Malá Fatra. Doteraz neprávom ignorované pohorie, čo sa týka spoločných akcií hikers teamu v slovenských horách. V dňoch 1.-3.2.2008 sme sa rozhodli urobiť tomuto koniec. Pod organizátorskou taktovkou hlavných organizátorov, Hanky a Miňa, sa v piatok podvečer 1.2.08 postupne stretávame na železničnej stanici vo Vrútkach. Gabina, Miška, Dušan, Lukáš, Mojmír, Ľuboš, Majky, Hanka a Miňo. Ľubošš bohužiaľ svoju neprítomnosť musel ospravedlniť. Srdečné zvítanie sa a naše kroky už smerujú k najbližšej predajni sudového vína.

Z Vrútok sa presúvame osobným vlakom do Šútova. Vínko pomaly ubúda. Tu sa v miestnej krčme stretávame ešte s Fidžom. Tu, na tomto začarovanom mieste /450 m.n.m./, oficiálne začíname náš trojdňový pobyt v Malej Fatre. Po obdržaní informácie, že ku chate /náš „základný tábor“/, nachádzajúcej sa v lese pod Chatou pod Chlebom je to cca 2,5 maximálne 3 hodinky stúpania, objednávame veselo ďalšie pivá i poldecáky B&B. Becherovky alebo borovičky. Je približne pol desiatej. Bojovne naladení vyrážame s odhodlaním, že hore budeme „eins – zwei“.

Po približne 40 minútach stúpania, zhruba na pol ceste, po zelenej značke, medzi Šútovom a rozje….íkom Zajacová /720 m.n.m./ prichádza „morová“ rana. Gabina sa sťažuje na bolesť v nohe. Nezaberajú ani Ibalginy. Posilnení alkoholom navrhujeme „geniálnu“ variantu. Vyniesť Gabinu hore na pleciach. Našťastie je tu Martin, Hankin brat. Chvalabohu ho zdravý rozum neopúšťa, náš debilný nápad zatrhne a berie ju dole. Vybaviť prenocovanie a ráno transport do nemocnice. Tento nepríjemný fakt nás zdržuje na mieste a tak čakanie si krátime odľahčením zásob vína. Akonáhle sme všetci opäť spolu, stúpame ďalej. Snehu pribúda. Polnoc sa blíži. S tým odľahčením zásob vína som to prehnal. Blúdime už dobré dve hodiny a chaty nikde. Sily ma veľmi rýchlo opúšťajú. Snehu je viac a viac. Skutočne nevládzem. Mojmír do mňa natlačí čokoládu. Nezaberá. Neustále ma povzbudzuje. Ja však čoraz častejšie padám na kolená. Sú tri hodiny po polnoci. „Kde v p… tá chata je?“ pýtam sa sám seba. So silami som na konci. Počas krátkeho oddychu zaspávam. Takmer naveky. Je 03:37. Z diaľky počuť spásonosný výkrik : „TU JE!“. KONEČNE!!!

Sobotné ráno /2.2.08/ nás budí Gabina SMS-ka. Z obsahu vyberám : „…mám zlomenú nohu, kua“. Okamžite jej telefonujeme, prajeme skoré uzdravenie a návrat na hory. Škoda, že tu s nami nie je. My sa vyberáme prevetrať hlavy na Veľký F. Kriváň /1709 m.n.m/. Počasie je nanič. Sneží, fúka silný vietor, viditeľnosť je minimálna. To nás aj tak neodrádza a tak sa postupne brodíme hlbokým snehom popri vleku ku Chate pod Chlebom /1415 m.n.m./. Tu sa lúčime s Fidžom, smerujúcim do civilizácie na oslavu bratových tridsiatich narodenín. Od chaty pokračujeme do Snilovského sedla /1524 m/. Na záveterných stranách je fajn, na otvorených priestranstvách vietor dokazuje svoju silu. Sme v Snilovskom sedle. Odtiaľto je na Veľký F. Kriváň už len skok. Neváhame a ideme ďalej. Nevidíme nič, len postupne sa ukazujúce zimné tyčové značenie a lavínové varovania, celé pohorie je zahalené v mrakoch. Na vrchole sa dlho nezdržujeme, nie je ani dôvod a vidina výbornej šošovicovej i kapustovej polievky na Chate pod Chlebom je veľmi silná. Po zostupe do nášho základného tábora si zvyšok dňa spríjemňujeme pri varenom vínku /ktoré ešte ostalo/, riešime otázky vzdelávania sa dnešnej generácie X, v hlavách máme dilemu duchovného naplnenia sa pobytom na chate v horách bez elektriny. V piecke tíško praská oheň. Naše mozgové závity, ale i bránice dostávajú zabrať pri myšlienkach podstaty zaobstarania si linajkového zošita formátu A4 v sobotu o desiatej večer…V nedeľu má byť krajšie.

Nedeľa /3.2.08/. Keďže sa dnes musíme všetci dopraviť domov, turistický plán je jasný. Stihnúť teda čo najviac. Počasie je ako na objednávku, jasno, slnečno, príjemne mrazivo, ale veterno. Prvou métou je 1646 metrov vysoký vrch Chleb. Takmer celý čas stúpame za silného vetra. Na hrebeni krásne vidíme prefukujúci sneh z jednej strany hrebeňa na druhú. Na vrchole sa dlho nezdržujeme. Dúšok teplého čaju prichádza vhod. V rýchlosti vychutnávame krásy bližších i vzdialených hôr. Ešte pár vrcholových záberov a ide sa dole, do Snilovského sedla, ďalšou métou je opäť Veľký F. Kriváň. Cestou vidíme nadšencov snowboard-paraglidingu, t.j. snowboardovanie sa s využitím padáka. Do kopca i z kopca. Na vrchole Veľkého F. Kriváňa padnú posledné zábery, baterky fotoaparátov končia službu. Posledné vychutnanie si panoramatických pohľadov na hory, údolia, doliny a kľukatiace sa rieky našej krajiny a môžeme zostúpiť popri Chate pod Chlebom do nášho základného tábora. Tu sa rýchlo zbalíme, urobíme poriadok, rozlúčime sa s ťažko hľadanou chatou. Cestou dole do Šútova zisťujeme, kade všade sme v piatkovú noc blúdili. Pritom to bolo tak jednoduché. Po vojne je však každý generálom… Aspoň brigádnym. Tam kde sme začínali, tam aj končíme. V krčme. Finálne pivko a smer domov rýchlikom plným študentov…

Záverom si dovoľujem v mene všetkých zúčastnených poďakovať Hanke a Miňovi za zorganizovanie tohto podujatia, Martinovi za pomoc Gabine, Lukášovi za vynesenie Martinovho batoha, Mojmírovi za povzbudzovanie ma a ostatným za to, že sme to v tú piatkovú noc vydržali. Takto snáď neďakujú ani víťazi SuperStar 🙂

FOTOGALÉRIA K PODUJATIU

‚

HORÁM ZDAR!