Vysoké Tatry sú obľúbenou turistickou destináciou hikers tímu. Väčšinou ich navštevujeme najmä v lete, ale keďže holdujeme aj zimnej turistike, tak sme si naplánovali výlet na obdobie medzi Vianočnými sviatkami, konkrétne na 28.12. 2007. Nevedeli sme ešte presne kam pôjdeme, rozhodovali sme sa totiž medzi Zbojníckou chatou a „Térynkou“. Druhá spomínaná nakoniec zvíťazila.

Dvaja členovia hikers tímu, Miňo a Lubošš vyrazili spolu s Hany a Gabikou skoro ráno autom z Martina a mňa vyzdvihli v Ružomberku. Keďže sme po ceste na žiadnej benzínovej pumpe nemohli zohnať diaľničnú známku, „riskli“ sme to bez nej. Keď sme prechádzali cez Pribylinu, vychádzajúce slniečko sa opieralo o svahy Kriváňa, ktorý je mimochodom (pre tých čo nevedia) v logu Hikers tímu. Vďaka polomu je z tejto „Liptovskej“ strany krásne viditeľný. Naším čiastkovým cieľom boli Tatranské Zruby.

Tu sme nechali pri vojenskej zotavovni auto (aby sme ušetrili na parkovnom – tip pre Vás, ak nechcete platiť drahé parkovné v Smokovci). Do Starého Smokovca (1010 m) sme sa odviezli elektrickým vláčikom. S Luboššom sme chceli vyskúšať novú lanovku na Hrebienok, tak sme si počkali na najbližšiu, keďže jazdí každú polhodinku. Ostatní šliapali po svojich pomaličky na Hrebienok (1285 m).

Po ceste hneď za Hrebienkom sa nachádza Rainerova chata – najstaršia vo Vysokých Tatrách, okolo ktorej sme len prešli. Skoro celú cestu nás sprevádzal Studený potok na ktorom je Obrovský vodopád, ktorý sa nedá prehliadnuť a v zime je krásne zamrznutý. Počas celej túry sa naskytuje nádherný pohľad na okolité končiare a najmä na rozliate „mlieko“ v celej Tatranskej kotline pod nami, keďže pre toto ročné obdobie je typická inverzia.

Po asi hodinovej chôdzi prichádzame k Zamkovského chate, kde mnoho turistov končí, aspoň keď sme tam boli my. Za chatou pokračuje cesta okolo Studeného potoka s miernym stúpaním, až kým neprídete pod svah na ktorom samotná Téryho chata leží. V poslednom úseku cesty, ktorý je asi najťažší, idete strmo do kopca po kameňoch, ale okolitý výhľad je tým krajší, čím ste vyššie. Teraz v zime je ale výstupová cesta o niečo kratšia, lebo sa ide priamo hore po snehu po zimnom značení. Cestou hore oddychujeme a vychutnávame si krásne slnečné počasie a dokonca vidíme skupinku kamzíkov. Po výstupe k Téryho chate (2015 m) sa naskytne nádherný výhľad na celú Malú studenú dolinu.

V diaľke sa dá vidieť Poprad a okolité obce. V okolí sa týčia nádherné okolité štíty ako Ľadový štít, Prostredný hrot, Široká veža, Snehový štít, Baranie rohy, Spišský štít, Pyšný štít, Lomnický štít. Pri chate sa nachádza Päť spišských plies, ktoré sú malé, ale o to krajšie. Téryho chata bola postavená roku 1899 podľa projektu spišskosobotského architekta Gedeona Majunkeho. Chata od svojho založenia nesie meno podľa banskoštiavnického lekára Edmunda Téryho (1856-1917), ktorý sa zaslúžil o rozvoj tatranskej turistiky vo vtedajšom Uhorsku. Do roku 1933 bola najvyššie položenou chatou v Tatrách. Teraz je najvyššie položenou chatou v Tatrách s celoročnou prevádzkou. V roku 1944 chatu spravovali slovenskí vysokoškolskí študenti, ktorí tu počas povstania ukrývali poľských odbojárov, či ruských utečencov zo zajateckých táborov.

Na chate sa trošku zohrievame, aj zvonku aj z vnútra dobrým horcom a čajom. Je tu príjemne a útulne. Keďže nás ale čaká ešte cesta domov, musíme odísť. Pri zostupe sa šmýkame dole strmým svahom od chaty a je to celkom zábava. Niektorí z nás aj keď nechcú padajú. Ešte pár posledných pohľadov do Filmárskeho žľabu, kde sa natáčali legendárne filmy „Medená veža“ a „Orlie pierko“. Chodník k Zamkovského chate je dosť zľadovatený, tak postupujeme opatrne. Cestou späť sa zastavujeme aj pri „Rainerke“ a „kocháme“ sa pohľadom na dielo pána Petra Petrasa, nájomcu chaty. Je ním krásny betlehem v životnej veľkosti a komplet celý zo snehu. Ešte zopár fotografií a pokračujeme ďalej na Hrebienok, odkiaľ ja s Ľuboššom ideme dole lanovkou, keďže spiatočný lístok sa viac oplatí ako jednosmerný, tak sme si ho kúpili. Nová lanovka je veľmi pekná, a výhľad z nej je tiež fajn. Strop je zo skla a tak môžete sledovať aj oblohu nad Vami.

Po krátkom občerstvení v Smokovci sa opäť presúvame vláčikom do Zrubov a odtiaľto domov. Na záver by som chcel len podotknúť, že zimná turistika je skutočne nádherná, ak si ju správne načasujete a vyjde Vám slnečné počasie. Pretože zatiaľ čo Vy sa na horách opaľujete v tričku, dole v dolinách ľudia mrznú a je tam zlá viditeľnosť. Ďakujem všetkým zúčastneným Miňovi, Hany, Ľuboššovi a Gabike za skvelú atmosféru a fajn náladu počas celej túry.

FOTOGALÉRIA K PODUJATIU

‚

HORÁM ZDAR!