Trasa cez Rusko lemuje veľké mestá, ktorým je napr. Rostov na Done, kde som pochopil, aké boje sa tu zvádzali o brehy tohto veľtoku cez druhú svetovú vojnu. Tiež som pochopil, čo je to veľtok (Don), pri ktorom by náš Dunaj vyzeral ako potôčik. Pokračovali sme ešte cez mesto Mineraľnyje vody, ktoré je tiež jedno z tých „menších miest“ s letiskom, kde sa dá dopraviť letecky z Viedne s medzi pristátím v Moskve pri ceste na Kaukaz. V tomto meste sú snáď najväčšie trhy, aké som kedy videl, kde zoženiete od špendlíka až po nákladné auto úplne všetko. Potom Vás čaká ešte mesto Baksan so známym kruháčom, kde sú naši známi policajti a potom už nasleduje pre našinca nekonečná 120 km dlhá dolina Baksan. Oblasť, kde sme smerovali je súčasťou Kabardinsko-Balkarskej republiky, ktorá tvorí súčasť Ruskej federácie a konkrétne je to elbruskij rajón (niečo ako náš samosprávny kraj). Príjazd do tejto oblasti centrálneho Kaukazu je veľkolepý máte pocit, že ste v Himalájách. Biele štíty kaukazských velikánov presahujúcich vysoko cez 3.000 m.n.m. Vám vyrážajú dych. Pri prejazde dolinou Baksan môžete vidieť pozostatky sovietskej éry socializmu. Sú tu veľké fabriky na silu vtesnané do lona tejto prírody, ktoré sú dnes už schátrané. V Tyrnauze je impozantnou obrovská socha vodcu Lenina, ktorá dnes slúži ako detská preliezka pre deti, no pred pár rokmi bola iste nedotknuteľným pamätníkom. V týchto mestečkách sú vybudované veľké sídliská, ktoré sú však schátrané a pripomínajú náš známy Luník IX. Cestu dolinou lemujú kasárne vojenských pohraničných útvarov, ktoré Vám pripomínajú, že sa nachádzate v blízkosti hraníc. Mnohé hliadky, strážne stanovištia v doline i vyššie položené prezrádzajú nie práve najlepšie vzťahy Ruska so svojimi susedmi.

Po 2 a pol dňovej ceste sme dorazili do miesta určenia. Podľa Maťa je to absolútny rekord pri pozemnej forme dopravy. Vďaka patrila najmä Maťovi, ktorý šoféroval tri noci s jedným nocľahom. Ubytovaní sme boli na Šelde – turbáza, ktorá tvorí súčasť komplexu Edelvajs, ležiaci v doline Adylsu, v blízkosti derevne – dediny Elbrus. Táto oblasť tvorí súčasť národného parku Prielbrusie a je vzdialená len 3 km od hraníc s Gruzínskom. Blízko našej turbázy je tiež letné sídlo prezidenta Kabardinsko-Balkarskej republiky a tiež sídlo horskej služby – spasateľov. Po príchode do cieľového miesta sme sa museli prostredníctvom nášho ubytovateľa zaregistrovať na OVIR-e, tzn. vybaviť tzv. kartinku pribitia – 150 rubľov/os – povinnú registráciu na miestnej polícii tak, aby polícia mala prehľad o pohybe cudzincov. Je to v podstate ďalšie obmedzenie limitujúce Váš pohyb po Rusku v prípade, ak by ste sa napr. rozhodli navštíviť v tejto krajine inú destináciu než tú, na ktorú máte registráciu, a tzv. vaučer – pozývací list z ruskej strany. Registrácia musí byť vykonaná do troch pracovných dní v opačnom prípade Vám hrozí štraf – pokuta až 3.000 rubľov za osobu. Turbáza šelda, kde nás ubytovali naši hostitelia má polohu približne 2 km nad obcou Elbrus v nadmorskej výške cca 2.200 m.n.m. Je to veľký komplex, ktorý je najmä v lete plne obsadený s možnosťou stravovania – polpenzie a cca 50 m od hlavnej budovy je šašlikáreň. Samotná hlavná budova má tri poschodia s dvomi spoločenskými miestnosťami, s veľkou jedálňou, pripomínajúcou tie naše školské a s 2-5 posteľovými izbami. Ubytovací štandard je na ruské pomery na slušnej úrovni, v porovnaní s naším je asi na úrovni štandardne zariadenej ubytovne. Naši ubytovatelia Aschat a Magomet, ako už z ich mien vyplýva nie sú Rusi, ale sú moslimského pôvodu. Všeobecne v tejto oblasti Kaukazu žije po boku niekoľko národov a národností (rusi, moslimovia, kabardinci, čerkési, čečenci, gruzínci a pod.). Pristavím sa pri kabardincoch, tzn. pôvodných obyvateľoch Kaukazu, ktorých nasilu vysídlil Stalin na Sibír. Je to národ, ktorý zrejme za históriu svojej existencie dosť podstúpil. Oblasť je napriek zmiešanému obyvateľstvu a ich rozličnému vierovyznaniu pokojná a bezpečná. Pre zaujímavosť cestu na Kaukaz lemujú moslimské mešity, no i pravoslávne kostolíky.

Prvý deň po príjazde sme venovali prieskumu oblasti a drobným nákupom v magazínoch – obchodoch a výmene peňazí. Čo sa týka obchodov, ceny v nich sú len o niečo málo nižšie, resp. rovnaké ako u nás. Snáď len niektoré komodity sú lacnejšie, ako napr. vodka stojí od 40 rubľov (36 Sk). Ešte pre informáciu, kurz sa v čase nášho pôsobenia v Rusku pohyboval na úrovni 1 rubeľ = 0,90 Sk. Mýty o lacnom Rusku už dávno nie sú platné. Treba si uvedomiť, že sa pohybujete v turistických a lyžiarskych strediskách, ktoré navštevuje ruská bohatšia vrstva obyvateľov. Ceny v restoránoch (šašlikárňach) sa obdobne pohybujú na úrovni cien v našich reštauráciách, polievka – sup boršč = 50 r, šašlík = 120 – 180 r v závislosti či je bravčový, z baraniny alebo jesetera, chičiny = 60 – 80 r – placky plnené syrom alebo mäsom, pivo = 25 – 50 r, 0,5 l coca coly = 30 r, čaj = 30 r apod. Všeobecne si však myslím, že stojí za to ochutnať miestne špeciality (napr. špeciálny čaj s oblepichoj) a nevoziť kvantum jedla zo Slovenska. Moje náklady na jeden deň pobytu sa pohybovali na úrovni cca. 300 Sk, v prevažnej miere na stravu. Keď už spomínam peniaze, ešte niekoľko mojich rád. V cieľovej oblasti sa peniaze dajú zmeniť, napr. v hoteli Čeget. Zo Slovenska je vhodné vziať USD alebo EUR. Pri menení uvedených mien na Slovensku si dajte pozor, aby ste mali čo najmenšie menovité bankovky, ale hlavne, aby neboli poškodené, popísané, či roztrhnuté. Mne osobne neakceptovali vo vyššie uvedenej zmenárni 50 USD, hoci neboli poškodené len mali trochu iný odtieň farby, zrejme používaním. Osobne by som skôr uprednostnil EUR, ktoré už Rusi začali bez problémov akceptovať. V cieľovej oblasti som tiež videl dva bankomaty, no je možné polemizovať o zaručení ich funkčnosti a najmä bezpečnosti. Z tohto dôvodu by som uprednostnil predzásobiť sa hotovosťou a tú si rozdeliť do viacerých miest batožiny pre prípad straty alebo krádeže. Čo sa týka nákupu suvenírov máte možnosť širokého výberu originálnych ručných výrobkov miestnych obyvateľov, najmä žien (baranice, papuče, svetre, vesty, čiapky, tričká, vázy, obrazy, poháre i CD či DVD s miestnou tradičnou hudbou). Pri nákupoch sa netreba orientovať na pôvodnú cenu, ale treba sa zjednávať vždy vyjednáte tovar lacnejšie. Ďalej chcem upozorniť, že na každej i menšej počte – pošte je pripojenie na internet, akurát klávesnica na počítači je v azbuke i v latinke. Hodina surfovania na internete stála približne 30 r. Čo sa týka mobilnej komunikácie nie je žiadny problém s dostupnosťou signálu. Pre informáciu uvádzam ceny mobilného operátora Orange za predpokladu paušálu. V Rusku sa Vám mobil pripája na ruských operátorov – Megafon a MTS, obaja sú zmluvní partneri s našim Orangeom. Ceny sú nasledovné – volanie do SR (117,80 Sk), prijatie hovoru zo SR (28,40 Sk), odoslanie SMS do SR (11,80 Sk) a odoslanie MMS na mobil Orange do SR (10,70 Sk). Volacím intervalom je 1 minúta. Pre informáciu spomeniem mobilnú komunikáciu na území Ukrajiny. Mobil sa vám pripája na operátora Kyivstar, ktorý je zmluvným partnerom s Orangeom. Ceny sú nasledovné – volanie do SR (82,10 Sk), prijatie hovoru zo SR (28,40 Sk), odoslanie SMS do SR (11,80 Sk) a odoslanie MMS na mobil Orange do SR (10,70 Sk). Volacím intervalom je 1 minúta.

Stránky: 1 2 3 4