mar 19 2014

Vysoká

Autor

Vysoká

Vysoká vyrastá z hlavného hrebeňa Tatier medzi Gankom a Ťažkým štítom, nad Dračou a Rumanovou dolinkou a Ťažkou dolinou. Oba jej vrcholy sú takmer rovnako vysoké, juhovýchodný (JV) je len o pár centimetrov vyšší ako severozápadný (SZ). Medzi nimi sa nachádza výrazná Štrbina vo Vysokej, z ktorej na juh do Dračej dolinky spadá Centrálny žľab Vysokej – najľahší a v zime najvyužívanejší prístup k obom vrcholom.

O piatej vyrážame po modrej na Popradské pleso. Asfaltka je spočiatku suchá, vyššie v lese s vrstvou utlačeného snehu. Pri plese sa prezúvam z tenisiek a sledujem divadlo, ktoré ponúka východ slnka na Baštovom hrebeni. Za brechotu psov (na Popradskom plese sa konal Medzinárodný kynologický seminár) prechádzame cez pleso k ústiu Ľadového potoka a pomedzi kosovku začíname naberať výšku. Pod prahom doliny nás dobiehajú dvaja poliaci, ktorí trielia pod nástup na Gánek. My sa stáčame doľava popod Zlomiskovú vežu a pozdĺž Dračieho hrebeňa stúpame zužujúcim sa kotlom. Vietor postupne ustáva a pod Dračím sedlom je už celkom dusno. V tieni pod veľkým kameňom otvárame bufet a valíme oči na panorámu, ktorá sa nám na juh a západ otvorila.

Nastupujeme do Centrálneho žľabu. Je ešte v tieni a je tvrdo. Stúpame vo vyšľapaných stopách. Na úrovni tzv. Lavice (široká lávka v južnom úbočí Vysokej) obzerám cestu pod Kohútik a nachvíľu dávam vydýchnuť lýtkam. Posledné metre k Štrbine vo Vysokej sú výživné, ideme ich na predných hrotoch. Krátky traverz cez platne si skracujeme variantom priamo hore. Silnejúci poryv vetra je neklamným znakom toho, že sme na vrchole.

Vrcholové výhľady dokonale vystihujú slová, ktoré kedysi napísal Titus Chalubinski (1879):

Výhľadu z Vysokej môžete zazlievať len jedno, že odtiaľ nevidno Vysokú, lebo tá dodáva každej panoráme Tatier osobité čaro svojimi dôstojnými tvarmi.

Naozaj dokonalý výhľad na celé Tatry! Zostupujeme kúsok nižšie ku krížu a vrcholovej schránke, kde Maťo rieši administratívu a ja fotodokumentáciu. Vraciame sa do závetria a opäť otvárame bufet. Človeku sa pri tých výhľadoch ani nechce ísť dole ale musíme. Zostupujeme povedľa fixu až k traverzu a za pomoci kramlí sa vraciame naspäť do Centrálneho žľabu. Podklad je stále betónovo tvrdý a tak opatrne zostupujeme čelom k svahu. Nižšie je už sneh mäkší a zostup sa zrýchľuje. V Dračom sedle definitívne vyzúvame a vyzliekame.

Ďalej to v zmäknutom snehu ide pohodlne a rýchlo sa v narastajúcom teple dostávame k Popradskému plesu. Na terase hotela prebaľujeme a sušíme veci a samozrejme dopĺňame tekutiny (_)3. Ostáva už len zbehnúť v teniskách po asfaltke k autu a spokojní sa vraciame späť do víru civilizácie.

Uvedená trasa je celodennou VHT túrou vedúcou mimo značených turistických trás. Nejde o horolezeckú túru, hoci sa v nej nachádzajú krátke úseky, ktoré môžu spĺňať podmienky horolezectva podľa Návštevného poriadku TANAP-u. Preto upozorňujem, že túto trasu možno legálne absolvovať iba v sprievode horského vodcu, alebo v sprievode inštruktora vysokohorskej turistiky (KST, SVTS) a po absolvovaní kurzu v jednej z uvedených organizácii.

FOTOGALÉRIA K PODUJATIU

HORÁM ZDAR!

Share Button

2 komentáre pre “Vysoká”

  1. Miroslavdňa 22 mar 2014 čas 20:47

    Radosť čítať a ešte väčšia pozerať fotky 🙂

  2. karabasterdňa 20 mar 2014 čas 07:49

    Luxusna prechadzka 🙂

Trackback URI | Kanál RSS

Pridaj komentár