jún 11 2015
Legenda
Dionýz Kuráň (* 16. marec 1971, Považská Bystrica – † 22. december 2012, Malý Kežmarský štít) bol slovenský horolezec a dlhoročný slovenský reprezentant v tomto športe. Takto Vám odpovie wikipédia, keď sa jej na Dina Kuráňa opýtate. Osobne som ho nepoznal a ani nikdy nestretol, ale jeho meno a najmä odkaz ktorý zanechal na skalách, v mysliach a pamäti lezcov a horolezcov, skrátka v histórii slovenského lezenia cítim veľmi výrazne. Dino bol a stále je pojem. Zanechal za sebou hlbokú brázdu v podobe množstva prelezov a preistených ciest. Ak ste niekedy liezli cestu od Dina, asi dáte za pravdu ďalšiemu z citátov, ktorý som si od wiki požičal: „Jeho cesty sa stali známe nielen tvrdou klasifikáciou, ale aj psychickou náročnosťou s minimom istení.“ Vyliezť niektorý z jeho počinov som si predsavzal už dávnejšie, ale až v momente, keď som na jar vyliezol svoj prvý 7A boulder (zodpovedá 8 UIAA, resp. niečo viac) som si povedal, že nadišiel ten správny čas vyskúšať Dinovu krásnu 7+ku na Priedhorí. Jej názov je veľmi výstižný a pristane ceste i jej autorovi: Legenda
Cesta sa nachádza v sektore Kopyto, ktorý nie je medzi lezcami príliš populárny, nakoľko cesty sú pomerne tvrdo klasifikované a výrazný previs v strede Kopyta býva často vlhký a zatečený. Pri 26 stupňoch v tieni a totálnom pekle na slnku je však práve tento sektor na Priedhorí, spoločne aj so susednou Podkovou, ideálnym miestom na lezecké radovánky. Prakticky celý deň sa tu drží chládok a relatívne príjemná teplota. Chyty v ceste Legenda sú výrazné a pomerne hlboké, takže slabé trenie určite nie je prekážkou (maximálne tak výhovorkou). Nástup do cesty predstavuje pár metrov ľahkého lezenia po predskalke a ocitnete sa priamo v jame legendovej.
Pod previsom sa cvaká prvý borhák a v podstate aj druhý, ktorý je kúsok nad ním. No a potom začína celá zábava. V ceste sú krásne dlhé silové kroky. Ak by bol previs posadený priamo na zemi a nebol by odvŕtaný, určite by sa jednalo o 5 hviezdičkový boulder. Vzdialenosť od zeme a cvakanie istení ceste nič neberie, naopak ju pekne okorení. Zrejme existuje viacero „programov“ ako túto cestu liezť, ja som si vybral dlhý náčah do dobrej diery, z ktorej som potom cvakal tretie istenie.
Tu sa po zapnutí istenia netreba moc dlho zdržiavať. Upratať nohy, prichytiť bočák na pravú ruku a hop výšvih hore do síce dobrého, ale naozaj doooosť vzdialeného chytu. Nižší si tu budú možno musieť trochu poskočiť, alebo nájsť trochu vyššie nohy, prípadne iný program. Pri preleze som vďaka &rejovej dobrej rade vyriešil posledný obtiažny krok do madla ľavou rukou takmer staticky a s rezervou. V pokusoch to ale zďaleka tak na pohodu nebolo. Lietal som vzduchom noha-nenoha a trošku si aj zakampusoval.
Po výleze z previsu už je zbytok cesty skôr formalitou, ako lezením. Variant, ktorý je podľa Dina o štvrť stupňa ťažší ako originálna verzia cesty, neuhýba nad tretím istením doľava a dobrých madiel, ale vedie priamo cez malú lištu hore.
Cesta mi zobrala tri pokusy. Kľúčom bolo nájsť ideálne stupy a uloženie nôh v jednotlivých krokoch. Legenda je krásna na pohľad aj na polez. Vrelo všetkým záujemcom odporúčam. Klasa sedí: 7+
FOTOGALÉRIA K PODUJATIU
HORÁM ZDAR!
