apr 12 2007
Zimný výstup na Hohe Veitsch
Už teraz presne neviem čí to bol nápad, ale prihlásili sme sa na zájazd s VHTK Marmota s myšlienkou : „Však vyskúšame a uvidíme!“ Zraz mal byť /aj bol :-)/ 6:45 v Bratislave na parkovisku pred bývalým Lunaparkom za starým mostom na petržalskej strane. Boli sme milo prekvapení, keď asi o 6:50 na parkovisko nedorazila stará karosa, ale pekný autobus značky MAN. Naložili sme svoje skromné batôžteky, niektorí dokonca kompletnú skialpovú výstroj a po krátkej prezentácii, či sme skutočne všetci, sme mohli vyraziť.
Základné informácie |
---|
Dátum : |
31.03.2007 |
Doprava : |
BUS |
Čas výstupu |
2 hod. |
Čas zostupu : |
1 hod. |
Prevýšenie : |
940 m |
Čakala nás 190 km cesta, ktorá trvala necelé tri hodiny. Trasa vyzerala takto : Bratislava-Petržalka-Berg-Hainburg-Viedeň-Semmering-Mürzzuschlag-Veitsch-Brunnalm. V autobuse sme si moc nepospali, čo sa ani nedalo, keď sa 11 priateľov stretne po dlhšej dobe a ešte k tomu organizátori zájazdu poslali kolovať autobusom demänovku a hrušku na privítanie. Cesta počas ktorej sme sa fajn zabávali, ubehla veľmi rýchlo.
Nasledovali prípravy na túru… nasadenie návlekov, skialpovej výstroje a podobne. Vyrazili sme z malého lyžiarského strediska Brunnalm (1055 m). Úvodných asi 250 metrov sme absolvovali pozdĺž lyžiarskej zjazdovky, počasie bolo trošku hmlisté, ale aspoň nefúkal silný vietor. Cez mierne porastený les sme sa dostali k pásmu kosodreviny, vyhli sme sa serpentínam a stúpali priamo hore.
Onedlho už bolo vidieť chatu Graf Meran Hause (1836 m), na pohľad veľmi príjemné miesto, samozrejme páčilo sa nám aj vo vnútri, bolo to tam veľmi útulné. Občerstvili sme sa dobrou gulášovou polievkou a vereným vínom, ktoré bolo naozaj skvelé. Od chaty na vrchol to bola už len skutočne 15-20 min. prechádzka (150 výškových metrov), celá túra tak mala prevýšenie 940 metrov. Na vrchole nás čakalo pózovanie na tradičné vrcholové foto a potom zostup s krátkou pauzou na chate. Niektorí zostupovali po vlastných, niektorí sa pustili na lyžiach a iní po zadku.
Dole nás čakal autobus, prezliekanie a dobre vychladené pivo. Trošku unavení, ale plní pozitívnej energie (spievalo sa celou cestou domov :-), ktorú sme opäť načerpali v Alpách sme dorazili do Bratislavy, niektorí samozrejme cestovali ďalej.
Ak to mám celé zhrnúť s odstupom času, tak na dobre strávenej marcovej sobote na horách s „Marmoťákmi“ a najmä s mojimi skvelými priateľmi som nenašiel nič negatívne, práve naopak, oddýchli sme si, odreagovali sa, načerpali novú energiu a výrok „od určitej nadmorskej výšky hlupáka nestretneš“ sa tentoraz určite potvrdil!!!
FOTOGALÉRIA K PODUJATIU
‚
‚HORÁM ZDAR!