Už dlhšiu dobu sme rozmýšľali, čo budeme robiť počas voľného dňa – sviatku SNP. Nakoniec sme sa rozhodli pre celodennú túru v blízkom okolí Bratislavy, keďže tam aj pracujeme. Zvolili sme si trasu Červený kameň – Kamzík.

Ľuboš, Miška a ja sme sa stretli na autobusovej stanici Mlynské Nivy a 6:20 sme vyrazili autobusom smer Pezinok-Modra-Častá, kde sme vystúpili. V Rači k nám pristúpila dlhoročná kamarátka Inga, ktorej sa tento rok podarilo zdolať Elbrus a v Modre-Harmónii pristúpil Ľubošov kolega z práce Vlasto. Z obce Častá sme už konečne po vlastných vyrazili po hodine v preplnenom autobuse.

Bolo asi 7:30 a po 15 minútach sme míňali krásny hrad Červený kameň. Dole kopcom sme sa dostali do hornej časti obce Píla, prešli sme okolo rekreačného zariadenia NR SR Papiernička a po modrej značke sme dorazili k Zochovej chate. Odtiaľto po chvíli odpočinku sme po žltej značke smerovali na Čermák. Po ceste sme videli v ohrade aj krásne kone, Miška nevydržala a jedného začala kŕmiť trávou, keďže má koníky rada. Tu neďaleko od studničky s pitnou vodou sa od nás oddelil Vlastík, ktorý nás psychicky a kolegiálne podporil a sprevádzal. Ďakujeme!

Na Čermáku, ktorý je križovatkou viacerých ciest sme pokračovali už po červenej, ktorou je známa turistická trasa E8 – Štefánikova magistrála. Asi po štyridsiatich minútach od Čermáka nás čakal jeden z nie veľa kopcov, ktoré je potrebné vystúpať, Čertov kopec 751,8 m., hoci sa nejde priamo na vrchol. Ďalej sme po hrebeni prešli na Čmelok 709m., potom nasledovalo klesanie na Pezinskú Babu 527 m.

Tu sme sa naobedovali. Počasie sa trošku zhoršilo, začalo popŕchať. Našťastie 90 percent trasy vedie cez les, tak pre nás dážď bol len príjemným osviežením : . Ďalej nasledovalo opäť stúpanie a po dvoch hodinách sme sa dostali na Vrch Somár 649 m. Dostali sme sa do druhej polovice našej túry. Za Salašom, ktorý križuje „asfaltka“ zo Svätého Jura sme si dali opäť pauzu na jednej z besiedok, ktorých bolo po ceste viac. Dobrá nálada a optimizmus aj napriek počasiu nás nemienili opustiť. Po hodine sme sa dostali k Bielemu krížu, kde sme obdivovali divé prasiatká, chované v ohrade s veľkým výbehom. Kvičali a čakali, že im niečo hodíme pod zub. Ale márne, lebo čas neúprosne letel a my sme museli pokračovať ďalej, ak sme chceli doraziť za svetla. Potom nastal aspoň pre mňa najťažší úsek – viac ako hodinu sme kráčali po „asfaltke“. Tá bola až po Spariská a odtiaľto už po lesnom chodníku približne tiež za jednu hodinu sme skutočne už len zotrvačnosťou dorazili na Kamzík – bolo okolo 18:30 h.

Unavení, ale šťastní sme sa prezliekli, navečerali, zohriali a po perfektnom posedení a oddychu sme prešli – už po tme asi 1,5 km k zastávke trolejbusu a ním do mesta, kde sme sa rozišli. Som rád, že počas voľného dňa som nesedel doma, ale so svojimi priateľmi INGOU, MIŠKOU, ĽUBOŠOM A VLASTÍKOM som strávil skvelý deň v prírode a zároveň urobil niečo pre svoje zdravie a kondíciu. Zúčastnením ďakujem a teším sa na ďalšiu určite vydarenú spoločnú akciu akou bola táto!

FOTOGALÉRIA K PODUJATIU

‚

HORÁM ZDAR!