Zimné prechody slovenskou prírodou

Zelená : Telgárt – Pod hoľou – Kráľova skala – Kráľova hoľa
Červená : Údolné pasienky horné – Údolné pasienky dolné – Telgárt

Po týždni zabíjania času v otravnej inštitúcii zvanej fabrika, môžeme opäť oprášiť snežnice, uvariť čaj, nachystať pár žemlí a s priateľmi vyraziť do našej krásnej a milovanej prírody. Tentokrát je to Kráľova hoľa.

Čau panáčik, nepôjdeš v sobotu na Kráľovu hoľu?
A vieš, že by to šlo?
OK, ešte ti zavolám.

Servus zajačik, máš na sobotu ešte voľné miesto?
Jasné, niečo sa ešte v treťom aute nájde.
Tak fajn, uvidíme sa v sobotu.
OK.

A STÁLE PRŠÍ

Veru, po pár telefonátoch sa počet rekreantov ustálil na čísle 22. Tie moje chudiatka sú nepoučiteľné a opäť netušia, na čo sa dali nahovoriť. Predpoveď počasie nám ako vždy praje. Hlásia krásne a slnečné počasie s teplotami pod bodom mrazu, takže výhľady budú dokonalé. TRT MAKOVÝ. Od začiatku týždňa nám rosničky ničia nervy (od teraz sú to u mňa už iba škaredé ropuchy) a strašia nejakými bubákmi mrakmi, z ktorých bude k zemi prúdiť voda vo všetkých svojich skupenstvách. K tomu všade biela stena a „príjemný“ 100 km vetrík. Taký akurátny, aby človeka trochu učesalo. Stretávka je už tradične v Prievidzi. Keď sme konečne kompletní, vyrážame. Prší. Prejdeme Zvolen a B. Bystricu a stále prší. Prejdeme Brezno a Heľpu a stále prší. Prichádzame do Telgártu a stále prš.., ale čo to, sneží. Radšej budem šľapať celý deň v snehu, ako hodinu v daždi.

Nástup na túru som zvolil z Telgártu a to preto, že sa Kráľovka dá krásne zokruhovať. Že vraj krásne. Ale o tom neskôr. Tak teda v Telgárte sa dáme zelenou. Radšej prudko a rýchlo hore kopcom a potom radšej dlhšie a plynulejšie dole kopcom. Odchádzame od áut dúfajúc, že o pár hodín si ich nájdeme v poriadku. Veď je to tu samí Róm (oni sami sebe hovoria cigáni). Tak ešte raz, zelená. Začíname pri kostole, z ktorého práve vychádzajú načančané bábušky. Aj v dnešnej dobe ich tu stretneš v kroji i za bežného dňa, idúc z obchodu, s chlebíkom a litrom mlieka, chystať obed pre svojho deduška. Tak ešte raz zelená. Od kostola vedľa cintorína začneme celkom zostra, do kopca. Je ešte ráno, takže pod nohami máme čistý ľad. Samozrejme vibrama nedrží a platí dva kroky vpred a jeden vzad. Vydriapeme sa kĺzačkou hore a dostaneme sa na lúčku. Snehu pribúda, tak sme radi, že sme hneď v lese. O pár minút prichádzame na príjemnú zvážnicu. Niektorí úchyláci dávame snežnice. Hlavne kvôli eskalátoru na päte (kus drôtu na snežnici, ktorý zabezpečí, že po nastavení máte v stúpaní podopretú pätu a vy stúpate ako po schodoch a vaše lýtka nedostávajú toľko zabrať). Cez zimu sa stali snežnice náš fetiš. Ideme vpredu a prešľapávame stopu. Dostávame sa na ďalšiu zvážnicu. Prejdeme len 50m a značka je v ťahu. Tam, kde mali byť značky, sú kmene stromov od sneženia celé biele, alebo stromy nie sú vôbec. Následok víchrice. Ako ďalej? Dávame sa vľavo a predierajúc sa polomom, smerujeme ku Kráľovej skale. Kosodrevina strieda húštiny stromov. Je nám jasné, že už dávno nejdeme po značke. My sme však veľkí horali a takáto situácia nás nemôže zaskočiť a hlavne odradiť. Vyťahujeme buzolu a mapu. Rýchlo sa zorientujeme a zhodnocujeme situáciu. Podľa mapy musíme prejsť cez Kráľovu skalu. Ísť späť kosodrevinou, prepadávať sa hlboko do nej a potom, ak konečne nájdeme chodník, ísť zase hore, nemá zmysel. Hlavne keď nevieme, v akom stave je chodník vyššie. Tak radšej volíme cestu menšieho zla a mierime priamo ku skale, i keď je to nesmierne namáhavé. Prepadávame sa po pás do kosky a konáre nám masírujú rozkrok. Toľká rozkoš. Ivko ide vpredu a hľadá schodnú cestu. Ivko je taký gymnastický typ, takže so snežnicami na nohách akoby plával po kosodrevina. O chvíľu ho už nevidieť a ostávajú po ňom iba stopy v snehu. A keďže fúka silný vietor, jeho stopy hneď miznú. Niekoľkokrát skúšam, keď ho zahliadnem, naňho zakričať, ale vietor unáša môj krik opačným smerom. Ivko stúpa do skaly a až keď sa začne obliekať, dobieham ho a kričím naňho, aby toľko neletel, lebo vietor za ním hladí stopy. Konečne ma počuje a odteraz ho mám tesne pred sebou. Hmla na chvíľu ustupuje a vľavo v doline zbadáme náznak cesty. Milí rekreanti chcú zísť dole, na ňu. Padavky. My s Ivkom vieme, že sme skoro na skale a niekde tu musí byť smerovník. Ivko opäť kúsok odbehne a hneď na nás volá. Našiel ho. Je hneď za rohom. Od nalepeného snehu je tak krásny. Možno aj preto, že je tu zelená. Mordovaním v koske sme stratili viac ako hodinu. Už sme mali byť na Kráľovke. Hneď sa obliekame, čo je v tomto vetre vážny problém. Ak by mi vetrovka vyletela z ruky, môžem sa s ňou rozlúčiť. Už ju viac nenájdem.

OTÁČAME

Tak konečne sme na chodníku. Teraz by to už malo byť všetko OK. Ach tie Murphyho zákony. Platia dokonale vždy a všade. Takže, keď si myslíš, že je už všetko OK, všetko sa posere. V tej hmle vidíme veľký prd a chodník, ktorý by mal ísť kosodrevinou, zmizol s prvým metrom snehu. Po krátkej porade je jasné, že pre tentokrát je Kráľova skala konečná. Nemá zmysel pokúšať osud. Ak by sme aj pokračovali ďalej a dostali sa až na Kráľovku, späť do Telgártu by sme prišli určite už po tme. A keďže nás ešte čaká dlhá cesta domov, otáčame a po vlastných stopách smerujeme späť do civilizácie. Až keď sa dostaneme späť na zvážnicu, kde sme pred pár hodinami o trochu vyššie stratili značku, môžme sa konečne naobedovať. Baby idú ešte medveďom otrčiť holé rite. Tí šťastlivci, ktorí môžu, vydezinfikujú svoje vnútorné ja a už nekoordinovane zchádzame k autám. Pevne verím, že sú tam. Prítomnosť kostola a cintorína asi pomohla, pretože autá sú na podiv v poriadku. Prichádzajú poslední a zisťujem, že sme ten ľadový padák zliezli všetci bez ujmy na zdraví.

Dnes nám príroda dala po hube. Zažili sme jej odvrátenú tvár, ktorá sa nám ale vôbec nepáčila. S pokorou sme však prijali jej varovanie a zdvihnutý hroziaci prst si budeme neustále pripomínať. Napríklad už najbližšiu sobotu vo Veľkej Fatre. Konkrétne pri výstupe na Krížnu.

PS

Týmto sa chcem ospravedlniť všetkým milovníkom prírody, že sme sa v národnom parku pohybovali mimo značky. Najprv to bolo neúmyselné a potom nevyhnutné.

FOTOGALÉRIA K PODUJATIU

‚

HORÁM ZDAR A ZRANENIAM POKOJ!