24. júla 2010 sa nám s Marekom podarilo vystúpiť na najvyšší vrchol Kaukazu, Ruska aj Európy. Nasledujúce riadky približujú tento deň tak, ako som ho videl a prežil.

Aj keď je predpoveď počasia 50na50 sme rozhodnutí: v noci dáme prvý pokus o vrchol. Toto rozhodnutie v zápätí spúšťa horlivý proces príprav – topíme sneh, varíme čaj do termosiek a zvažujeme čo ešte zbaliť na výstup. Medzitým sa husto rozsnežilo a steny stanu rýchlo oťažievajú. Na rad konečne prichádza aj výdatná večera: maďarský guľáš a lečo s klobásou ako hlavné chody, slepačia s cestovinou a chlebom ako dorážka. Jeme na striedačku z jedného ešusu, vodu treba šetriť na raňajkové menu. Dobre natlačení pokračujeme balením a popri tom aj striasaním stále novej nádielku snehu. Keďže sme pred zalezením do stanu nezabudli znovu-napnúť šnúry, ktoré ho kotvia, zalíham do spacáku bez obáv o to, či to na nás celé nespadne. Vrámci šetrenia energie do neho tiež dávam aj termosky, telefón, foťák a veci, ktoré si ráno oblečiem. Topánky mám taktiež v stane, prikryté vrchnou vrstvou oblečenia a vypchaté ponožkami. V hlave si rekapitulujem posledné minúty, virtuálne si nacvičujem ranný scenár sekundu po sekunde. Z okolitých stanov je ešte stále počuť ruch vrcholových príprav. Čítaj ďalej »