Piatok, blížila sa polnoc a ja som sa po vyčerpávajúcej práci ukladala na spánok s vidinou, že si ho konečne užijem, pretože týždeň bol hektický, s bezsennými nocami. Vtom som si spomenula na telefonát od kamarátov, ktorí sa chystali v sobotu na Prostredný hrot vo Vysokých Tatrách. Ponuku som odmietla, bola som príliš unavená na to, aby som sa donútila vstať o pol štvrtej ráno. A za všetko, čo nasledovalo, môže zapnuté rádio a predpoveď počasia, ktorá bola už niekoľko dní vynikajúca a ideálna na hory. Po necelej hodine spánku som ešte za tmy, pod hviezdnou oblohou poslušne čakala s batohom na kamarátov, smer Tatry…..
Cieľ našej cesty bol Prostredný hrot (2.441 m n.m.), ktorý je najvyšší v Prostrednom hrebeni medzi Malou a Veľkou Studenou dolinou. My sme si zvolili výstup z Malej Studenej doliny. Zhruba v úrovni Chmúrnej veže sme zišli z chodníka, vedúceho na Téryho chatu, prešli cez potok (teraz suchý), tečúci dnom doliny. Cez riedku kosodrevinu, po sutine a trávach, sme sa dostali do výrazného žľabu, ktorý sa v závere delí na dve vetvy. Pokračovali sme ľavou, kde je v strmom úseku „zlaňák“. Strmými platňami a trávami, ktoré mokré musia byť veľmi nebezpečné, sme vyšli do Sedla pred Prostredným. Vľavo sa týči Chmúrna veža, za ňou Kostoly. Odtiaľ vpravo, pomedzi vetviace sa rebrá, traverz cez skalnú ranu smerom do Veľkej Studenej doliny a po sutine, striedajúcej sa so skalnými blokmi, k vrcholu. Zlá orientácia a nepevný terén (všetko sa hýbe pod nohami) však nepokazili radosť z prekrásnych výhľadov počas výstupu. Na vrchole nás čakal „bonbónik“, keď zdola naoko neprístupný a ostrý vrchol tvoria masívne a pevné skalné bloky , ktoré nám dovolili pohodlne si vychutnávať úžasnú scenériu bezoblačného jesenného dňa. Jedinečné výhľady do obidvoch Studených dolín, na Javorové štíty, Širokú vežu, Ľadové štíty, Baranie rohy a vedľa kráľujúci Lomničák vyrážali dych. Nič nás v tejto atmosfére nerušilo, Prostredný hrot zrejme nie je hojne navštevovaný. Aj napriek krásnemu počasiu, sme na vrchole boli sami, spoločnosť nám robili len mohutné skalné štíty naokolo a modrá obloha nad hlavami.

Poznámka : vrchol je prístupný len skúsenejším horským turistom s horským vodcom.

Klára

HORÁM ZDAR!

Trackback URI | Kanál RSS