Jednoznačné vysvetlenie vzniku názvu tohto štítu neexistuje. Prvá z hypotéz hovorí o tom, že ho takto pomenovali Kelti, ktorí žili v karpatských končinách. V ich reči „furka“ znamenalo ostrý. Druhá, pravdepodobnejšia hypotéza hovorí o „frkotajucom“, kaskádami stekajúcom potoku, z ktorého sa názov preniesol na dolinu i štít. „U“ sa do názvu dostalo len chybnou traskripciou alebo nesprávnou výslovnosťou. Čítaj ďalej »

Prvú písomnú zmienku o výstupe z roku 1793 zanechal anglický prírodovedec a cestovateľ Robert Townson. Spolu s Hansom Grossom vystúpali JZ hrebeňom cez Kolový priechod a zostup viedli popri štôlňach opustených medených baní SV hrebeňom do Kopského sedla. Čítaj ďalej »

Je najvyšším vrcholom v južnej rázsoche vybiehajúcej z Popradského Ľadového štítu, nad Batizovskou a Štôlskou dolinou. Názov Končistá dostal vrchol podľa svojho špicatého, ostrého tvaru, ktorý ho charakterizuje pri pohľade z juhu z kotliny. Na vyššom južnom vrchole sa nachádza zaujímavý balvan v tvare konskej hlavy alebo nákovy, na ktorý sa ako prvému podarilo vyliezť Viktorovi Lorencovi okolo roku 1880. Zaujímavosťou v spojitosti s Končistou, je fakt, že bola posledným cieľom národnej vychádzky slovenských vlastencov pred pádom habsburskej monarchie v auguste 1918. Jej voľba namiesto tradičného výstupu na Kriváň mala ochrániť účastníkov pred zákrokom polície. Čítaj ďalej »

Názov štítu je odvodený od plesa, ktoré Dávid Frölich už v roku 1644 vo svojom zemepisnom diele spomína ako Pflocksee – Kolové pleso. Jeho pôvodný okrúhly (kolový) tvar však v priebehu storočí zdeformovali skalné zosuvy zo severných žľabov Kolového štítu. Výstup cez Malú Zmrzlú dolinu nie je technicky náročný, aj orientáciu uľahčuje množstvo postavených mužíkov. Opatrný treba byť hlavne na pilieri pri vodopádoch (spodok bez reťazí) a v traverze. Čítaj ďalej »

Nenáročná túra na výhľady bohatý vrchol v hlavnom tatranskom hrebeni. S ohľadom na predpovedané 30-tky sme vyrážali z T.Polianky pred šiestou. Vo Velickej sme okrem filmárskej techniky pri plese obzerali aj strmé steny Gerlachovského masívu i Granátovej steny. Prvé davy ľudí sme stretali až na zostupe k Sliezskemu domu, kde práve dobiehali účastníci horského krosu Gerlach. Ako to celé vyzeralo viac napovie galéria. Čítaj ďalej »

Prísľub babieho leta vo Vysokých Tatrách pred dvojtýždňovým októbrovým rehabilitačným pobytom v Tatranských Zruboch. Predstava nádherných zlatožltých a hnedastých farieb stromov v kombinácii so sýtozelenou kosodrevinou. K tomu jasno modrá obloha. Keď ešte primiešam hukot horských bystrín, šumenie vetra, minimum ľudí na turistických chodníkoch, tak na prvý pohľad je to celkom slušná kombinácia. Čítaj ďalej »

Pôvodný plán vybehnúť si na Jahňací štit, sme po zhliadnutí karavány cestou z Bielej vody na Brnčalku rýchlo prehodnotili. Pri pohľade na podmienky vo Veľkej Zmrzlej doline rýchlo padá voľba na Baranie rohy. Pod sedlom v jednom hladkom kúte pomôže (hlavne pri zostupe) natiahnuté lano, inak je výstup bezproblémový. Keď vidíme to mravenisko okolo Brnčalky na jednej a Térynky na druhej strane, sme radi za kľud, ktorý tu vládne. Zostup k Spišským plesám, kamzíky, svište, a pomedzi ceprov späť do civilizácie. Čítaj ďalej »

Krátke okno pekného počasia na konci augusta sme strávili túrami na tatranskej žule. Na rozjazd sme si dali klasický prechod Malou a Veľkou Studenou dolinou cez Priečne sedlo, z ktorého sme si odskočili na Širokú vežu. Keďže bol ešte pracovný deň, chodníky neboli toľko preceprené ako cez víkend a nikde sme nemuseli čakať. Ako to asi celé vyzeralo si môžete pozrieť v galérii. Čítaj ďalej »

Súľov okrem nekonečných lezeckých možností poskytuje priestor aj pre nenáročnú turistiku. Výlet na Súľovský hrad patrí medzi časovo aj kondične nenáročnú turistiku, vhodnú aj pre deti, ktoré sa na nej určite nebudú nudiť.

Začíname na parkovisku a po zelenej naberáme rýcho výškové metre. Miestne bukové lesy majú ráno úžasnú atmosféru, vzduch vonia po hubách. Z prvej vyhliadky smerom na západ vidieť dedinu Jablonové s kopčekmi, ktoré ju obklopujú. Na ďalšej vyhliadke už vidno aj začiatok skalného hrebeňa, ktorý budeme traverzovať. Po krátkom klesaní prichádza samotný traverz v západnom úbočí Súľovského hradu. Niekoľko skalných výšvihov je priistených železnými kruhmi a na jednom mieste aj rebríkom.

Čítaj ďalej »

Vysoká vyrastá z hlavného hrebeňa Tatier medzi Gankom a Ťažkým štítom, nad Dračou a Rumanovou dolinkou a Ťažkou dolinou. Oba jej vrcholy sú takmer rovnako vysoké, juhovýchodný (JV) je len o pár centimetrov vyšší ako severozápadný (SZ). Medzi nimi sa nachádza výrazná Štrbina vo Vysokej, z ktorej na juh do Dračej dolinky spadá Centrálny žľab Vysokej – najľahší a v zime najvyužívanejší prístup k obom vrcholom. Čítaj ďalej »