júl 15 2009
Walliské Alpy
Skvelý nápad vycestovať do Švajčiarska, konkrétne do oblasti Walliských Álp s odvážnym cieľom vystúpiť na dominantu týčiacu sa nad malebným horským mestečkom Zermatt, 4478 m vysoký Matterhorn, sa začal rodiť v Marcelovej hlave po úspešnom výstupe na Grossglockner koncom mája 2009. Ja /Majky/ som samozrejme súhlasil. Miňa nebolo treba dvakrát prehovárať, Marcelov bratranec Ďuro bol k dispozícii okamžite. Krásu a jemnosť medzi túto drsnú štvoricu vniesla Marcelova manželka Evka, ktorá bez akejkoľvek ujmy prežila celých 2500 km medzi Miňom a Majkym na zadných sedadlách.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE |
---|
Dátum : |
03.-10.07.2009 |
Organizátor : |
OZ Hikers & outdoors.sk |
Oblasť : |
Walliské Alpy |
Horské skupiny : |
Matterhorn & Monte Rosa |
Najvyšší bod : |
Dufour Spitze 4630 m |
Jedlo a nápoje : |
Vlastné zásoby, Hörnlihütte & Margherita Hütte |
Ubytovanie : |
Kemp v Zermatte, Hörnlihütte & Margherita Hütte |
Vybavenie kempu : |
Sprcha s teplou vodou, WC, priestor na umývanie riadu |
Mapa : |
Monte Rosa Kompass č.88 - 1:50 000 Taliansko, Švajčiarsko; Breuil, Cervinia, Zermatt Kompass č.87 - 1:50 000 Taliansko, Švajčiarsko |
V piatok 3.7.2009 v podvečerných hodinách z Považskej Bystrice vyráža Evka, Marcel a Ďuro. Miňo pristupuje v Trenčíne, Majky sa nalodí v Leopoldove na železničnej stanici. Batožinový priestor praská vo švíkoch, všetci okrem vodiča Marcela sme obložení ozdobami v podobe karimatiek, spacákov, stanov, pod nohami štrngotajú čakany a paličky. Pred nami je 1250 km do obce Täsch vo Švajčiarsku, posledného miesta pred Zermattom, keďže tam sa autom dostať nedá. Marcel cestu zvládol bravúrne a tak v sobotu dopoludnia nechávame auto na parkovisku v Täschi (8 CHF/deň) a nasadáme na Matterhorn gotthard bahn, zubačku premávajúcu medzi Zermattom a obcou Täsch (15,20 CHF/osoba – spiatočný, platný jeden mesiac). V Zermatte je až jeden kemp (11 CHF/osoba alebo 8 CHF/stan – ak ostáva stáť a vy sa túlate niekde inde cez noc), cca 250 m od stanice smerom na Täsch. Vybalíme, postavíme stany. Naše pohľady automaticky smerujú k Matterhornu.
Na Matterhorn sme sa vybrali po aklimatizačke na Breithorn (4165 m) z Trockener Steg stanice pešo po červenej značke na Hörnlihütte. Je to taká pohodová cesta okolo jazierka a výtokov z ľadovca. Cesta je dobre vyznačená červenou značkou i tyčovým značením a trvá asi 3 – 3,5 hodiny, kde sa potom napája na cestu zo Schvarzsee paradise. Chata Hörnlihütte (3260 m) je 128 lôžková chata a je to východiskový bod na vrchol najľahšou cestou po hrane Hörnli, po stopách Brita Edwarda Whympera, ktorý ako prvý zdolal túto strmú horu. Chata je veľmi príjemná a neviete si predstaviť môj úžas, keď som zistil, že na celej chate sme nakoniec nocovali deviati lezci plus personál. Asi to bolo tým, že sme prišli v nedeľu večer, teda po víkende. Jedna noc na chate je v cene 39 CHF, ale akceptujú aj preukazy členov horolezeckých klubov a pod. My sme mali Alpenverein a noc nás teda vyšla na 30 CHF/osoba. Polpenzia stojí 60, večera 50 a raňajky 10 CHF ak si ich objednáte zvlášť. Rozhodli sme sa len pre raňajky. Večera obsahuje polievku, hlavné jedlo a dezert, mali sme možnosť to vidieť… Raňajky sú už ľahšie. Na stole nás ráno čakalo na tanieroch maslo, rôzne druhy džemu, chlieb, čaj a káva. Je možné si nechať naplniť termosku horúcou vodou za 4 franky alebo čaj za 7. Nocľah je potrebné vybavovať aspoň 5 dní dopredu, ale my sme volali deň pred a mali sme šťastie, bolo voľné. Pôvodne sme chceli ísť pod stan vedľa chaty, ale na informáciách v Zermatte nám tvrdili, že „NO CAMPING“ v celej oblasti. Až po rozhovore s personálom sme zistili, že „kempovať“ vedľa chaty je možné a je to zdarma.
V pondelok 6.7.2009 ráno sme sa zobudili okolo pol piatej ako poslední. Raňajky, nahodiť výstroj a výzbroj a poďho na Matterhorn. Aké jednoduché! Na začiatku sme mali čelovky, ale po chvíli sa rozvidnelo a odložili sme ich. Cesta vedie okolo chaty na hrebeň a pod stenu Matterhornu. Začiatok cesty je dobre zreteľný. Hneď začína miernym lezením a potom po ľavej strane hrany a niekedy aj priamo po hrane hore. Až vrchol sa podľa mapy mierne traverzuje. Naviazali sme sa na lano po dvojiciach. Ja s Majkym, Marcel s Ďurom. Cesta nie je ničím vyznačená a sem tam sme mali problém s orientáciou, ale podľa starých skôb, lán a šlingní upevnených v skalách bolo možné nájsť cestu (snáď aj tú vyznačenú na mape). Večer pred výstupom som sa radšej opýtal sprievodcov na chate na nebezpečné miesta. Lezenie nie je technicky náročné. Treba si však dávať veľký pozor, pretože skaly na Matterhorne sú veľmi zvetrané, lámavé, nestabilné a dokonca aj obrovské skaly sa dajú pohnúť slabým tlakom. Presvedčili sme sa o tom s Majkym, keď som prehodil lano za veľkú skalu – ako také istenie a skala sa odvalila priamo Majkymu na nohu. Chvalabohu ju zadržal a odtlačil. Vystúpili sme do cca 3800 m. Tu sme stretli domáceho vodcu s klientom, ktorí zvažovali ďalší postup, pretože skala vďaka včerajšiemu dažďu namrzla a pokračovanie vo výstupe by bolo značne nebezpečné. Takže po tímovej dohode sme sa obrátili a začali zostupovať dole. Pri zostupe sme trošku poblúdili a tak sme niečo aj zlanili.
Všeobecne neodporúčam využívať staré istenia, hlavne skoby. Jedna, ktorú som testoval, sa po zaťažení lezcom začala povážlivo hýbať v lôžku a hrozilo jej vytrhnutie. Ale to neplatí pre všetky istiace body po ceste. Niektoré boli zbrusu nové a kvalitné, iné nie. A ako tradične, tam kde ich človek očakáva najviac, nie sú. Keďže sme najťažšiu časť výstupu neabsolvovali, nemôžem posúdiť a ani hodnotiť náročnosť výstupu a celkový stav a množstvo istiacich prvkov. Ale to čo sme preliezli nebolo lezecky-technicky náročné (pripomínam, že iba do 3800 m). To pravé orechové začína až vyššie pri bivakovacej chate Solvay a Mosley slabs. Náročnosť tomuto výstupu dávajú strmé steny, výstup na skalách v mačkách, ostrá výstupová hrana, pomerne málo istiacich prvkov a lámavé skaly. Podotýkam, že Matterhorn má hodnotenie 7-8 (nie lezecké) na stupnici do 10 a obsahuje lezecké úseky, ktoré sú pre menej skúsených vysokohorských turistov a sviatočných lezcov značne nebezpečné. Preto je vhodné sa „rozliezť“ na nejakom ľahšom vrchu. Čo sa týka lezeckej výzbroje, osobne si myslím a naša skúsenosť to potvrdila, že stačí sada vklínencov, pár frendov (pre istotu), 3x šlingňa, prúsiky, 3 ks expresky, niečo na zlanenie (osma, alebo ATC Guide), 3x HMS a lano. My sme mali 40-ku a stačilo. Samozrejme prilba (kvôli častým padajúcim kameňom), mačky a čakan.
Matterhorn je cenná trofej pre každého alpinistu, ale netreba zabúdať, že cesta hore je lemovaná aj tragickými okamžikmi a preto v záujme bezpečnosti sme výstup prerušili a pokračovať budeme inokedy. Veď hory tu budú večne.