– info – V roku 2012 sa pod záštitou Slovenskej speleologickej spoločnosti po prvýkrát uskutoční Speleoškola, ktorá ako prvá ponúka jaskyniarske kurzy pre širokú verejnosť. Realizátormi tohto kurzu sú jaskyniarske kluby Speleo Bratislava a Speleklub Trnava, ktoré pracujú najmä na území Malých Karpát. Ide o kluby s dlhoročnou tradíciou a vysokou odbornosťou v oblasti speleológie. Našim partnerom je Slovenská speleologická spoločnosť, ktorá združuje jaskyniarov na celom Slovensku. Takže, ak máte záujem o spoznávanie čara neprístupných jaskýň, zdokonaliť sa v technikách pohybu v jaskyniach, na lane, mapovaní, či iných jaskyniarskych disciplínach – kurz je určený práve pre Vás! Zároveň kurz môže byť pekným zážitkom, strávenými s príjemnými ľuďmi v srdci malokarpatskej prírody.
Po štvordňovom úspešnom absolvovaní kurzu Vám bude vystavený certifikát, ktorý Vám bude umožňovať prihlásiť sa ako člen – čakateľ do jaskyniarskych skupín pracujúcich na Slovensku. Tím Speleoškoly.

Priznám sa, že ešte donedávna som ani nevedel, že značka Montane vôbec existuje. Na úvod Vám teda skúsim odovzdať niekoľko svojich povedzme prvých dojmov z tejto značky všeobecne. Čítaj ďalej »

Ani som nemusel do Andreja dlho dobiedzať mojim: „poďme do Tatier kým je takto pekne“. Podľahol relatívne rýchlo a na dôvažok vybral aj celkom peknú túru. On už síce na Baranci bol, ale v rámci svojej kondičnej prípravy sa „obetoval“ a vybehli sme spolu na kopec, ktorý môžno považovať za symbol Liptovského Mikuláša. Čítaj ďalej »

Pred pár hodinami som sa vrátil domov, vybalil všetky veci, umyl sa a pozerám fotky z predošlých 2 dní. Emócie žiadne. Tie hlavné už prehrmeli v sobotu ráno keď sme šťastne dorazili do ciela nočného pochodu Bratislava – Sološnica. Teraz je to pocit ďalšieho “odfajnkuteho” zážitku. Neviem čo prežívajú ostatní zučastnení, verím, že zlé sa stráca v diaľke a vyplavuje sa to príjemnejšie. …a o čom to vlastne hovorím? Nuž poďme na to : Čítaj ďalej »

Po dvoch náročných dňoch na Dome, dni oddychu pri kartách a noci špeciálnych vizuálnych efektov, stojíme ráno pred rozhodnutím čo ďalej. Citeľne sa ochladilo a cez prevaľujúcu sa oblačnosť badať koľko pripadlo čerstvého snehu. Na vážnejší výstup teda môžeme rovno zabudnúť. Z pripraveného menu teda rýchlo vyberáme niečo ľahšie ale o to výhliadkovejšie – Rimpfischhorn.

Čítaj ďalej »

Nádherné novembrové počasie nám dovolilo vystúpiť na vrchol Grossglockneru. Prístupových ciest pod Grossglockner je niekoľko. My sme išli cez Kals po ceste Kals an Grossglockner. Je to platená cesta ktorá ústi pri súkromnej chate. Ale nakoľko je mimo sezóny tak bola otvorená a bezplatná. Po prezlečení a zbalení veci sme vyrazili na chatu Stüdlhütte (2801 m.n.m). Hoci je chata v tomto období zatvorená, útočište nám poskytol veľmi luxusný winterraum, ktorý je platený „dobrovoľne“. Podľa inštrukcií dáte peniažky do obálky, obálku zalepíte, napíšete na ňu svoje meno a adresu a vhodíte do schránky. Vo vnútri na poschodí je cca 18 miest na spanie a dole kuchynka s prichystaným drevom a kachľami, v ktorých ale nikto nekúril.

Čítaj ďalej »

Po návrate z Alphubelu si dopriavame deň voľna a konsolidujeme sily v kempe Attermänze. Hlavne teplá sprcha z nás rýchlo zmýva únavu, a tak už večer kujeme plány na ďalší kopec. Predpovede veštia dva dni pekného počasia, čo je pre náš plán viac než dostačujúce. Úmysel je jasný: vystúpiť na siedmy najvyšší vrchol Álp (podľa UIAA), najvyšší vnútrozemný vrchol Švajčiarska, DOM. Majestátne sa týčiaci dominantný vrchol skupiny Mischabel čnie tri kilometre nad dolinou Mattertal. Samotný fakt, že smerom hore vedie len cesta po vlastných, je už samo osebe výzva, ktorej nemožno odolať. Preto ešte v ten večer volám na chatu a rezervujem nám tri miesta na nasledujúcu noc. Čítaj ďalej »

V termíne 29.10.-01.11.2011 zorganizovalo OZ Hikers opäť po roku autobusový zájazd, ktorého cieľom bolo tento krát pohorie Šumava, nachádzajúce sa najmä v južnej časti Českej republiky. K presunu na Šumavu sme opäť ako pred rokom pri zájazde do Krkonôš využili služby SAD Prievidza a tiež už nášho osvedčeného vodiča Milana Buzeka. Predpokladám, že to nebude len môj názor, ale musím vyjadriť maximálnu spokojnosť s autobusovým zabezpečením cesty i s prístupom a ústretovosťou nášho vodiča a kamaráta Milana. Čítaj ďalej »

Nachádza sa tu viac ako polovica alpských štvortisícoviek, z tých najvyšších až tri štvrtiny. Ostré, ľadovcami tvarované štíty týčiace sa nad hlbokými údoliami. To je Wallis. Keď som túto scenériu videl prvý krát, ešte som nevedel, aký raj mám pred očami. Až keď som si to po čase uvedomil, padlo okamžité rozhodnutie, a tak sa zrodila akcia, ktorú vám priblížia nasledujúce riadky.

Za prvý a zároveň aklimatizačný kopec sme si vybrali miestnu klasiku – Alphubel. Po 16tich hodinách v aute prichádzame spolu so súmrakom do Taschu a úzkou cestou ďalej pokračujeme až do Ottafe. Čítaj ďalej »

Vždy keď idem do hôr v ktorých som ešte nebol tak sa teším, ale kdesi v hĺbke sú aj tie obavy, že „čo ak hora ukáže svoju zlú tvár“. A tak to bolo aj keď som sa vybral na Mont Blanc.

Čítaj ďalej »