Chcete si užiť krásne lezenie po feratách a nechcete cestovať ďaleko do Álp či Dolomitov? Ak áno, stačí navštíviť náhornú plošinu Hohe Wand, nachádzajúcu sa v oblasti Gutensteiner Alpen, len cca dve hodiny jazdy autom z Bratislavy. Táto oblasť ponúka slušné množstvo via ferát rozličných obtiažností, cyklotrás, turistických trás, príjemných chát i s celoročnou prevádzkou. My sme takúto možnosť využili formou „last minute“ zájazdu, a tak prvého mája v skorých ranných hodinách vyráža z Prievidze cez Nové Mesto nad Váhom a Bratislavu deväťmiestny Peugeot CK ROKOŠPORT s fajn ľuďmi na „palube“, s cieľom prežiť nádherný športovo-oddychový deň v oblasti Hohe Wand. Cesta Bratislava – Parndorf – Wöllersdorf – Dreistetten ubieha rýchlo, podaktorí ešte dospávajú, alebo študujú materiály o cieľovej oblasti, poprípade len ticho pozorujú okolitú rakúsku krajinu, zobúdzajúcu sa do prvomájových osláv. Po zhruba dvoch hodinách jazdy, približne o deviatej a.m. dorážame do cieľa našich feratových výziev.

Auto nechávame odstavené pri dedinke Dreistetten, balíme nevyhnutné veci a vyrážame k prvej ferate, ktorou je na rozcvičku Währingersteig, krátka ale vcelku vzdušná, označená stupňom náročnosti B-C s prevýšením cca 70 m. Po krátkom blúdení lesom, s kratučkou zastávkou pri vstupe do Einhornhöhle ju predsa len nachádzame. Krátky pohľad hore, nasadenie feratového „vercajchu“, vstupná inštruktáž ako sa (ne)správať na ferate a môžeme začať liezť. Výstup je vcelku pohodový, prvý úsek je zabezpečený istiacim lanom i železnými kramľami. Po ňom nasleduje ešte kolmý rebrík, nejaké to lano a sme hore. Dávame spoločnú fotku i vrcholovicu na úspešný výstup a ďalším našim cieľom je Hergottschnizter Haus, pod ktorým sa nachádza Ganghofersteig.

Opäť síce krátka, ale zaujímavá feratka. Obtiažnosť C /kramle/, B-C /istiace lano/. Absolvujeme tu krátky kurz zlaňovania /smerom dole/ a hore už obvyklým spôsobom. Najprv kramle, potom cez trávnatý porast zaistený lanom, opäť kramle a na záver sa ešte priplietáva popod nohy lano. Pri Hergottenschnizter Haus-e máme prestávku na opaľovanie, doplnenie síl a tekutín v rozličnej podobe.

Od Hergottenschnizter Haus-u zostupujeme dole Hanselsteig-om. Príjemná ferata s dvoma vyhliadkovými bodmi, obtiažnosť B, čiže takzvaná „lightovka“, pozostávajúca z rebríkov, kramlí, dreveného mosta a kde tu sa objaví i istiace lano. Počas zostupu oddychujeme na lavičke pod mohutným previsom, o ktorej sa hovorí, že kto si na ňu sadne, dožije sa sto rokov aj jeden deň. Nikto neváha ani chvíľu. Z tohto miesta sa ponúka krásny výhľad na Neue Welt, čo je údolie medzi Hohe Wand a Fischauer Vorberge.

K autu, ktoré na nás čaká bez vybitých skiel a ukradnutých pneumatík, sa dostávame lesnými i poľnými cestičkami popri Frankenhof-e . Príjemne unavení, popíjajúc pivko, diskutujeme čo ďalej. Času máme síce ešte relatívne dosť, ale pôvodný zámer – veľmi náročná ferata HTL-Steig sa mení vplyvom Maťovho rozhodnutia, ovplyvneného predovšetkým časovým faktorom, na vylezenie feraty, známej pod menom Wildenauersteig. Presúvame sa teda do dedinky Zweiersdorf. Nástup k ferate vedie lesnými cestičkami s hodnotným stúpaním, ktoré preveruje našu kondíciu. Pod feratu sa dostávame slušne zadýchaní.

„Lahôdka na záver“ – 120 metrový Wildenauersteig obtiažnosti C/D až D je vďačná, prenádherná klasika s napínavým prechodom cez desaťmetrovú kolmú šachtu s extra tesným východom. Táto takmer kolmica stúpajúca po skalnej veži, ktorej istiace prostriedky pozostávajú výlučne zo železných kramlí nám dáva celkom slušne zabrať. Žiadne istiace lano, spoliehame sa len a len na železné kramle, feratovú výstroj a vlastné sily. Nástup nie je ťažký /stupeň B/, no obtiažnosť postupne narastá na častiach s ďaleko od seba osadenými kramľami. Povestnú čerešničku na torte predstavuje prestup z kramlí na kramľu tvaru T /stupeň D/, ktorá je osadená šikmo hore s naozaj veľkým odstupom. Ďalšia náročná časť feraty pokračuje úzkou kolmou šachtou, ktorú priviera kamenný blok. Darí sa nám ju prekonávať opäť s pomocou riedko osadených kramlí. Na záver nám ostáva prekonať už len peknú vypuklú stenu, s možnosťou vyskúšať si aj ľahké lezenie bez použitia umelých istiacich prostriedkov. Odmenou za kvalitný výkon je podanie si rúk a pripitie na úspešný výstup Maťovou slivovicou.

Zostup k autu od Hubertushaus-u je vedený Springlessteig-om, veľmi ľahúčkou feratkou obtiažnosti A, vhodnou i pre deti. Pri aute prebieha štandardná ceremónia, pozostávajúca z provizórnej hygieny, prezlečenia sa do čistých vecí a hlavne prezutia. Dojedáme posledné zásoby, z kartónu piva neostáva nič, môžeme teda vyraziť. Je približne pol ôsmej p.m. Cesta na Slovensko prebieha vo výbornej nálade, podfarbenej vynikajúcimi ukrajinskými songami, neskôr vystriedanými „greatest hicmi“ hudobnej skupiny Slniečko, pri ktorých naše bránice dostávajú takisto poriadne zabrať.

Záverom si dovoľujeme vyjadriť srdečné poďakovanie Maťovi z CK ROKOŠPORT za zorganizovanie perfektného zájazdu i za výborné sprievodcovské služby a ostatným účastníkom zájazdu za super náladu, ktorá panovala počas celého prvomájového dňa.

FOTOGALÉRIA K PODUJATIU

‚

HORÁM ZDAR!