Koncom novembra 2023 uzrie svetlo sveta informácia o účinnosti nového návštevneho poriadku platného pre TANAP a jeho ochranné pásmo. V kútiku duše očakávam zrušenie sezónnej uzávery, dostupnosť všetkých vrcholov, keďže skutočne dostupné vrcholy vo Vysokých Tatrách sa dajú spočítať na prstoch dvoch rúk. Po prečítaní predmetného paškvilu je jasné, že opäť zvíťazila byrokracia idúc ruka v ruke s podporou kasty horských vodcov a ich pohodlných zárobkov. To všetko na dôvažok vznešene prikryté „zeleným“ plášťom preferujúcim ochranu prírody, vymierajúce žaby, zdravie a bezpečnosť turistov… Azda zriadením rezortu cestovného ruchu a športu sa situácia vyvinie v prospech ľudí. V prospech ľudí? Včuleky napochodovať na námestia a protestovať! Dáva to zmysel?

Či to už dáva zmysel, alebo nie, je irelevantné. Relevantný je avšak samotný fakt, že v priebehu decembra 2023 sa uzhovoríme s Ľubošom, Filipom a mojou osobou na zorganizovaní ďalšieho horského eventu dobrodružstva. Cieľ: vystúpiť z komfortnej zóny v zimných podmienkach na národný vrchol krajiny preslávenej blšími trhmi, studeným morom a znepriatelením si všetkých možných. Kto sa dohútal, že sa jedná o Poľsko a vrchol Giewont s nadmorskou výškou 1895 m.n.m, získava káčera Donalda Tuska.

Priam pár dní pred samotným odchodom (19.1.2024) mi zavolá Ľuboš, citujem dvojbodka uvodzovky dole (čítaj veľmi pomaly, nahlas a zreteteľne) Filip je chorý, a vo dvojici to nemá zmysel, uvodzovky hore. V mihu ma doslova nasral. Po pár sekundách precitnem, predýcham, tlak sa mi vráti do normálu. Motivačne protiargumentujem: „Ubytovanie zajednané v chate Oravice, doprava, komplet proviant i káva zabezpečené, januárová zima a mráz (ako dôsledok globálneho otepľovania). K tomu jasná slnečná obloha a riziko lavín mierne. Každá kríza znamená príležitosť!

Motivačné protiargumenty zabrali a tak sa v piatok podvečer doterigáme na chatu. Večera, pivko, pár poldeci, kamarátske rozhovory a hybaj drichmať. Najneskôr 0800 ďalšieho dňa nám treba prvé metre z túry ukrajovať. A tak sa aj stalo. V sobotu ráno pred ôsmou zaparkujem v osade Kiry v ústí Doliny Kościeliskiej (927 m n.m.) a súčasne vstupnej brány do tejto doliny. S parkovaním nie je problém, parkovísk dostatok, poplatok za celý deň 20 zlotých / 5 €. Ďalšie inkaso 9 zlotých / dospelá osoba o pár metrov ďalej – vstup do Tatrzańskiego Parku Narodoweho. Rozhodujeme sa pre trasu po zelenej na Cudakowu Polanu, odtiaľ po čiernej na Wielku Polanu. Stadeto nás sprevádza žltá až do sedla Kondracka Przeł. No a zo sedla na vrchol Giewontu sa pod snehom snažíme nájsť modrú značku. Márne. Tou istou trasou plánujeme i zostup. Podľa portálu mapy.cz je pred nami celkovo 16 km s prevýšením 968 metrov.

Trasu, časy, vzdialenosti, námery, odmery máme teoreticky zvládnuté. Zápočet udelený. Nasleduje praktická časť. Až po Wielku Polanu sa dá náš postup príznačne charakterizovať ako prechádzka. Temer bezvetrie. Stúpanie je veľmi bezstarostné, snehová prikrývka dosahuje tak maximálne 20 cm. Chodník široký, nezľadovatelý. Užívame si pohľady na rozložité skalné útvary v našej blízkosti i v diaľave. Blankytnemodrá obloha prináša úžasné predstavenie.

Na Wielkej Polane prehodíme výhybku na žltú značku. Po hranicu lesa je všetko po starom. Opustením hranice lesa smerom sedlo Kondracka Przeł sa začína charakter výstupu markantne meniť. Stúpanie naberá na obrátkach. Jeden krok vpred, dva vzad. Takto to nepôjde. Uwaga. Nasadzujem stúpacie železá. Viem, viem sú vhodné najmä do zľadovatelého terénu, ale tzv. nesmeky sú mi aktuálne na dve veci. Rozhodnutie je správne, stúpa sa mi o hodne lepšie. Aby toho nebolo príliš málo, do orchestra prírodných živlov zavítal studený nárazový vietor. V nálade ako medveď vegetarián po prebudení sa zo zimného spánku. V sedle naplno prejavuje svoju silu.

Ostáva nám už len posledné dejstvo výstupu na samotný vrchol. Teraz sa naplno prejaví správnosť rozhodnutia vziať a najmä použiť stúpacie železá. Bez nich by bol výstup veľmi ťažko uskutočniteľný. „Nesmekáči“ ostali pod vrcholom a o výstup sa ani nepokúsili. Cca 1115 stojíme na vrchole. Stisk rúk a okolo nás sa rozprestiera nádherná scenéria Tatier… Štandardne sa na Giewont vystupuje jedným smerom a ďalším zostupuje. Dnes to však možné nie je a z vrcholu zostúpime totožnou trasou. Zostup do osady Kiry si spestríme už len občasným letmým pohľadom späť.

Patrí sa ešte neopomenúť ekologické okienko. Úlohy udržateľnosti sme splnili na 100% a moč zodpovedne udržali počas celej túry a pivo po túre o 1400 takmer exnem, pretože ak by sa oteplilo o 2°C, tak by nastala hotová katastrofa.

V krátkosti záverom vyslovujem jednak poďakovanie Ľubošovi, že predčasne nehodil flintu do žita, dvojak Filipovi za externú validáciu, hoc sa nemohol zúčastniť, trojak správe Tatrzańskiego Parku Narodoweho za používanie zdravého rozumuu a štvorak masterblenderovi spoločnosti Stock Plzeň – Božkov s.r.o za „objav“ výnimočnej kávy.

FOTOGALÉRIA K PODUJATIU

HORÁM ZDAR!

Kanál RSS