5.apríla – sobota, počasie malo byť celkom dobré, tak sme sa s Filipom rozhodli, že si urobíme výlet. Vybrali sme si najvyšší vrch Malých Karpát – Záruby 768 m.n.m. Keďže sme si chceli spraviť okružný výlet – vyraziť z jedného miesta a vrátiť sa na iné, auto sme nechali doma a autobusom sme sa z Bratislavy asi po hodine a pol doviezli do Trstína, kde sme mali prestúpiť na autobus do Bukovej. Hovorím mali, lebo… no skrátka vystúpili sme v Trstíne a o 20 minút nám mal ísť prípoj do Bukovej… lenže, ani ja ani Filip sme ešte nikdy v Trstíne neboli, a tak sme samozrejme vystúpili na zlej zastávke, z ktorej vôbec žiadny ďalší autobus najbližšie tri-štyri hodiny nešiel. Ale to sme zistili asi až po polhodine. Tak sme vytiahli mapu a uvažovali, čo ďalej. Nápad ísť pešo do Bukovej sa nám moc nepozdával, ale objavili sme žltú značku, ktorá začínala asi pol kilometra od nás smerom na Smolenice.

Poľahky sme ju našli a pustili sa nevábnou prašnou cestou do kopca okolo lomu, vyhýbajúc sa nákladiakom naloženými štrkom. Asi po 10-15 minútach žltá konečne odbočila do lesa. To už bolo čosi iné. Všade naokolo samé kvety – najmä fialky, ale aj neskoré zabudnuté snežienky. Vzduch voňal a po lese sa šíril vtáčí spev. Asi po 40 minútach dosť strmého stúpania sa pred nami objavila Havrania skala, na ktorej trénovalo pár horolezcov. Havrania skala má výšku 580 m.n.m. a je z nej naozaj krásny výhľad na Smolenický zámok a okolie. Pri dobrej viditeľnosti vidieť až Jaslovské Bohunice. Pokochali sme sa výhľadmi a pokračovali sme ďalej po červenej značke. Cesta na vrchol Zárub je od Havranej skaly po počiatočnom stúpaní už iba ľahkou hodinkovou prechádzkou po hrebeni s už len miernym stúpaním.

Z Rázcestia ešte 15 minút a ste na najvyššom vrchu Malých Karpát – Zárubách, kde sa týči veľký dvojramenný kríž. Existuje tu aj vrcholová kniha, do ktorej sme samozrejme prispeli dojmami aj my. Tu sme si dali obedňajšiu pauzu a urobili pár fotografií okolia. Vrch Záruby je obľúbený asi aj preto, že naň môžete vyjsť rôznymi značkovanými chodníkmi, takže sa nemusíte vracať odkiaľ ste prišli. Pokračovaním po červenej sa dostanete do Bukovej. Cestou prechádzate okolo zrúcaniny hradu Ostrý kameň, nazývaný aj Ostriež, Ostriežsky hrad alebo Biskárdsky hrad. Je to pohraničný hrad na ochranu Českej cesty postavený v 13. storočí. Za Rákocziho povstania bol hrad poškodený a postupne sa premenil na ruiny. Ďalšou možnosťou je napojiť sa na Zárubách – rázcestí na zelenú a pred Čertovým žľabom odbočiť na modrú, jedným smerom do Bukovej a opačným do Smoleníc. My sme sa rozhodli pokračovať po zelenej. Po miernom klesaní lesom, sme sa pustili dolu strmým Čertovým žľabom, ktorý vyzeral tak trošku ako prales. Popadané stromy nechané napospas prírode, skaly obrastené machom… Má to svoje čaro! Potom sa klesanie zmiernilo a zase sme boli v lese plnom fialiek, snežienok a medvedieho cesnaku. Na Rázcestí nad Vlčiarňou máte dve možnosti. Pokračovať zelenou na Jahodník alebo, ako my, po modrej na Vlčiareň. Na Vlčiarni sa znova cesta rozchádza. Modrá a žltá jedným smerom vedie do Smoleníc, po žltej opačným smerom sa dostanete k jaskyni Driny.

Jaskyňa Driny je jedinou sprístupnenou jaskyňou na západnom Slovensku. Nachádza sa v Smolenickom krase v Malých Karpatách juhozápadne od Smoleníc. V porovnaní s našimi ostatnými sprístupnenými jaskyňami, v ktorých zväčša prevládajú mohutnejšie podzemné priestory, predstavuje sústavu užších puklinových chodieb, avšak s čarokrásnou kvapľovou výzdobou. Typickou sintrovou výzdobou pre túto jaskyňu sú sintrové záclony so zúbkovitým lemovaním. Je dlhá 680 m a jej vertikálne rozpätie je 40m. Keďže sa v jaskyni nenachádza aktívny riečny tok, nepatrí medzi jaskyne so širokými podzemnými priestormi. Aktívny život jaskyne, tzv. formovanie, či rast kvapľových útvarov závisí od množstva zrážok, ktoré prechádzajú až do jaskynných útrob. Jaskyňa Driny bola objavená v roku 1929 Jánom Baničom a Jánom Vajszábelom. Od roku 1934 je sprístupnená verejnosti a neskôr bola rozšírená o nové priestory. Prvé kroky návštevníkov jaskyne vedú k miestu s názvom „Križovatka“, kde sa križujú jaskynné chodby a nad ktorým vyúsťuje objavný komín. Priemerná teplota v jaskyni je 8°C a vlhkosť vzduchu sa pohybuje okolo 97%. Ako v každej jaskyni ani tu nechýbajú typické stalagmity a stalaktity, rôznych veľkostí a farieb. Najdlhší je 2,20 m dlhý stalagmit, ktorého rast sa už bohužial zastavil. Symbolom jaskyne je kvapľový útvar pripomínajúci slonie uši, pozornosť upúta aj skamenená nevesta, svokrin špicatý jazyk, stalagmitový lesík a nachádza sa tu dokonca aj oveľa staršia verzia šikmej veže v talianskom meste Pisa. Z časového a najmä početného dôvodu (minimálny počet osôb na vstup – 4) sa nám ju nepodarilo navštíviť, tak sme po chvíľke pokračovali v ceste a dohodli sa, že nabudúce si urobíme výlet do jaskyne a na Smolenický zámok. Od jaskyne vedie chodník zo zelenou značkou lesom pohodlne až do Smoleníc.

Smolenický zámok sa určite oplatí tiež navštíviť. Málokto vie, že zámok v dnešnej podobe bol postavený len na začiatku 20. storočia grófom Pálfym. Pôvodný zámok totiž vyhorel. Zámok dnes patrí Slovenskej akadémií vied a nachádza sa v ňom Kongresové centrum SAV. Pre verejnosť je otvorený len počas prázdninových mesiacov.

Jeden tip na záver : blízko pri zastávke SAD majú perfektnú zmrzlinu – odporúčame!!! Výlet to bol super. Škoda len, že nám už nevyšiel čas na jaskyňu. Tak nabudúce!

FOTOGALÉRIA K PODUJATIU

‚

HORÁM ZDAR!