Zhadzujem na zem batoh a prvý krát sa zdanlivo zblízka môžem zadívať na bielu hradbu dvíhajúcu sa predo mnou. Chuchvalce mrakov vytvárajú na žiarivobielom plátne sivé tiene, ktoré oku sťažujú rozoznať už aj tak nevýrazné detaily. Niekde tam medzi trhlinami sa kľukatí chodníček do druhého tábora, ktorý skôr tuším ako naozaj vidím. Nad tým všetkým, na rozhraní bielej a modrej, sťa skalná ostroha dominuje samotný vrchol. Absencia akejkoľvek mierky nedáva šancu reálne odhadnúť jeho vzdialenosť ani výšku. Tak toto je tá Strecha sveta?!. Čítaj ďalej »