Malofatranský Kľak, Fačkovské sedlo, Revánske sedlo. Pre mňa jedny z najobľúbenejších lokalít Slovenska. Hoci musím priznať, že tam moja stopa bola naposledy otlačená v roku 2010. Preto ma veľmi potešil telefonát od Ľuboša s ideou organizácie výstupu na deň 19. decembra 2020. Do zostavy mal zapadnúť i Filip, ale nakoniec okolnosti, osud, o plot situáciu zmenili.

Pár dní pred samotným výstupom v súlade s uznenesením V(lá)ady SR č. 386/2020 Z. z. dumáme, či má zmysel opustiť teplo domova. Má. Výnimka z rytmického krátenia „pobyt v prírode vrátane individuálneho športu v prírode a cestu späť“ predmetného uznesenia je jasná. A tak so slávnostným výkopom zákazu vychádzania vychádzam z domu spolu s manželkou, dcérou smer Prievidza, kde vyzdvihneme Ľuboša a následne vykonáme presun do Fačkovského sedla.

Fačkovsé sedlo, známa lyžiarska lokalita. Nemôžete ho minúť, súčasťou je veľké parkovisko, kde i odpadkový kôš nájdete, rovnako ako aj dosť bufetov a chát. Jednoducho klasický turistický východiskový bod so všetkými službami, čo tam majú byť. Aktuálne to však neplatí, lyžiarske stredisko nepremáva, Salaš Kľak uzatvorený a slovenské 4 eurá okamžite postrádam akonáhle ku mne priskočí operátor parkovacej služby.

Už z parkoviska je možnosť počas prívetivého počasia zrakom spočinúť na skalný úkaz v diaľke, ktorý onedlho cieľom našej cesty stane sa. Naše zraky nemajú kam spočinúť, vôkol nás je hmla ako mlieko. Od parkoviska sa vydávame po žltej turistickej značke miernym kopčekom, po pravej strane míňame krásnu rozsiahlu lúku. Táto cestička nás dovedie k ďalšiemu smerovníku, kde už volíme smer medzi stromy a postupne prechádzame na lesnú kaskádovitú cestu. Kaskádovitá cesta je takmer komplet namrznutá, len miestami pod nohami máme sneh a na zamrznutej hline tancujeme jeden krok vpred, dva vzad. Podobným tempom sa už niekoľko desaťročí snažíme celospoločensky a hospodársky dobehnúť krajiny západu. Retiazky protišmykové na obuv by sa zišli viac ako modrý certifikát. Všetci štyria však tieto nástrahy zvládneme a pred nami sa objavuje krásny výhľad na okolité kopce z Revánskeho sedla. Teda aspoň na tie, ktoré vytŕčajú z hmly.

V sedle si doprajeme krátku prestávku, v rámci lockdown-u logdownem posledný štamperlík borovičky, keďže ma postihol údel šoférsky, a vpred na Kľak. Odtiaľto sa nám ide omnoho pohodlnejšie, istejšie. Pod nohami sneh, žiadny ľad. Chtiac-nechtiac šípim tu zopár anomálií. Jednak na tohtoročné obdobie je navôkol málo snehu a dvojak je biely. Zanedlho rezkou chôdzou ocitáme sa pri TIM Pod skalou, odkiaľ je na Kľak naozaj na skok. Poskočíme teda a o pár minút si vychytnávame úžasné výhľady na okolitú krajinu. V blížave postrehneme Martinské Hole, v diaľave sa ukazujú Tatry. Inverzia ako vyšitá. Pokocháme sa pohľadmi/výhľadmi/nadhľadmi, na pamäťové karty uchováme odkazy pre ďaľšie generácie. Niekoľko z nich sa ocitlo i v našej fotogalérií.

FOTOGALÉRIA K PODUJATIU

HORÁM ZDAR!

Trackback URI | Kanál RSS