„Kombinácia stravných lístkov a hotovosti resp. platobnej karty nie je možná!“; „Načo ti je ten tanier, no načo ho chceš?!“; „Môžem dostať k jedlu šalát?“ „Postupujte! Šaláty si naberte sami pri pokladni!“ Aj takéhoto vľúdneho správania sa milej pani v priebehu pár minút v samoobslužnej reštaurácii v Starom Smokovci som mal tú česť byť svedkom počas dvojtýždňového rehabilitačného pobytu vo Vysokých Tatrách, presnejšie v Tatranských Zruboch. Zrejme kombinácia tepla v kuchynskom bloku, tepla vonku a takmer prázdnoty v jedálenskej časti spôsobila, že gastronomické popoludnie je ešte umocnené teatrálnym hystericko-afektovaným prejavom. Rukolapne aj toto je jeden z mnohých projektov vo fáze realizácie, ako na propagáciu trávenia dovolenky na Slovensku. Apropo projekt-y. Veľmi obľubujem tento výraz. Z každej strany na náš útočia samé projekty, študentské, hospodárske, politické, športové ihriská, sociálna inklúzia… Kto nerobí/neriadi/nefinancuje/netuneluje projekt, nech hodí kameňom. Už len čakám, kedy moja 4-ročná dcéra príde zo škôlky so zadaním spracovať konkrétny projekt. Verím, že kvalitným poobedným spánkom vyjadrí svoj názor k samotnému spracovaniu. Poďme však späť k meritu veci. Situácia s platením sa ma priamo dotýkala, ostatné som si len vychutnal z pozície nezaujatého diváka. Pár dní dozadu však platba stravnými lístkami v kombinácii s hotovosťou nebola problém. Pravdou je, že v predmetnej reštaurácii bola iná obsluha…

Pravdou a najmä nemenej dôležitým faktom je, že dvojtýždňový pobyt v Tatrách sa mimoriadne vydaril. Po trojročnej prestávke ma opäť privítala náruč tatranskej prírody, tentokrát v letnej podobe. Natešený ako bezdetný pár z Nórska na dieťa z Východnej Európy túžobne očakávam, či aj tentokrát to bude prijatie rovnako vrúcne a srdečné, ako v predchádzajúcich rokoch 2012 i 2014. O tom, ako to celé nakoniec tentoraz dopadlo, sa dočítate na nasledujúcich riadkoch.

Trasa č. 1, streda, 21. jún 2017
Popradské pleso TEŽ – Popradské pleso – Vyšné Kôprovské sedlo – Kôprovský štít – Popradské pleso – Popradské pleso TEŽ
Do Tatier prichádzam v pondelok 19. júna 2017 v podstate so začiatkom kalendárneho leta. Turistické chodníky sú už oficiálne sprístupnené a teda mi nič nebráni nasledovať nesplnené turistické sny. Na úvod a rozohriatie si so spolubývajúcim Aďom dáme výstup na Kôprovský štít. Na tomto štíte som bol naposledy v roku 1999 v bavlnenom tričku, kraťasoch, teniskách a šuštiačke ušitej v Číne osemročnou Chen Liang a na slovenskú burzu pred mestský úrad dovezenou poľským obchodníkom. Je teda najvyšší čas si výstup zopakovať. Ráno sa zo Zrubov na zastávku Popradské pleso prepravíme električkou a odtiaľ už len modrou značkou a po vlastných až do Vyšného Kôprovského sedla. Stúpajúc stále hore postupne minieme Symbolický cintorín, chaty na Popradskom plese a dlhšiu prestávku si doprajeme pri Veľkom Hincovom plese (najväčšie a najhlbšie jazero v slovenskej časti Vysokých Tatier a na Slovensku) v uzávere Mengusovskej doliny. Časť hladiny je ešte pokrytá ľadom. Tu sa začne dvíhať studený vietor, tak rýchlo obliekame bundy, aby sme ich po chvíli šliapania zasa zobliekli. Nič nové, štandardné tatranské počasie. Z Vyšného Kôprovského sedla na Kôprovský štít vedie červená značka a do cca 30 minút sme na vrchole. Kôprovský štít je tak byľku v ústraní návštevnosti v porovnaní s ostatnými turisticky dostupnými štítmi a vrchmi vo Vysokých Tatrách, ako keby v tieni Rysov. Určite neprávom. Už len kvôli faktu, že z vrcholu sú nádherné kruhové výhľady, čo nám bolo i dopriate za veľmi žičlivého počasia.

Trasa č. 2, štvrtok, 22. jún 2017
Tatranská Javorina – Pod Muráňom – Kopské sedlo – Veľké Biele pleso – Chata pri Zelenom plese – Veľká Svišťovka – Skalnaté pleso – Hrebienok – Tatranské Zruby
Keďže výstup na Kôprovský štít sa veľmi vydaril a predpoveď počasia na ďalšie dni vyzerá byť enormne vynikajúca, neváhame ani chvíľu a na druhý deň skoro ráno sedíme v autobuse smerujúcom do Tatranskej Javoriny. Ku mne a Aďovi sa pridá ešte Michal. Ja mám v hlave plán dnešnej túry, Aďo s Michalom majú v ťapkách domácu. Úlohy, zodpovednosti a nevyhnutný proviant sú tým pádom v rovnováhe. Vystúpením z autobusu v Tatranskej Javorine sa končí mobilný presun a začína peší presun modro značkovaným náučným chodníkom Zadné Meďodoly, ktorý vedie malebným prostredím medzi Vysokými a Belianskymi Tatrami, čiastočne Javorovou dolinou a celou dolinou Zadné Meďodoly. Všade naokolo dominuje nádherná zelená farba stromov, lúk, kosodreviny umocnená rozmanitou kvetenou. Cestou máme možnosť zastaviť sa pri desiatich informačných tabulách. Z nich je možné dozvedieť viac o faune a flóre, ale aj o histórii doliny. Náučný chodník končí v Kopskom sedle. Táto časť túry je vhodná i pre rodiny s malými deťmi. Z Kopského sedla pokračujeme červenou značkou ku Chate pri Zelenom plese. Tesne pred chatou zbadám asi tak 20 postáv v takmer rovnakých firemných odevoch. Keď pozriem bližšie, tak zočím na tričkách týchto postáv logo hokejového klubu HC Košice. Chalani pod taktovkou trénerov Milana Jančušku a Jerguša Baču naháňajú kondíciu pred ďalšou sezónou. V pláne majú tak ako aj my výstup/výbeh na Veľkú Svišťovku. S trénermi vnútri v chate prehodíme pár slov o našom národnom športe (nemyslím slovenskú hádzanú). Do sofistikovanejších debát sa radšej nepúšťame, po MS v hokeji 2017 bolo toho povedaného, napísaného, ne/predebatovaného až až… My si na chate doprajeme trochu oddychu, doplníme palivo a smer Veľká Svišťovka. Cesta hore pozostáva zo serpentín a časť výstupovej trasy je zaistená reťazami. O približne hodinu aj niečo stojíme na vrchole, kde sa nám otvárajú podmanivé scenérie okolitých tatranských štítov, či už Kežmarského, Huncovského, Čierneho, Kolového alebo Lomnického spolu so štítmi Belianskych Tatier. Pred nami je ešte zostup do Tatranských Zrubov. Kopneme do vrtule, cestou močíme v Skalnatom plese (rozumej ochladzujeme nohy), na Hrebienku dorazíme zásoby domácej a zhruba o piatej poobede sa izba naplní úchvatným buketom z mojich topánok. Topánky putujú okamžite na balkón a ja do sprchy. Recipročne na konci túry ja mám „v hlave“ trošíčku domácej a chalani „v ťapkách“ príjemné zážitky z plnohodnotne prežitého dňa.

Trasa č. 3, utorok, 27. jún 2017
Bystre pri Zakopanom – Murowanica – Kuźnice – Chata Murowaniec – Zmarzły staw – Zawrat – Svinica – Svinické sedlo – Ľaliové sedlo – Suché sedlo – Kasprov vrch – Murowanica – Bystre pri Zakopanom
Dožičíme si pár dní voľna počas ktorých dumáme čo ďalej. Perspektívna predpoveď počasia do konca júna vo mne nahlodáva myšlienku uskutočniť túry v poľskej časti Tatier. Pri schádzaní z Kôprovského štítu sme si všimli na zastávke TEŽ Popradské pleso ponuku prepravy zo Slovenska do Zakopaneho. Dáme pivo a hlavy dokopy a výsledkom je návrh výstupu na Kasprov vrch (Kasprowy Wierch) z poľskej strany. Súčasne sa ponúknem, že zistím ceny prepravy zo Zrubov do Zakopaneho (cca 120 km ta i späť). Možnou alternatívou je aj spoj z Popradu do Zakopaneho, ale nám časovo absolútne nevyhovuje. Zavolám teda spoločnosti poskytujúcej predmetnú prepravu a dostanem od slovenského podnikateľa takúto ponuku:

1. jednosmerná preprava osobným automobilom (max 4 osoby) cca 80 €. Spiatočná cesta po návrate z túry ďalších 80, čo je spolu 160 €!!! Čakanie nemožné.
2. jednosmerná preprava minibusom (1+8) cca 15-17 €/osoba. Spiatočná cesta detto. Opäť bez čakania.

Slušne sa slovenskému podnikateľovi poďakujem za ponuku a tak v utorok ráno o 0600 hod. štartujem auto. Našim cieľom je Zakopane, ležiace v krajine cestárskej soli na potravinárske účely a prebytku jabĺk. Krajinu ste určite nemali problém identifikovať. Na dnešnú túru som nalomil Kaja a Maja, Aďovi sa nedá zúčastniť. Pôvodný plán zaparkovať auto priamo vo východiskovom bode, na Kuźnici, je nerealizovateľný. Na výjazde z kruhového objazdu je značka zákaz vjazdu. Auto teda parkujeme na najbližšom parkovisku. Tu nás zahorúca odchytáva obsluha parkoviska a berie nám 25 poľských zlotých za celodenné parkovanie. K východiskovému bodu túry a súčasne i dolnej stanici lanovky na Kasprov vrch sa teda musíme dostať po svojich. Existuje tiež možnosť zvozu taxíkmi, ktoré hojne premávajú smer Kuźnice. Prípadne si prenajať koňa s vozom. Majú výnimku zo zákazu vjazdu a klusu súčasne. Svižne prekonáme túto prekážku a ďalšia obsluha, tentokrát informačnej búdky od nás berie 5 poľských zlotých/osoba za vstup to TPN – Tatrzańskieho Parku Narodoweho. No snáď nám už nič nezabráni podniknúť našu plánovanú túru. Nezabránilo. Žlto značkovaným upraveným chodníkom začíname naberať výškové metre. Neponáhľame sa, máme pred sebou celý deň. Žltá sa následne v sedle Przeł. Miedzy Kopami zmení na modrú a privedie nás k chate Murowaniec. Tu nasleduje nevyhnutná prestávka na oddych, jedlo a nápoje. Jedlo máme vlastné, nápoje – pivo za 10 poľských zlotých obstarávame v chate. Úhradu vykonáme prostredníctvom platobnej karty (napr. na „Brnčálke“ takáto možnosť neexistuje). Odtiaľto postupujeme okolo Czarneho Stawu Gasienicoweho a Zmarzłeho Stawu do sedla Zawrat nasledujúc modrú značku. Výstup do sedla Zawrat je úhrnne technicky i kondične náročný, prevažná časť je zaistená reťazami, miestami nájdeme i kramle. Podobný scenár sa opakuje tiež počas výstupu na Svinicu a taktiež pri zostupe do Svinického sedla. Zo Svinice obdivujeme pôvabnosť okolitých tatranských štítov, vrcholov, sediel, plies… Zo Svinického sedla pohodlne prejdeme slovensko-poľským pomedzím až na Kasprov vrch, ktorému dominuje vrcholová stanica lanovky, meteorologická stanica a zástupy ľudí. Svojráznou aktivitou daných ľudí odetých v značkovom oblečení, mokasínach, lakovkách a štekloch je držať v ruke tvarovo nestálu tyčku na konci ktorej je pripevnené obdĺžnikové zariadenie a popritom sa krútiť dokola. Radšej sa tu ani dlho nezdržujeme. Majove kolená majú toho dosť a tak volí zostup použitím lanovky. Jazda dolu – 48 poľských zlotých. Ja s Kajom zbehneme dolu zeleno značkovaným chodníkom. Len tak mimochodom, svahy napravo i naľavo od Kasprovho vrchu orientované na poľskú stranu v zime ponúkajú možnosť lyžovania. Kým zbehneme dolu, Majo objaví slovenskú metódu vstupu do TPN. Ešte pred informačnou búdkou prebrodiť rieku, napojiť sa na turistický chodník a tak sa vyhnúť plateniu 🙂 Naša túra týmto dopísala poslednú kapitolu. Chalani vďaka za dnešný deň. Posledný pohľad späť a na turistickom rozcestníku zbadám: Giewont 3,15 hod…

Trasa č. 4, piatok, 30. jún 2017
Bystre pri Zakopanom – Murowanica – Kuźnice – Hala Kondratowa – Kondracka Przeł. – Giewont – Przeł w Grzybowcu – Pol. Straźyska – Kalatówki – Kuźnice – Murowanica – Bystre pri Zakopanom

V duchu refrénu záložnej verzie slovenskej hymny „žijeme len raz…“ padne definitívne rozhodnutie vystúpiť na 1895 metrov vysoký Giewont. Do zostavy sa vrátil Aďo a pribudol Jozef. V tejto trojčlennej zostave sa vydávame opäť na severnú stranu najmenších veľhôr sveta. Ako ste sa už určite dovtípili, našim cieľom je Giewont, považovaný za jeden zo symbolov Poľska, vďaka čomu niekedy býva prirovnávaný k slovenskému Kriváňu. Vrch je obľúbeným turistickým cieľom. V piatok skoro ráno teda absolvujeme tú istú procedúru ako v utorok. Presun vlastným automobilom do Poľska, zaparkovať, uhradiť parkovné a vstup do TPN v ďalšej info búdke. Nezabudnúť na štartovací frťan nech je nám veselšie. Modrá značka nás sprevádza lúkou, lesom a kosodrevinou až do sedla Kondracka Przeł, cestou v krátkosti spočinieme na Hale Kondratowej. Zo spomínaného sedla na vrchol je to skutočne na skok. Lenže ako som spomenul, vrch je obľúbeným turistickým cieľom, súčasne je tu niekoľko miest vybavených reťazami a výsledkom je spomalenie výstupu. Našťastie Poliaci pohli rozumom a tak na vrch vedie jedna cesta hore a zostup je vedený inou cestou. Taký malý praktický okruh. Odmenou na vrchole je za náprstok domácej a pitoreskné okolité i vzdialenejšie kopce, vrchy i skalné bralá. Ešte foto, dokonca sme pri vrcholovom kríži sami, a pred nami už je len zostup. Červeno značkovaným chodníkom na Polanu Straźysku, odtiaľ sledujúc čiernu značku až na Kalatowki a naostatok modrou späť na Kuźnice. Prevažná časť zostupu je vedená príma lesným chodníkom, občas pod nohami nachádzame balvany, ale poukladané. V priebehu zostupu, zrovna na týchto balvanoch, šmykľavých, zmočených horskou bystrinou, idúc oproti nám zbadáme finalistov súťaže „rodičia roka“. Otec v sandáloch hrdo na pleciach nesie cca ročné dieťa, mater, výrazne potetovaná, sa trepoce smerom hore s kočíkom v rukách. Škoda, že som bol hnilý a neodfotil tento skvostný okamih rodinnej idylky. Miesto listovania v katalógoch tetovaní si pani matka mohla radšej niečo prečítať o pobyte v horách.

Tak ako každá powerpoint-ová prezentácia projektu musí mať svoj záver, teda aj slovo na záver by sa patrilo ohľadne môjho pobytu v Tatrách. Jednak si dovolím zhodnotiť, že dvojtýždňový pobyt skutočne stál za to. Tatry som si užil po stránke turistickej, spoznal nových ľudí, zregeneroval telo i myseľ. Chalanom takisto ďakujem, že tatranské chodníky a štíty som nemusel brázdiť sám. Dvojak pozitívne vnímam zrekonštruovaný hotel Lomnica v Tatranskej Lomnici. Trojak však vyslovím určitú obavu, aby Slováci nezačali častejšie jazdiť do poľskej časti Tatier. Po ukončení túr sme si mohli všimnúť, že na poľskej strane Tatier „to žije“. Vôňa grilovaných rýb a iných národných špecialít z terás reštaurácií, lacnejšie prepravné služby, infraštruktúra budovaná mimo národného parku, prívetivá obsluha, prechádzky ľudí, atrakcie pre deti… Starý Smokovec nás pri návrate privítal takmer prázdnotou, poslední turisti sa posilňujú pri stánkoch ponúkajúc rýdzo slovenské špeciality ako napríklad burger, pizza, hranolky…

Tatranské leto 2017 v číslach:
Stúpanie celkom: 5589 m
Klesanie celkom: 5579 m
Prejdená vzdialenosť: 92,4 km
Celkový čas: 34 hod.
Najvyšší bod: Kôprovský štít – 2363 m

FOTOGALÉRIA K PODUJATIU

Trackback URI | Kanál RSS