunerkogel-li (2700) nás privítalo chladné počasie a sneh. Plán bol jednoduchý. Na lyžiach vystúpiť pod úpätie Dachsteinu a potom feratou hore na vrchol.

Tak sme nahodili pásy na lyže a batohy na chrbty a vyrazili. Cesta popod Dachstein je upravovaná ratrakom. Z nej sme po chvíli odbočili a začali stúpať k úpätiu Dachsteinu. Tu sa už terén stával prudším a prudším. Traverzovanie hore najviac ocenil Marek, ktorému sa pri každej otočke zaborili paličky až po rukoväť do snehu, pretože mal na koncoch paličiek malé krúžky. Hrdinsky to však zvládol aj s mojimi uštipačnými poznámkami za jeho zadkom. Pod feratou sme sa nasúkali do sedákov, pripli feratové sety, nasadili mačky a prilby a vydali sme sa na vrchol. Pôvodne som si chcel mačky nasadiť iba v „prípade potreby“ ale bolo dobre, že som napodobnil chalanov a nasadil si ich už dole. Cesta hore nebola náročná. Po čase sa lano stratilo v snehu a ľade čo som veľmi neocenil, keďže som bol lenivý a čakan som nechal pripnutý na batohu. Práve v týchto hluchých miestach som ocenil mačky na nohách. Ale dalo sa to hravo zvládnuť aj bez čakanov, čo nám dokázali dvaja miestni „sekáči“ síce s mačkami na nohách, ale s batohmi na chrbte s pripnutými lyžami. Pôvodne som si myslel že to chcú zlyžovať, ale asi bolo málo snehu. Feratka na vrchol je krátka a ak sa Vám nikto nepletie pod nohy, tak sa dá hore vystúpiť pomerne rýchlo. Hore nás čakalo mlieko, takže sme si spravili pár fotiek, do úst som si vysypal totálne rozdrvenú horalku a išli sme späť. Cestou dolu som nechtiac pustil trochu snehu ktorý skončil Mišovi priamo za golierom za čo ma odmenil pohľadom, ktorý hovoril za všetko. Pod feratou sme stretli partiu Slovákov z Turian. Tak sme pokecali, dali si bechera a vyrazili zjazdom do ďalšieho cieľa – Simony hűtte. Zjazd bol super až na tú hmlu okolo. Ale nakoniec sme našli tyčové značenie a už hore spomínanú ratračku po ktorej sme prišli až na chatu. Tam sme boli prví hostia a chatár. Na moju otázku, či sme prví hostia sa tak divne na mňa pozrel. Pookrial až po tom, čo mu Mišo povedal, že máme zajednané ubytko. Chata je inak veľmi pekná, izby pekné a čisté, troj – štvor posteľové, postele vcelku dlhé s dvomi dekami a vankúšom. Počiatočný puch, ktorý tam bol sa buď vytratil alebo sme si zvykli. Ubytovali sme sa a išli na večeru – polievka a špagety. Potom sme si dali pivko a prebrali všetky možné aj nemožné témy. A čuduj sa svete na večeri sme stretli ďalších dvoch krajanov. Pred spánkom sme ešte dorazili becherovku a pospali. Teda okrem Mareka, ktorý počúval čo som si mrmlal zo sna a potom nad ránom naháňal po izbe nejaké myšky či čo.

Ráno nás privítalo neskutočne krásne počasie a raňajky, ktoré ma celkom prekvapili. Švédske stoly. Výber síce nebol veľký (šunka, syr, džem, maslo, horúca voda na čaj alebo kávu, mlieko a nejaké cereálne veci), ale mne to postačilo úplne. Mišovi síce ten celozrnný chleba nešiel dolu krkom, ale keď máte hlad tak zjete aj klince. Našim ďalším cieľom bolo zlyžovať nejaký pekný žľab, alebo niečo v okolí. Nakoniec sme zvolili variantu vystúpiť späť po ratračke, tam nechať batohy a zlyžovať naľahko stredom ľadovca smerom k Simony hűtte. Výstup späť trval cca 2 hoďky a lyžba dole iba 5 minút. Ale lyžovačka úžasná. 15 cm prašanu na tvrdom základe, žiadne trhliny a slniečko. No paráda. Okolo druhej sme dorazili späť na lanovku, dali si gulášik a potom dole na parkovisko a domov.

Pár užitočných detailov:

• Lanovka na Hunerkogel – 3O EUR (hore aj dole),
• Chata – cca 37 EUR (jedna noc + večera + raňajky) – ale so zľavou alpenverein,
• Pivo – asi do 5 EUR,
• Objednať ubytko je nutné lebo chata otvára iba keď je pekné počasie,
• Vjazd k lanovke je spoplatnený. Pri výjazde sa platí (asi 6 EUR) alebo sa preukážete lístkom z lanovky,
• Gulášová polievka na lanovke Hunerkogel – 5,50 EUR,
• Zobrať si na feratu čakan a aj 2O m nejakého tenšieho lana neuškodí.

FOTOGALÉRIA K PODUJATIU

‚

HORÁM ZDAR!

Trackback URI | Kanál RSS