Predpoveď príjemného počasia, pondelkové voľno a prebytok konzumu vo mne i v hlave mojej sestry prebudilo myšlienku výstupu na Kľak, nachádzajúceho sa v pohorí Malá Fatra. Trasu začíname ráno o 06:30 na autobusovej zastávke v Považskej Bystrici, približne o 40 minút prichádzame do Rajca. Spoj do Fačkovského sedla, odkiaľ plánujme výstup, odchádza až o 08:30 a tak si čakanie krátime raňajkami na námestí v Rajci. Neďaleko od nás zbadáme penzión, ktorý síce otváral až o ôsmej, ale príjemná obsluha nám dovolila vojsť a hneď si na to, aby nám vyšiel výstup, pripíjame hruškovicou.

Bus do Fačkovského sedla /792 m.n.m./ mal meškanie asi 30 minút, takže výstup zahajujeme presne o 09:30. Cesta od parkoviska, postupne sa zapĺňajúceho autami, vedie lúkou k lesu. Tempo máme pohodové, veď nie sme na pretekoch WRC s dôslednými časovými kontrolami. Prvé metre v lese sú ešte fajn, postupne sa však podlažie mení z typickej lesnej cestičky na rozbahnenú so snehom premiešanú kašu. Stúpanie začína byť strmšie, nastupujú prvé serpentínky. Ideme opatrnejšie, pretože nám občas „ujde“ noha do šmyku. Po zvládnutí tohto úseku nás čaká nenáročná časť do Reváňského sedla /1184 m.n.m./. Sem nám to trvá približne hodinu. Tu si dávame kratšiu prestávku, kochajúc sa pohľadom na okolité vrcholy, ktoré okamžite zachytávam na kartu fotoaparátu. Mnou sestre sľubovaný výhľad až na Tatry sa nekoná, mraky sú proti. Občas sa aspoň ukážu vrcholce Borišova, Ploskej, Ostredku…

Na vrchol Kľaku vedie zo sedla nenáročné stúpanie prevažne lesom. Stretávame skupinky turistov smerujúcich hore i dole. Počasie je stále príjemné, občas zafúka studenší vietor. Po približne polhodinke vychádzame z lesa a pred sebou vidíme vrchol. Z tohto miesta je to naozaj už len kúsok a tak po piatich minútach stojíme na vrchole. O Kľaku je známe, že je to výhľadový vrchol a toto označenie mu naozaj pasuje. Odmenou za výstup sú nádherné pohľady, vidíme jednotlivé pohoria, pohľady nám padnú na bližšie i vzdialenejšie dedinky či mestá. Samozrejme, pribúdajú ďalšie zábery.

Po zjedení a vypití zásob sa rozhodujeme pre zostup. V Reváňskom sedle padne voľba na vyhnutie sa blatistým serpentínam ich obídením krajom lesa cez vrch Reváň /1200 m.n.m./s neskorším napojením sa na žltú značku, po ktorej sme aj vyšli hore. Zostup je takisto bezproblémový a tak po zhruba hodine aj štvrť sa opäť nachádzame na parkovisku, odkiaľ začal náš výstup. Keďže do odchodu autobusu je ešte ďaleko, čas si krátime v blízkom salaši KĽAK. Ako? O tom ticho svedčia záverečné fotografie, ktoré si môžete prezrieť v našej web galérii.

FOTOGALÉRIA K PODUJATIU

‚

HORÁM ZDAR!