jún 17 2013

Lezecká oblasť: Porúbka – Lietačky

Autor

Porubka

Prvý krát som o Porúbke počul pár rokov dozadu, v časoch keď som s lezením začínal. S tým začínaním sa toho síce veľa nezmenilo – stále leziem ako začiatočník – naproti tomu v Porúbke sa toho vraj za posledné roky zmenilo celkom dosť. Pribudli istenia, zlaňáky a množstvo nových ciest. V sektore Lietačky sú k dispozícii cesty v obtiažnosti od 3 do 10-/10 a navyše zopár pekných bouldrov. Človek si tam má z čoho vybrať.

Lezecká oblasť Porúbka susedí s kempingom „Slnečné skaly“ a pokiaľ sa Vám nechce brodiť cez Rajčanku, musíte práve cez tento kemp prejsť, aby ste sa k Lietačkám dostali. Kvalitu kempingu nepoznám, ale dojem mám z neho typicky slovenský, takže to radšej nechám tak. Snáď len v krátkosti: zaparkovať v kempe nie je možné, pokiaľ sa zároveň nechcete ubytovať a to ani za peniaze. Ponúkal som pánovi pri rampe s kamennou tvárou za parkovanie 50 € (jasné, že len zo žartu) a ten si stál za svojim: horolezci, parkovanie? Neexistuje, majiteľ zakázal! To, že ponúknutých 50 evri je vlastne viac, ako pýtajú za prenájom zrubu ho vôbec nezaujímalo. Raz si horolezec a chceš parkovať, tak si daj otočku a viac sa nepýtaj. Také slovenské, že? Samozrejme sme sa ešte pri pešom prechode rampou museli legitimovať preukazom James, inak by sme mali smolu. V celej oblasti Porúbka je horolezecká činnosť povolená „len pre organizovaných horolezcov s platným členským preukazom na príslušný rok“. Pri prechode kempingom mi kúsok pred plotom padol do oka pekný boulder. Teda obrazne, inak neviem ako by som si z neho takýto šuter vybral – Opilecká 7-

Pri pohľade naň som sa hneď začal prsiť, že to vyzerá jednoducho a dnes si ho určite dám. Aj sa tak stalo, ale o tom neskôr. Kúsok za bouldrom je plot a v ňom diera, ktorou treba preliezť 🙂 To je vlastne vstup do sektoru Lietačky.

Prichádzajúc od kempingu sú skaly po ľavej ruke. Najskôr teda sektor Hadia veža, potom taká predstena Lietačiek a napokon samotné Lietačky. Najľahšie cesty sú sústredené úplne na konci sektoru. Skala je najvyššia v strednej časti, kde siaha do výšky odhadom cca 20 metrov. Okrem tejto centrálnej časti sú cesty prevažne krátke. Materiál je vápenec, tvrdý a k prstom nekompromisný. Zničil som si kožu na prstoch tak, že mi dorastala tri dni. Najviac mi tej kože zobral boulder Hop-Hop (8+), ktorý som nakoniec nepreliezol. V najlepšom pokuse som si roztrhol kožu na prostredníku pravej ruky a bolo po zábave. Podarilo sa mi na tri krát doskočiť kľúčové madlo, ale prelez sa nekonal. Treba ešte potrénovať a vrátiť sa s novou kožou. Hop Hop na fotke za mnou.

Hop Hopom som trochu predbehol dej, tak sa v čase ešte trochu vrátim. Rozliezli sme sa v Trasorítke (5+), Frankovke (6+) a Kalení Ocele (6+). Cesty to krátke a vyšpekulované. Síce celkom ľahké, len každá má nejaký ten svoj skrytý trik. Darmo, vápenec nie je andezit, na ktorý sme zvyknutí a tak hľadať tie správne chyty bola celkom sranda. Keď človek vidí niečo v hladkej andezitovej platni, je mu jasné, že to bude chyt a zrejme sa to bude dať aj podržať. S vápencom je to trochu inak 🙂 Záplava rôznych výčnelkov, zlomov, trojuholníčkov, špicov, prasklín, je … ako vravím, zábava. Ešte pred obedom som si fukol na onsight celkom peknú cestu Márny (7-) a Andrej sa našróboval do zaujímavej cesty Kniha (5+). Potom už prišiel na rad nejaký ten oddych. Cesta Márny:

V čase obeda už začínalo byť asi milión stupňov a my sme v duchu i nahlas blahorečili riečke, ktorá tečie hneď popod Lietačky. Prešli sme sa naspäť do kempu a preliezli sme si balvan Opilecká (7-). V prvom nástupe sa mi šmyklo, ale hneď druhým pokusom to posielam a ide Andrej. Ten sa v bouldri znudene prešiel na flash. Ja som potom ešte pridal prelez zo sedu a ľavou stranou balvanu, aby sa nepovedalo. Andrej – Opilecká:

Po tejto bouldrovej vložke som sa naviazal ešte do peknej cesty Prd Sebazáchovy (7), ale v tom teple a už aj trochu unavenému mi dalo tri pokusy kým som vôbec prebil úvodný boulder. Skákal som asi z 3 metrov z pod prvého istenia. Veľmi šťavnatý nástup. Ďalšia časť cesty nad policou je potom už veľmi delikátne kolmé lezenie po prdichytoch, z ktorého bolia nohy. Ničmenej na mňa táto cesta urobila veľmi dobrý dojem. Andrej si potom ešte odbehol splniť resty do Frankovky a už toho bolo dosť. Lietačky predstavujú len malú časť Porúbky a jej potenciálu. V centrálnej časti Lietačiek je veľa pekných ciest okolo 7+ a aj zopár poriadnych práskov nad 9. Táto časť bola ale pomerne dosť zatečená a napríklad Krúžkovanie Vtákov, čo som si chcel vyskúšať bolo komplet mokré. Do Porúbky sa určite ešte vrátim, ale asi radšej keď bude menej teplo. Navyše tam mám nedolezený Hop Hop 🙂

FOTOGALÉRIA

HORÁM ZDAR!

Share Button

4 komentáre pre “Lezecká oblasť: Porúbka – Lietačky”

  1. &rejdňa 29 mar 2016 čas 07:08

    AKTUÁLNE: po zmene majiteľa sa už dá parkovať aj v kempe, dokonca sa dá autom dostať až za plot pod Hadiu vežu.

  2. &rejdňa 18 júna 2013 čas 07:17

    Na margo kempu: v ten deň bol prázdny – nevidel som postavený žiaden stan ani zaparkovaný karavan, všadeprítomné príkazové a zákazové tabuľky, na lúkach tráva nad kolená. Vystupovanie a ochota strýca na recepcii je „žiarivým“ príkladom toho ako na Slovensku „fungujú“ služby.
    Len na doplnenie: auto sa dá bezplatne zaparkovať pri ceste buď na zákrute pred Poluvsím, za mostíkom oproti kempu, na poli oproti Lietačkám. Ak prichádzate od Žiliny, môžete zaparkovať tiež v Porúbke a využiť žalezničný most, alebo kúsok za priecestím na poli.

  3. karabasterdňa 18 júna 2013 čas 06:56

    No takže nabudúce ideš s nami Zuzka 🙂

  4. Zuzanadňa 17 júna 2013 čas 18:47

    Nový článok nechal na seba dosť dlho čakať, ale stojí zato!
    Dobrá reklama na leto. V duchu som si trikrát zbalila ruksak:)…a potom zase vybalila. K veci: ďakujem, že si sa s nami podelil Petrík, a samozrejme supr foto &rej.

Trackback URI | Kanál RSS

Pridaj komentár