Západná stena Lomnického štítu je jednou z najkrajších stien na akých Vám v Tatrách môže spočinúť zrak. Stojac pod touto masou kompaktnej žuly v sebe objaví pokoru snáď každý smrteľník. Stránky kníh, časopisov a internetových blogov sú plné zápiskov a fotiek cesty, ktorá presne stredom pretína Západnú Lomnicu. Hokejka má svoje pevné miesto v histórii nášho horolezectva a napriek tomu, že dnes už zďaleka nejde o tak cenený výkon ako tomu bolo v minulosti, stále ponúka úžasné dobrodružstvo a skutočne krásne a rozmanité lezenie v dokonalej stene. Pritiahla k sebe aj mňa a tak mám teraz možnosť zdieľať svoje dojmy a pár fotiek. Vitajte v Hokejke. Čítaj ďalej »

Aj vy ste počuli, že v Priedhorí je „nejaký nový sektor“ a neviete sa dopátrať kde je a aké sú tam cesty? Tak tu je zopár dúfam užitočných informácií.

Čítaj ďalej »

Najvyššia andezitová stena na Slovensku, ktorá ponúka špecifický typ lezenia po lištách v kompaktných platniach i kútoch s výborným trením. Vďaka svojej výške stena ponúka viacdĺžkové lezenie, ale nájdu sa aj jednodĺžkové cesty od 20 do 40 metrov. Pôvodný tatranský charakter lezenia po vlastnom istení posledné roky nahrádza športový charakter preistenia ciest borhákmi a nitmi. Tento fakt určite pripieva k väčšej bezpečnosti ako aj popularite oblasti. Najväčšie klasiky však stále ostávajú s minimom starých kruhov a skôb, takže na svoje si prídu aj vyznávači tohto typu lezenia.
Obtiažnosť ciest sa tu pohybuje od 5. do 8. stupňa UIAA, výnimku tvoria Delírium (9), Sci-fi (10-) a Hitparáda 70.rokov pokračuje (10-/10). Dosýta si tu teda zalezú hlavne šestkový a sedmičkový lezci. Stena je orientovaná južne a v letných mesiacoch je tu na lezenie pekelne teplo. Čítaj ďalej »

Zima bola pre mňa skvelá. Príjemné teploty a žiadny sneh mi hrali do kariet. Mohol som si robiť minivýjazdy na Končitú, popoliezať na lokálnom andezite bez lana a tak udržiavať kontakt so skalou aj mimo sezóny. Ako však teplá zima začala pozvoľna prechádzať do teplej a príjemnej jari, začali lezecké žilky ožívať aj v Andrejovi a na mobil mi 2x týždenne prišla od neho smska, čo a kde preliezol. Spoločný výjazd začal byť len otázkou času. Odpoveďou na ňu sa v krátkom slede stali tri pekné akcie na Sekaniny, do Priedhoria a na obľúbený Hrádok. Čítaj ďalej »

Bouldering na Slovensku je ešte v plienkach. Stále v úzadí popri tradičnom a športovom lezení, ale postupne sa táto disciplína dostáva viac a viac do povedomia lezeckej verejnosti a získava si stále väčší počet priaznivcov. Schválne píšem lezeckej verejnosti, pretože štandardná verejnosť asi nikdy nepochopí čudákov, čo chodia do lesa s matracom na chrbte a potom sa tam liepajú na každý väčší balvan. Asi najvýraznejšími postavami na domácej scéne sú Tomáš Greksák a bratia Švubovci, ktorí pravidelne vyhrávajú domáce súťaže a občas sa mihnú na nejakom tom svetovom pohári. O popularizáciu boulderingu u nás sa za posledný čas asi najvýznamnejšou mierou pričinil Oli Vysloužil so svojou webovou stránkou venovanou výlučne tomuto druhu lezenia boulder.sk. Tí, ktorí ešte stále nemajú úplne jasno v tom, čo ten bouldering vlastne je, ale aj tí ktorí chcú vidieť a vedieť viac o boulderingu na Končitej, prosím Čítaj ďalej »

„Tu je šípka hore doľava, aha: Rybanského a Polnočná, ako dobre že to je označené. Teraz kade? Tam hore naľavo je nejaký štand, asi ho majú tie cesty spoločný. Ty vole, ten traverz je na zabitie, si si istý, že to ide tadiaľto? Do riti aj s Rybanským. Nástup je oproti cez tú stienku, vidíš, sú tam istenia. A je to určite tá cesta? Mali napísať do sprievodcu, že nástup je za osem … ak teraz drizgnem tak to bude kyvadlo jak v tom filme a rozčapím sa o tuná túto stienku. To Ti nevydá na kyvadlo, to je pohode, padneš rovno dolu na tú policu, alebo do tých tŕňov nižšie. Bože či je toto sprostý šport, ja si teda viem vybrať. Sú aj iné pekné: šachy, golf, čo takto záhradka a starostlivosť o ovocné stromky?“ Čítaj ďalej »

Prvý krát som o Porúbke počul pár rokov dozadu, v časoch keď som s lezením začínal. S tým začínaním sa toho síce veľa nezmenilo – stále leziem ako začiatočník – naproti tomu v Porúbke sa toho vraj za posledné roky zmenilo celkom dosť. Pribudli istenia, zlaňáky a množstvo nových ciest. V sektore Lietačky sú k dispozícii cesty v obtiažnosti od 3 do 10-/10 a navyše zopár pekných bouldrov. Človek si tam má z čoho vybrať. Čítaj ďalej »

Nádherné novembrové počasie nám dovolilo vystúpiť na vrchol Grossglockneru. Prístupových ciest pod Grossglockner je niekoľko. My sme išli cez Kals po ceste Kals an Grossglockner. Je to platená cesta ktorá ústi pri súkromnej chate. Ale nakoľko je mimo sezóny tak bola otvorená a bezplatná. Po prezlečení a zbalení veci sme vyrazili na chatu Stüdlhütte (2801 m.n.m). Hoci je chata v tomto období zatvorená, útočište nám poskytol veľmi luxusný winterraum, ktorý je platený „dobrovoľne“. Podľa inštrukcií dáte peniažky do obálky, obálku zalepíte, napíšete na ňu svoje meno a adresu a vhodíte do schránky. Vo vnútri na poschodí je cca 18 miest na spanie a dole kuchynka s prichystaným drevom a kachľami, v ktorých ale nikto nekúril.

Čítaj ďalej »

Už dlhšiu dobu mi vŕtala v hlave skala, ktorú je vidieť po ľavej ruke čnieť sa nad dolinou pri obci Ráztočno po ceste z Prievidze do Handlovej. Náhoda chcela aby som počas výjazdu za lezením v Blatnici stretol chalanov z horolezeckého klubu Prometeus z Handlovej a tak som príležitosť využil a povypytoval som sa čo to o tejto oblasti. Odporučili mi túto ako relatívne málo navštevovanú a peknú oblasť s nevyšmýkaným vápencom. Tak sme sa teda jedného pekného sviatočného dňa spolu s Andrejom a sprevádzaní Gabikou, ktorá má momentálne povolenú len ľahkú turistiku, rozhodli ísť skontrolovať túto nami zatiaľ neobjavenú oblasť. Pokúsim sa teda ponúknuť v tomto článku určitú referenciu a (ne)zaujatý pohľad na oblasť.

Čítaj ďalej »

V sobotu, 16teho júla, si lezecké jadro nášho O.Z. urobilo krátku pauzu od štandardného wellness víkendového programu a uskutočnilo krátky výjazd na Súľovske skaly. Slnko v dolinách poriadne pieklo a tak hrozilo, že by z toho jeden mohol ostať regulérne pripečený. Únik z matrixu nám poskytol exit 442 na diaľnici D1 smerom na Žilinu a následný presun už pokojnou cestou do obce Súľov Hradná. Pod samotnými súľovskými stenami bol príjemný chládok, čo sa už teda nedá povedať o pohybe priamo v nich. Našťastie som liezol v prilbe, ktorá je u mnohých lezcov na skalkách veľmi nepopulárna.

Čítaj ďalej »