Jesenná turistika je podľa väčšiny turistov najkrajšou zo štyroch ročných období. Má totiž svoje čaro v tom, že nám umožňuje ďalekosiahle výhľady bez oparu. Vzduch je síce už chladnejší, ale o to lepšie sa stúpa ako v horúcom lete.

Tentoraz nás tradične oslovila ponuka v CK Rokošport na jednodňový výlet do Rakúska. Odchod zo Slovenska bol v nočných hodinách o 01:00 z Prievidze a 3:30 z Bratislavy. Hikers team bol v zostave Majky, Fidžo, Lubošš a kamarátka Inga. Cesta ubiehala na trase Bratislava – Eisenstadt – Wr. Neustadt – Neunkirchen – Mürzzuschlag – Bruck a. d. Mur – Leoben – Eisenerz dosť rýchlo, pretože sme sa celou cestou rozprávali, kým ostatní v autobuse spali. Keďže sme mali výborný čas, tak na kopci pred mestečkom Eisenerz sme si dali dlhšiu prestávku, naraňajkovali sme sa, použili toaletu v prírode a zistili, že je v celku dosť chladno. Tak sme začali uvažovať o vhodnom oblečení na túru.

Dominantou nad týmto mestečkom je lom na železnú rudu Erzberg, čo je v podstate pyramída so štyridsiatimi dvomi poschodiami a výškou 1465 metrov.

Presunuli sme sa teda do mestečka na veľké parkovisko, keďže nás pred samotnou turistikou čakala ešte ojedinelá atrakcia: „JAZDA NA NAJVÄČŠOM TAXÍKU NA SVETE“. Prešli sme do vstupnej budovy, kde nás vystrojili – samozrejme kvôli našej bezpečnosti žltým plášťom a žltou ochrannou prilbou. Všetci sme vyzerali ako šťavnaté žlté citróniky 🙂

Taxík, na ktorom sa povozíte sa volá Hauly, je 11,5 metra dlhý a 4,5 metra vysoký a jeho motor má výkon 860 koní, kolesá majú priemer 2,6 metra, šírku 70 centimetrov a hmotnosť 1200 kilogramov, uvezie 64 pasažierov. Ppokiaľ by ste chceli mať Haulyho vo svojom autoparku, garáži alebo pred barákom na sídlisku, jeho cena je 16,73 milióna slovenských korún. Jazda na Haulym trvá hodinu a prejde jednotlivé etáže s dĺžkou 17 kilometrov. Výhľad z Erzbergu na panorámu okolitých hôr a odkaliskové jazierka určite stojí za to, samozrejme, ak nie je zamračené…

Spokojní s novým vzrušujúcim zážitkom sa vraciame k autobusu a presúvame sa k stredisku zimných športov Präbichl (1230 m). Na parkovisku sa pripravujeme na túru, ktorá by mala trvať približne 5 hodín, 2,5 – 3 hod. na vrchol a zhruba 1,5 – 2 hod. zostup. Najvyšším vrcholom Eisenerzerských Álp je Gößeck (2215 m), nachádzajúci sa medzi Rottenmannerskými Taurami na juhozápade a Ennstalerskými Alpami a Gesäuse na severe. Severovýchodne sa Eisenerzerské Alpy napájajú na Hochschwabgruppe. Severovýchodne od Gößeck-u sa nachádza aj Reichenstein (2165 m), ktorý bol naším cieľom.

Prechádzame okolo hotela Präbichler hof za zlej viditeľnosti, všade okolo je totiž hustá hmla, dúfame však, že o niekoľko sto výškových metrov to bude lepšie a naskytne sa nám krásny pohľad na okolie. Pomaly stúpame dosť strmou dolinou, potíme sa a postupne viacerí zastavujeme a zhadzujeme vrstvy oblečenia, pretože sa organizmus zahrieva strmým stúpaním. S občasnými zastávkami sa pomaličky dostávame do sedla Rosselhals (1770 m), tu odbočujeme doľava na strmý hrebeň, po niekoľkých minútach nám začína cez hmlu presvitať slniečko a na pár minút sa nám ukazuje cieľ našej túry a jeho blízke okolie.

Všetci rýchlo vyťahujú „kompakty alebo zrkadlovky“ a snažia sa zvečniť krásny pohľad na okolité skalné steny a inverziu pod nimi. Prichádzame k rázcestiu a tu Maťo Nemček – vedúci zájazdu volí „ťažšiu“ ale krajšiu trasu cez strmý skalnatý hrebeň po rebríku a reťaziach. „Koľko ešte?“ ozýva sa neustále hlas nedočkavcov zozadu. Niekoľkokrát sa ozve odpoveď: „Ešte 15 minút!“, samozrejme sprevádzaná smiechom.

Konečne vidíme chatu Reichenstein huette (2128 m). Nepokračujeme k nej, ale stúpame ďalej na vrchol. Konečne sa dostávame k obrovskému vrcholovému krížu. Ukazuje sa slniečko, ale neustála hmla nám znemožňuje výhľad na okolité kopce. Na vrchole sa občerstvíme a zabávame tancom a spevom vďaka vždy duchaprítomnému Maťovi. Ešte vrcholové foto a po hrebeni schádzame k chate, tu sa pri pivku, schnapse a polievke zdržíme cca 40 minút.

Cesta späť vedie presne tou istou trasou, len s tým rozdielom, že skalnatý hrebeň obchádzame. Zostup nám trvá približne 2 hodiny. Po prezlečení sa a „nalodení“ do autobusu nás čaká cesta naspäť na Slovensko, ktorú sme si spríjemnili turistickou tombolou so zaujímavými cenami venovanými CK Rokošport i turistami samotnými. Dokonca sme si aj zaspievali, ja dokonca falošne 🙂 a unavení, ale spokojní s pekne prežitým dňom na horách a novými zážitkami a priateľmi prichádzame vo večerných hodinách na Slovensko.

Na záver by som sa rád už tradične poďakoval Maťovi a Kike z CK Rokošport za výbornú organizáciu zájazdu, super atmosféru a zábavu.

FOTOGALÉRIA K PODUJATIU

‚

HORÁM ZDAR!