Ak aj ty patríš k ľuďom, ktorí majú radi prírodu, k ľuďom, čo sa v zhone pracovného týždňa tešia na voľný víkend, keď budú môcť s dobrou partiou vyraziť do hôr načerpať energiu, alebo len sem tam zablúdiš do lesov nadýchať sa neelktronického smogu, mal si už tú možnosť pobadať stopy civilizácie, podpis ľudstva na prírodu, odpadky. Niekde vo väčšej miere, niekde len v podobe obalov z dojedenej desiaty. Žiaľ aj to patrí k obrazu našej doby.
A tak sme sa ako členovia malého občianskeho združenia rozhodli, že od prírody budeme nie len brať, ale sa aj o ňu starať a zachovávať ju.
V prípade, že sa rozhodneš a venuješ nám 2% z tvojich daní, práve tieto budú použité na financovanie podobnej akcie ako bola naša prvotina, čistenie Roháčskej doliny.
Vybrali sme si dátum 3. septembra 2010, keď už majú Roháče svoju turistickú sezónu za sebou. Neodradilo nás ani upršané ráno. V takmer kompletnom nasadení HIKERS členov (bodaj by každá organizovaná akcia mala takú účasť) a pár rodinných sympatizantov, sme vyrazili o siedmej ráno zo Zuberca, z nášho obľúbeného „základného tábora“ Villa Laura smerom k Ťatliakovej chate. Samozrejme prepravné tátoše sme odparkovali na parkovisku pod Šindľovcom. Pri chate nás privítal vopred oslovený zamestnanec Štátnych lesov TANAP. Po stručnom príhovore nám v mene TANAP-u poďakoval za ochotu a rozdal nám vrecia na „nezberné suroviny“. Na nás bolo už len ich naplniť a uložiť na vopred dohodnuté miesto, prístrešok na Adamculi. Odvoz vriec už zabezpečili Štátne lesy.
Po organizačných pokynoch nášho predsedu sme sa rozdelili do troch skupín. Prvá, v domácich kruhoch nazývaná wellness skupina mala za úlohu vyčistiť okolie Ťatliakovej chaty, plesa a okolie asfaltovej cesty smerom ku križovatke k Roháčskemu vodopádu.
Druhá, „vysokohorská“ skupina mala v pláne okolie turistického chodníka do Smutného sedla. Tretia, najpočetnejšia, skupina vyrazila na trasu okolo Roháčskych plies, k Roháčskym vodopádom, až po križovatku, miesto prieniku s prvou skupinou.
Túto trasu sme uprednostnili preto, že je jednou z najobľúbenejších a v letnej sezóne sa na nej podpíšu stovky párov nôh denne. No a poniektorí majitelia týchto párov nôh sa po sebe snažia za každú cenu tam aj niečo zanechať. Či už len obyčajný špak po vyfajčenej cigaretke, obal z práve dojedenej napolitanky, plechovku z poľského piva, popr. plienočku čerstvo „vypapaného“ dieťatka.
Všetci aktivisti sa do práce pustili s veľkou húževnatosťou, až sme sa o seba miestami potkýnali. Nakoniec sa druhá a tretia skupina spojili, pretože snehová prikrývka rozveselila Smutnú dolinu a prekryla tak chodník do sedla, so všetkými prekvapeniami, čo po sebe nezbední turisti zanechali. Počas našej brigády počasie nebolo najideálnejšie, ale aj tak sme stretli pár turistov, ktorí nám venovali obdivné pohľady, niekedy úsmev a občas aj ústnu pochvalu, čo zahriala na duši.
Akciu sme úspešne ukončili tesne popoludní s výsledkom osem spolyplných, spolyprázdnych vriec. Či je to úspech, je už relatívne, no pocit z dobre vykonanej práce je reálny.
Táto naša ekoakcia je možnože len kvapkou v mori, ale tie predsa tvoria oceán….

FOTOGALÉRIA K PODUJATIU

HORÁM ZDAR!

Trackback URI | Kanál RSS