Najvyššia andezitová stena na Slovensku, ktorá ponúka špecifický typ lezenia po lištách v kompaktných platniach i kútoch s výborným trením. Vďaka svojej výške stena ponúka viacdĺžkové lezenie, ale nájdu sa aj jednodĺžkové cesty od 20 do 40 metrov. Pôvodný tatranský charakter lezenia po vlastnom istení posledné roky nahrádza športový charakter preistenia ciest borhákmi a nitmi. Tento fakt určite pripieva k väčšej bezpečnosti ako aj popularite oblasti. Najväčšie klasiky však stále ostávajú s minimom starých kruhov a skôb, takže na svoje si prídu aj vyznávači tohto typu lezenia.
Obtiažnosť ciest sa tu pohybuje od 5. do 8. stupňa UIAA, výnimku tvoria Delírium (9), Sci-fi (10-) a Hitparáda 70.rokov pokračuje (10-/10). Dosýta si tu teda zalezú hlavne šestkový a sedmičkový lezci. Stena je orientovaná južne a v letných mesiacoch je tu na lezenie pekelne teplo.

Pôvodný sprievodca rozoznáva na Hrádku dva sektory (Hrádok1 a Hrádok2). Za tých pár rokov čo tu chodíme liezť som si zaviedol delenie na štyri sektory, ktoré pre väčšiu prehľadnosť použijem aj v tomto prípade:
1. Ľavá časť – od „Sobota nedeľa“ po „Anakondu“
2. Centrálna časť – od „Dvojšpáry“ po „Fiťfiriť“
3. Pravá časť – od „Trojkorunovej“ po „Tŕnistú“
4. Časť nad rebríkmi – od „Posledná klasika“ po „VHT“
Medzi papierovo najľahšie cesty v centrálnej časti Hrádku patrí trojdĺžková Stredná (5). Preistená borhákmi ponúka na zoznámenie pekné päťkové lezenie v kútošpáre, s kľúčovým miestom hneď nad nástupovou policou. Pre lepší morál sa oplatí pribaliť si pár vklínencov. Na prvom luxusnom štande nájdete dva kruhy, z ktorých sa v prípade záujmu dá so 70-metrovým lanom pohodlne zlaniť dole (so 60tkou len na nástupovú policu). Druhá dĺžka vedie ľahším členitým kútom k druhému štandu s dvoma borhákmi (bh), Záverečná krátka dĺžka ľahkou stienkou končí na vrchole Hrádku. Na pokusy o zlaňovanie z vrcholu rovno zabudnite, zaberie to kvantum času a zbytočne by ste ohrozovali ľudí dole padajúcimi kameňmi. Cez rebríky v pravej časti Hrádku ste naspäť na nástupe pohodlne za 10 minút. Toto tu všeobecne platí o všetkých viacdĺžkových cestách.

Napravo od Strednej sa nachádza ďalšia pekná päťka Fiťfiriť (5+). Prvá dĺžka vedie najskôr kútom, ktorý prechádza do špáry, ďalej platňovitými stupňami k polici s prvým štandom (2bh). Najťažšia druhá dĺžka pokračuje kolmou platňou, ktorá sa postupne pokladá a končí na polici pod stromom (2bh). Ďalšie dve ľahké dĺžky sa moc nelezú, čomu zodpovedá aj ich zarastenosť. Od prvého k druhému štandu sa dá dostať aj variantom nazvaným Hrana riťky (5+). Z police 1.štandu sa krátko traverzuje doprava a pokračuje nástupom na hranu. Prvé (kľúčové) metre tejto hrany sa môžu zdať mierne do kopca, avšak po chvíli sa terén pokladá a ďalej ku stromu je to už na pohodu.

Koncom roka 2012 vznikla medzi Strednou a Fiťfiriť pekná jednodĺžková (35m) cesta Via Hilti (5+). Športovo preistená línia ponúka vyrovnané krásne päťkové lezenie po nevýraznom pilieri. Najkrajšia päťka v tejto časti Hrádku. Chybičkou krásy tejto cesty je len záverečný dolez po hline k štandu (2bh).

Pre záujemcov o päťkové lezenie po vlastnom je tu cestá Májová (5+). V kľúčovej kútošpáre pod stromom je osadený borhák, ktorý plní skôr orientačný účel, aby ste náhodou neliezli doprava (dá sa, ale určite ťažšie ako 5). Nad kútom treba traverzovať pár metrov doprava k štandu (kruh) Žiarskej, ktorý je spoločný pre obe cesty.

Hneď naľavo od Májovej sa nachádza o niečo ťažší Dračí kút (6-). Ide o vôbec prvú cestu vylezenú na Hrádku(Rybanský/Pravda 1978). Je to trojdĺžková klasika vedúca výrazným kútom až na vrchol. Krátka prvá dĺžka vedie tatranským štvorkovým kútom zaisteným borhákmi. Prvý štand je tvorený zo starých skôb prevlečených množstvom starých sľučiek. Využiť sa dá tiež štand cesty Volkov komander (2bh), z ktorého pokračujú ešte ďalšie dve línie – stenou Delírium a hranou Enova hrana. Druhá (kľúčová) dĺžka vedie mierne previsnutým kútom, v ktorom je osadených 5 borhákov, takže pár zakladačiek sa určite pridá. Druhý štand (2 kruhy) je na pohodlnej polici. Posledná  dĺžka začína úzkym komínom, v ktorom s čímkoľvek väčším na sebe (topánky, batoh) budete dosť bojovať

Pod najväčší previs na Hrádku vedie prvá dĺžka cesty Daidalos a Ikaros (6+/7-). Na 37 metroch  je použitých 14 nitov. Štand je z 2bh. Cesta hneď od začiatku preverí vašu techniku v úvodnej platni s nohami na trenie. Ďalej systémom puklín prechádza na policu pod previsom. Posledné metre pod touto policou je skala dosť lámavá. Kľúčom k prvej dĺžke je samotný malý previs, nad ktorým sa nachádza konečne štand. Vďaka topológii tejto cesty si v nej zaručene preveríte silu, techniku aj vytrvalosť.

Žiarska (6+) má spoločný nástup so Strednou a Špinou. Na úrovni nástupovej police týchto dvoch ciest pokračujete rovno a zapínate prvý borhák (10 m).  Nasleduje kľúčový úsek do kopca k druhému borháku a úkrok doľava so slabými nohami na oddychovú policu. Z nej technickou platňou po lištách až ku štadnu. Ťažká silovo-technická šestka.

Volkov komander (7-) je krátka, ale intenzívna línia v stienke napravo od Dračieho kúta. Prvé 4 istenia tvoria nity, zvyšné borháky. Prvá polovica cesty vedie nevýraznou puklinou s dobrými chytmi. Ak chcete cestu liezť korektne, neodpočívajte na pravej hrane s policou v cca polovici cesty, ale lezte stredom priamo hore k ďalším isteniam. Druhá polovica vedie v mierne previsnutej stienke s dlhším odlezom (kľúčové miesto) po lištách. Záverečný výlez na policu môže tiež potrápiť ak máte už nakúpené. Zo štandu sa dá pokračovať cestami Dračí kút, Delírium a Enova hrana.

Dvojšpára je dvojdĺžková cesta pôvodne nazvaná Starecká a ohodnotená za 7+. Názov aj klasifikácia sa časom zmenili. Je to jedna z pohľadovo, aj pohybovo najkrajších ciest v okolí. Zľudovel názov Dvojšpára, nakoľko cesta vedie platňou, ktorá je viditeľne rozdelená dvomi úzkymi špárkami a klasifikácia sa časom utriasla na 7-, čo ceste sedí v porovnaní s okolitými líniami viac, ako pôvodné hodnotenie. Nástupuje sa ľahkým pilierikom vysokým asi 8 – 10 metrov, po ceste je jedno istenie. Z nástupu potom vhupnete rovno do stienky, kde už sú istenia navŕtané pekne nahusto. Lezenie je technické, nazval by som ho zo špáry do špáry, občas lišta. Je možné cestu liezť v ďalších dvoch variantoch, kedy leziete vždy len v jednej špáre. Variant ľavá, aj pravá špára sú za 7. V ceste je stále kde oddýchnuť, pričom zhruba uprostred prvej dĺžky nájdete štand s kruhom. Netreba sa nechať pomýliť, ide o štand variantu „Stienka“ (7+), ktorý vedie napravo od Dvojšpáry v platni. Variant začína v platni hneď nad nástupovým pilierom a vedie cez tri nity do štandu. Prvá dĺžka Dvojšpáry končí až na polici v zhruba 38 – 40 metroch. Odtiaľ vedie druhá dĺžka hrankou s drobnými prevismi na vrchol Hrádku.

Kornúto. Pôvodnych 7- by som upravil skôr na 7. Technické platňové lezenie. Ako istenia sú osadené kruhy, na 30 metroch je ich 6. Prvý kruh v cca 8 metroch. Lezenie technické hlavne po lištách s dlhšími odlezmi. Na štande  je kruh a borhák.

Dušičky (7). Hneď vedľa Kornúta, je mu podobná povahou, aj obtiažnosťou. Istenia sú zelené borháky, odlezy sú menšie ako v Kornúte. Lezie sa len po sklopených lištách. V ceste je previs, ktorý treba preliezť stredom (ak ho obliezate z boku, ste mimo cestu). Cesta je dlhšia ako susedné Kornúto, odhadujem tak 35 – 37 metrov. Štand je dobrý (dva pevné istiace body).

Peep Show (7) . Krátka cesta o jednom bouldri. Línia vedie výrazným previsom, pod ktorý doleziete asi po 5 metroch 4+kového lezenia. V nástupových  metroch je jedna stará skoba. Pod previsom už je nit a hneď nad hranou previsu ďalší. Lezie sa mierne doľava, potom sa línia vracia naspäť do pôvodného smeru a po pravej strane pilieru vedie na vrchol. Úplne hore je štand – kruh. Dĺžka asi 15 metrov.

Jerguš Lapin (7+). Prvá dĺžka je za 6, má asi 25 metrov a 4 postupové istenia. Štand sa nachádza v úvode krásnej platne a je urobený kvalitne a bezpečne. Druhá dĺžka Jerguša vedie zo štandu priamo hore stredom stienky, neskôr cez dva menšie previsy. Kľúčovú stienku je možné liezť priamo stredom, alebo po jej ľavej strane, kde je dovolené chytať aj hranu. Oba spôsoby sú korektné a rovanko ťažké. Doprava už nie je možné sa tlačiť, tade vedie cesta Be-be-tónové stĺpiky. Štand druhej dĺžky je dobrý (dva bh spojené reťazou). Cesta pokračuje hore ďalšou dĺžkou, písanou za 7+, ale reálne trochu ľahšou. Táto končí v štande na pohodlnej polici. Ak ste so spolulezcom vyliezli až sem, je jednoduchšie to doliezť na vrchol Hrádku ľahkým terénom tak za 5. Často sa lezú len prvé dve dĺžky. Ak máte 70 metrové, prípadne dlhšie lano, dajú sa prvé dve dĺžky spojiť. Zlaniť už ale treba na dva krát.

Be-be-tónové stĺpiky (7+). Cesta má prvú dĺžku spoločnú s Jergušom a potom vedie mierne doprava okrajom stienky. Cesta končí až vo finálnom (treťom) štande Jerguša. Ak stĺpiky vyleziete bez štandu až do tohto miesta, máte za sebou takmer 70 metrov lezenia. 70tka lano teda vystačí, ale jeho váhu a trenie už blížiac sa do finále výrazne cítiť. Cesta nemá výrazne ťažké kroky, treba len vydržať jej dĺžku a podchvíľou nakláňajúci sa profil. Subjektívne je ľahšia ako Jerguš.

Špina (7+). Cesta vedie stredom výrazného stropového previšteku, ktorý sa nachádza medzi cestami Žiarska a Stredná. Istiť je možné zospodu, zo zeme, alebo z police v cca 12 metroch. Problémom môže byť prvé istenie, ktoré sa nachádza až nad hranou previsu. Nie je problém sa k nemu dostať, ani ho zapnúť, ale úkon vyžaduje trochu viac morálu. Pri neúspechu hrozí pád na policu, prípadne nižšie. Zemovka nehrozí ak ste zapli kruh na polici (prípadne Vás odtiaľ istí partner), ale pád by bol nepríjemný. Istenia v ceste sú hrubé zahnuté kovové plakety. Nad previsom má cesta charakter položenej platne a lezenie je technické. Štand je spoločný s cestou Stredná.

Popisy ciest v tomto článku vychádzajú z osobných skúseností a prelezov, ktoré sme tu za posledné roky absolvovali. V texte nie sú popísané úplne všetky cesty v tomto sektore, avšak je ambícia ich po prelezoch dopĺňať. Tento článok by mal pomôcť hlavne tým, ktorý túto oblasť nepoznajú (resp. poznajú minimálne) a pripraviť ich na špecifiká a nástrahy, ktoré Hrádok ponúka, a tiež pomôcť sa zorientovať pri výbere ciest. 

FOTOGALÉRIA K PODUJATIU

HORÁM ZDAR!

Trackback URI | Kanál RSS