Tím Hikers

Kalendár podujatí

Návštevná kniha

Tím Hikers
Kalendár podujatí
Návštevná kniha

Niekoľko slov o nás, o našom vzťahu a postoji k horám.

V tejto časti môžete nájsť pripravované podujatia jednotlivými členmi nášho tímu.

Ak by ste nám chceli len tak niečo všeobecné odkázať, môžete učiniť tu.

júl 28 2008

Expedícia Elbrus 2008

Autor

Večer sa venujeme premietaniu fotografií a videozáznamov. Vonku začalo pršať. Žeby sa Kaukaz chcel s nami rozlúčiť slzami? Ešte máme pred sebou jeden deň v náručí jeho majestátnosti. Ten zajtrajší. Prvý krát sa prebúdzame do zamračeného dňa. Podľa predpovede počasia sú hlásené prehánky. Podľa predpovede Maťa, je hlásený trek jednou z najkrajších dolín Kaukazu. Dolinou Adyl-su. Je síce zaračené, no neprší a je pomerne teplo. Zbalíme do batohy, pribalíme dajakú membránu a hajde za dobrodružstvom. Dnes žiadny bus, pekne pešo od turbázy až po Zelenuju gastinicu – cieľ nášho dnešného snaženia sa. Najskôr cesta vedie po zvážnici. Pohodička. Popri ceste sa nachádzajú nie veľké skalné útvary – cvičné lezecké steny. Asi po hodine prichádzame k miestnej atrakcii – funkčnému delu, ktoré údajne slúži na odstreľovanie lavín. Troška sa zabávame, hlavne chlapci skúmajú, točia hlavňou, mieria, zacieľujú – no, radosť pozrieť na tú ich radosť :-))) Po ďalšej hodinke prichádzame k objektu moskovskej technickej univerzity, ktorý slúži na relaxačno – učebné účely. Prechádzame okolo, po moste cez rieku Adyl-su. Tu už začína mierne mrholiť. Dostávame sa k prístrešku, uprostred lesa. Dážď silnie a tak sa Maťo – rukavaditeľ rozhodne pre time-out. Oddychový čas. Asi po hodine, ktorú si krátime Baltikou 3 a energetickým dopingom z vlastných zásob je rozhodnuté. Ešte trocha mrholí. Delíme sa preto na dve skupiny. Časť neochotná podstúpiť ďalšie moknutia a náš Majky, ktorému robí patáliu koleno otáča nazad. Ostatní pokračujeme s Maťom, ktorý sa v tomto momente zahral na šamana a povedal, že do 15. minút prestane pršať. Ako to ten chalan robí neviem, ale ono fakt pršať prestalo. Kráčame lesným chodníkom až … až po prekážku. Nakoľko je po daždi, z kopcov sa valia potoky vody. Jeden z nich si to vybral rovno cez chodník. Neostáva nám nič iné, len ho prebrodiť. Jednoducho povedané, ťažšie uskutočniteľné. Pobehujeme okolo toku, hľadáme ten správny brod ako ihlu v kope sena. Prúd vody je dosť silný, kúsok povedľa nasadá na hlavný tok Adyl – su. Stačí malé pošmyknutie a máte to zrátané aj s úrokmi. Nakoniec sa to podarilo. Vyzuť topánky a pekne naboso. Fajná, studená. Brrr. Mám pocit, že mi za tú chvíľku prechladilo aj mozog :-))) Oplatilo sa. Vchádzame do krajiny večného ľadu. Víta nás jazero, ktoré je zásobované vodou z topiaceho sa ľadovca. Po morénovom vale sa dostávame až na zelenú plošinu – podľa toho názov Zelenaja Gastinica 2400 m.n.m. Veľká, zatrávnená plocha, na okrajoch ešte s bielo kvitnúcim Rododendrónom kaukazským tvorí záver doliny a slúži aj ako táborisko pre horolezcov, ktorí sa vydávajú ďalej po ľadovci. Aj teraz je tu niekoľko stanov a samozrejme neodmysliteľných odpadkov po tiežturistoch. Cesta vedie cez ľadovec Džankuat do sedla Gumači, ktoré tvorí spojnicu medzi dolinami Adyl-su a Adyr-su. My tieto ambície nemáme, kocháme sa teda v pohľadoch na veniec hôr a ľadovcov, pozorujeme ľadopád, ktorý sa spustil z ktorejsi No-name „strechy“, pauzujeme, debatíme. Medzi vrcholy ktoré môžeme pozorovať patrí Gumači, ktorý je pomenovaný podľa balkárskeho výrazu „kumač“, v preklade plátno. „Hora potiahnutá plátnom“ dostala svoje meno od toho, že je stále pokrytá hrubou vrstvou snehu. V pravo potom Džantugan a Aristove skaly. Mňa to tam láááka :-).

Vraciame sa nazad, prechádzame po skalnej moréne, ktorá je pozostatkom zosunu ľadovca. Uprostred nej sa ako strieborná niť vinú ticho, v meandroch, vody z okolitých zrázov a postupne sa vlievajú do hlavného toku Adyl-su. Cestou si zbieram bylinky. Neverili by ste, o čo intenzívnejšia je ich vôňa v porovnaní s tými, čo zbieram u nás doma. Už sa teším na čaj. Ten okrem mňa ochutnali viacerí… fakt skvostný. Do turbázy už prichádzame v daždi. Každý tak trochu so smútkom. Naše putovanie našlo svoj koniec.

Rozlúčkové foto pod Elbrusom

Streda 16. júla 2008 11:00 hod. So smútkom v očiach opúšťame prekrásne hory Kaukazu. Pred nami je opäť cca 3.000 kilometrov dlhý návrat na rodnú hrudu. V Mineraľnych Vodach sa lúčime s priateľmi „pilotmi“, ktorých čaká rýchla letecká preprava domov. My pokračujeme ďalej, na druhý deň 17. júla 2008 skladáme ďalšiu skúšku odvahy a nervov : Rusko – ukrajinská hranica. Spoznávame známe tváre colníkov a skysneme tu „len“ 6 hodín. Zvládame to ale v pohode, pretože nás očakáva deväť hodinová prestávka na pláži Azovského mora, áno, zasa pri meste Prymors’k. Vonku jemne prší. More, pláž, volejbal vo vode, pivko a nakoniec i trochu slnka. Takto si užívame povinnú prestávku a po nej pretrpíme noc v autobuse. Nasledujúci deň 18. júla 2008 sú na programe znovu ďalekosiahle obilné, slnečnicové a kukuričné polia. Cestu si krátime pozeraním vynikajúcich filmov hollywood-skej produkcie Cliffhanger a Vertical limit. Na záver každého znie hromový potlesk. Chýbajú už len standing ovation. Večer oddychujeme pri známej/neznámej reštaurácii. Neďaleko nachádzame útly magazínik, čiže obchodík. Dokonca majú aj čapované pivo. Za koľko? Dve hrivny, cca 9 korún. No nekúp to! Noc si krátime spevom v doprovode Maťovej harmoniky. Niektorým z nás sa aj podarí zaspať. Je 19. júla 2008 02:00 hod. Posledné sto – kilometre cesty a posledná skúška odvahy a nervov : Ukrajinsko – slovenská hranica, súčasne aj vstup do Schengen-u. Túto nástrahu však prekonávame bez väčších ťažkostí a Slovensko nás víta s otvorenou náručou. Konečne! Prvou zastávkou sú Michalovce. Nasleduje postupné lúčenie s jednotlivými priateľmi našej expedície. Súčasne podnikáme frontálny útok na nemenovaný hypermarket. Veľký úspech majú šaláty, treska, pečené kura, bagety a samozrejme pivo. Ryžovej a krupicovej kaše máme po krk. Smerom do Prievidze nás postupne opúšťajú ďalší a ďalší účastníci. Expedícia píše poslednú kapitolu. Naozaj? Je tomu skutočne tak, ale natrvalo nám zostanú v pamäti vyryté nádherné spomienky, zážitky, skúsenosti, nové priateľstvá. Veríme, že sa opäť niekedy stretneme. Dosvidania.

V. Vysockij
Píseň o kamarádovi

Když stane se, že kamarád zaváhal,
nebo zklamal snad, a ty bys prostě věděl rád,
zda ještě na něj můžeš dát – vezmi ho do hor, uvidíš!
Nechystej mu žádnou lest, jenom si zkuste zlézt,
ať víš, s kým máš tu čest.

Možná, že v horách ztratí vtip, ohrne nos a zdrhne zpět,
sotva ho spálí první led, začne ti vyvádět –
pak je to jasné, nech ho být!
Jen ať se vrátí – vždyť to víš : s takovými se nejde výš,
o těch se mlčí spíš.

Když ale zuby zatíná, vzteká se, přitom šlape dál,
Nezřítíš se s ním z žádných skal – on by tě nenechal.
Až k vrcholům se bude drát, až tam tě bude podpírat.
Pak vedle něho pevně stůj a vždy mu důvěřuj!

FOTOGALÉRIA K PODUJATIU

HORÁM ZDAR!

Stránky: 1 2 3 4

Nie je možné pridať komentár.